Zdroj: Flickr
Budúcnosť práce sa zväčša spája s dvomi scenármi. Pesimisti zdôrazňujú obavy z možnej nezamestnanosti a optimisti vidia naopak budúcnosť práce v znamení nových pracovných pozícií. Na čom sa však oba tábory zhodnú je, že podoba práce bude závisieť od technologického progresu.
Za posledných dvesto rokov technológie kontinuálne menili spôsob a formu práce. Niektoré z nich označované ekonómami ako univerzálne, napr. parný stroj, elektrina, spaľovací motor, komunikačné technológie, zásadným spôsobom ovplyvnili všetky priemyselné odvetvia. Medzi vyššie spomenuté univerzálne technológie môžme v súčasnosti smelo zaradiť digitálne technológie. Tie budú v nasledujúcich rokoch a možno aj desaťročiach formovať podobu práce vo všetkých sektorov priemyslu a služieb. Automatizácia, umelá inteligencia, internet a jeho platformy, exponenciálnym spôsobom menia tvár ekonomiky a pracovného trhu, t.j. kde pracujeme, ktoré zručnosti potrebujeme a nepotrebujeme, spôsob komunikácie, aké typy úloh riešime, atď.
Čo nás teda čaká v oblasti práce v nasledujúcich rokoch a vôbec, čaká nás nejaká práca?
Viac kreatívnej a menej rutinnej práce
Počas celého 20. storočia technológie preberali množstvo manuálnych a fyzicky náročných typov úloh. Tento vývoj mnohé digitálne technológie urýchlili a zasiahli aj do odvetví, ktoré sme si ešte pred pár rokmi ani nedokázali predstaviť, že ich dokážeme zautomatizovať. To vedie viacerých pesimistov k presvedčeniu, že na rozdiel od minulosti, kedy nás technológie zbavovali predovšetkým rutinnej a manuálnej práce, technológie v blízkej budúcnosti nám zoberú aj kognitívne náročnú prácu a ohrozenými sa stanú aj profesie ako účtovníci, lekári, právnici, atď. A nám ľuďom ostanú len oči pre plač.
Na nedávny progres umelej inteligencie poukázali napríklad profesori z MIT Erik Brynjolfsson a Andrew McAfee tu a tu. Podľa nich sa pokročilé algoritmy dokážu ľuďom vyrovnať aj v kognitívne náročných úlohách, napríklad - samoriadiace autá či vizuálne rozoznávanie objektov. Znamená tento technologický pokrok, že nám roboti čoskoro zoberú všetku prácu? Sotva.
Dnešný boom umelej inteligencie sa týka úzko špecializovaných typov úloh.V tom podstatnom, teda na poli všeobecnej inteligencie, kreativity, vynaliezania, empatie, komunikačných a interpersonálnych schopností, riešení špecifických a neočakávaných úloh, je stále len minimálny progres. Evolúcia mala ďaleko viac času a možností, ako tieto ľudské schopnosti vylepšovať. Matematické teórie (pravdepodobnosť, kalkulus, algebra), pomocou ktorých vytvárame súčasné algoritmy, sú stále veľmi vzdialené od biologických riešení. Dokonca ani nevieme, či dnešná podoba matematiky, nám vôbec umožní evolučné riešenia dostatočne presne popísať, a tým ich aj imitovať.
Napriek vábivej až desivej predstave, že žijeme vo výnimočnej dobe, súčasný technologický progres je stále len kontinuálny proces, kedy technológie nahrádzajú ľudí v rutinných typoch prác. Umelá inteligencia bude nás ľudí v nasledujúcich rokoch a desaťročiach predovšetkým dopĺňať s úlohami, s ktorými nám to ide horšie. To je koniec koncov náš cieľ, a my by sme sa bez obáv mali snažiť o zautomatizovanie rutinných typov úloh a o ďalšie vytváranie kreatívnych typov prác.
Hyperpersonalizovaná spotreba
Historici vykreslili Ludditov z 19. storočia ako fanatikov, ktorí ničili stroje. Pravdou však je, že Ludditi bojovali za vyššiu mzdu a sotva sa chceli vrátiť do stredoveku. Každopádne tradičná interpretácia boja Ludditov so strojmi nám naznačuje to, že my ľudia si vieme len chabo predstaviť, aké typy práce prídu potom, čo tie súčasné zautomatizujeme. Čo budeme teda robiť v prostredí dominancie digitálnych technológií?
Pozrieť sa do budúcnosti nám pomáha Chris Anderson, autor knihy Dlhý chvost. Podľa neho bolo 19. a 20. storočie v znamení masovej výroby, masovej konzumácie produktov a masových trhov, v ktorom „platil“ Paretov zákon 80/20. Podľa tohto pravidla 80 % obratu tvorilo 20 % výrobkov, a preto predajcovia obmedzovali svoje skladové zásoby len na masovo žiadané produkty.
Dobu analógu však vystriedala doba digitálna. Anderson na príkladoch v hudobnom a filmovom priemysle upozorňuje na zmenu ekonomiky a kultúry, za ktorou stojí internet. Kým v hudobnom priemysle väčšina z najpredávanejších top 25 albumov v histórii pochádza zo 70. a 80. rokov minulého storočia, po roku 2000 sa do rebríčka top 25 dostal len album od Adele. Nástup internetu a internetových platforiem spôsobil, že cena za distribúciu týchto produktov rapídne klesá a záujem sa presúva od masových produktov (hitov) s vysokým predajom, k okrajovým produktom určeným pre menšinu, pre ktorých v minulosti na pultoch kamenných obchodov nezostalo miesto. Internet tak rozdrobuje existujúce monolity a dôraz sa presúva na „nikový tovar“, t.j. produkty ušité presne na mieru zákazníkovi, podľa jeho individuálnych preferencií.
Druhým aspektom spojeným s nástupom internetu je fakt, že neviditeľné potreby zákazníka sa v online digitálnom prostredí stávajú viditeľnými. Netflix, iTunes, Amazon, Google, Facebook disponujú dnes terabytmi dát o správaní a preferenciách svojich zákazníkov, a to im umožňuje prispôsobovať svoje produkty na špecifické chute svojich klientov.
Oba vyššie spomenuté aspekty nám umožňujú predvídať trendy, ktorými budu prechádzať všetky druhy priemyselných odvetví a služieb. Na jednej strane digitálne online prostredie zviditeľňuje doteraz neviditeľné produkty a umožňuje vytvárať priestor pre vznik nových trhov – ník. Na druhej strane firmy na základe dát od svojich zákazníkov budú môcť lepšie reagovať a prispôsobovať produkty na špecifické potreby svojich klientov. Budúcnosť ekonomiky tak bude v znamení prechodu od masovej produkcie k hyperpersonalizovanej produkcii, čo bude mať dramatický dopad na vznik nových pracovných pozícií a profesií.
Hyperšpecializácia práce
Adam Smith vo svojom diele Wealth of Nation z roku 1776 správne pomenoval, že za motorom ekonomického progresu je špecializácia práce. Hlavnou výhodou špecializácie práce je v tom, že ak sa zameriavame na špecifickú časť, získavame v nej viac znalosti a zručnosti čo sa pozitívne prejavuje na kvalite a cene produktu aj napriek tomu, že pôvodná pracovná pozícia sa delí na ďalšie špecializovanejšie.
Ekonómovia Malone a Laubacher poukazujú na to, že vďaka digitálnym technológiám vstupujeme v 21. storočí do éry hyperšpecializácie - veľmi odlišného a ešte nie celkom zrozumiteľného pracovného sveta. Hyperpersonalizovaná spotreba poháňaná digitálnymi technológiami, bude totiž spôsobovať väčšiu špecializácia práce, čo bude prirodzene viesť k ďalšej tvorbe nových viac špecializovaných pracovných pozícií a profesií.
Jedným zo zásadných dôsledkov hyperšpecializácie práce budú rastúce nároky nielen na vzdelávacie inštitúcie, ale aj na samotného zamestnanca. Atomizácia pracovných úloh a vznik čoraz špecializovanejších pozícií spôsobuje už dnes, že nájsť či nahradiť zamestnanca v potrebnom rozsahu znalostí je niekedy takmer nemožné. Okrem „hard skills“ tak narastá potreba po „soft skills“, teda po zamestnancoch, ktorí sú ochotní učiť sa novým zručnostiam v rýchlo sa meniacom prostredí počas svojho celého profesného života.
Zručnosti 21. storočia
Automatizácia úloh, hyperpersonalizovaná spotreba a hyperšpecializácia práce, tak prirodzene vytvárajú potrebu po nových znalostiach a zručnostiach. Na rozdiel od našich predkov, ktorí potrebovali k svojmu živobytiu manuálne zručnosti prevažne rutinného charakteru, v dnešnom prostredí rastú nároky na kreativitu, schopnosť kritického a abstraktného myslenia, komunikačné zručnosti, schopnosť kontinuálne sa učiť, spolupracovať v rôznorodých tímoch, atď.
Aj dnes sa mnohí intelektuáli (ako veľakrát v minulosti) obávajú budúcnosti, v ktorej vznikne celá trieda nezamestnateľných a nevzdelateľných ľudí. Toto je však typicky elitársky pohľad akademikov izolovaných vo svojich vežiach zo slonoviny. Ešte na začiatku 20. storočia bolo Slovensko oproti západu zaostalá krajina a k lepšiemu vzdelaniu sa u nás dostala len hŕstka ľudí. Som si celkom istý, že vtedajší intelektuáli sa pozerali na Slovákov s obavami a skepsou, či sa títo „jednoduchí“ ľudia, z poli a hôr, živiaci sa poľnohospodárstvom a pastierstvom dokážu prispôsobiť nárokom vtedajšieho vyspelého sveta. My by sme sa preto mali prestať zaoberať počúvaním povýšeneckých akademikov a radšej by sme mali svoj čas venovať vylepšovaniu vzdelávacích procesov.
Aké trendy v oblasti práce nás čakajú v 21. storočí?
Prvým trendom v oblasti budúcnosti práce bude nárast kognitívne náročných pracovných pozícií. Aj keď je technologické smerovanie málo predvídateľné, digitálne technológie spolu s novovzniknutými technológiami budú naďalej spôsobovať nahrádzanie repetitívnych a manuálnych typov prác viac sofistikovanými.
Druhým trendom z oblasti budúcnosti práce bude nárast personalizovanej spotreby, čo bude viesť k vzniku nových pracovných pozícií či profesií. Priemysel a služby budú ponúkať čoraz špecifickejšie produkty od personalizovanej liečby, oblečenia, jedla, až po osobného dizajnéra navrhujúceho nové vizuálne, chuťové, hmatové zážitky. Ktovie, možno budeme mať k dispozícii celé légie osobných poradcov vylepšujúcich každý predstaviteľný či menej predstaviteľný aspekt nášho života.
Tretím trendom v oblasti budúcnosti práce bude hyperšpecializovaná práca. Automatizácia a personalizovaná spotreba budú vytvárať potrebu po zručnostiach, na dosiahnutie ktorých sa budeme musieť špecializovať od čoraz skoršieho veku. Dramatický prerod a podobu čaká preto spôsob vzdelávania. Čo je viac menej isté je to, že množstvo súčasných pracovných pozícií zanikne, resp. prejdú atomizáciou, ktorú si dnes nevieme poriadne predstaviť.
Štvrtým trendom a mojim osobným tipom pre budúcnosť práce bude nárast pracovných pozícií tam, kde nás to prirodzene láka, teda v oblastiach spojených s kreativitou, objavovaním, bádaním, zážitkami. V 20. storočí sme zažili masívny presun a vznik nových pracovných pozícií napríklad v oblastiach ako obchod a financie, zdravotníctvo, školstvo. Podobný presun nás čaká v 21. storočí, kedy budú naďalej vznikať nové profesie a pracovne pozície spojené napríklad so športovaním, cestovaním, úpravou životného štýlu, estetickým vylepšovaním našich príbytkov či vynaliezaním nových spôsobov bývania. Celkom iste vzniknú nové pracovné pozície zaoberajúce sa ochranou prírody, zlepšovaním kvality života našich domácich miláčikov, vzniknú nové oblasti spojené s umením či zábavou, s objavovaním a vytváraním nových typov jedál, atď.
Budeme mať teda dostatok práce v ďalších rokoch či desaťročiach? Verím, že áno. Vďaka narastajúcej produktivite práce spôsobenej automatizáciou rutinných činností, v technologicky vyspelých krajinách, nebude vznikať nová trieda nezamestnateľných ľudí, ako nám to predpovedajú pesimisti, ale budeme efektívnejšie využívať ľudskú tvorivosť, nápaditosť, vynaliezavosť k tvorbe nových profesií, aby sme tak mohli napĺňať naše čoraz rozmanitejšie potreby. Čo sa týka budúcnosti práce, som optimista.
