Violončelový recitál v Bratislave s dvomi sólistami

Koncertom svetoznámeho violončelistu Gautiera Capuçona a klavírneho virtuóza Franka Braleyho pokračoval 11. februára v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie nový ročník cyklu Gesamtkunstwerk (2018/2019).

Francúzsky violončelista Gautier Capuçon je bratom rovnako slávneho huslistu Renauda Capuçona, ktorý r. 2014 a 2018 účinkoval na Bratislavských hudobných slávnostiach a r. 2016 v priestoroch bratislavského Pállfyho paláca viedol zasa majstrovský kurz s mladými slovenskými hudobníkmi. Obaja bratia sú nášmu koncertnému obecenstvu dobre známi.

Koncert slávneho, stále mladistvého a atraktívneho Gautiera Capuçona (hlavného protagonistu koncertu) mal vlastne dvoch sólistov. Tým druhým bol – vedľa violončelistu – jeho partner za klavírom, rovnako virtuózny a citlivo hrajúci francúzsky klavirista Frank Braley. Bolo by nezmyslom povedať, že Braley bol „iba“ klavírnym sprevádzačom Capuçona. Jednak Beethovenove sonáty, ktoré mali umelci na programe, vyžadujú kvalitatívne rovnocenných interpretov, a jednak Braley – tak Capuçon – má za sebou úctyhodnú sólistickú kariéru.

Obaja umelci začali hrať už v 4-5 rokoch a odvtedy sa rozvíjalo ich separátne hudobné štúdium i kariéra. Frank Braley získal r. 1991 ako 22-ročný prvú cenu na svetoznámej klavírnej súťaži belgickej kráľovnej Alžbety, odkedy začal vystupovať so známymi orchestrami a slávnymi dirigentmi, nahrával CD pre label Harmonia Mundi, BMG, Erato, Naīve… Napokon sa títo dvaja slávni francúzski sólisti po rokoch stretli aj ako partneri na komorných projektoch. Capuçon a Braley nahrali spoločne niekoľko CD pre Erato: naposledy to boli kompletné Beethovenove sonáty pre violončelo a klavír. Potom nasledovalo koncertné turné práve s týmito skladbami, a v rámci neho spoločnosť Gesamtkunstwerk zaistila jeden koncert aj pre Bratislavu.

Gautier Capuçon je medzinárodne uznávanou osobnosťou violončelového sveta nielen ako virtuóz, ale zvlášť citlivý, expresívny sólista, ktorý svoje umenie znásobuje i vďaka skvelému nástroju – violončelu z r. 1701 od Mattea Goffrillera. Toto, už vzhľadom nádherné, lesklé, tvarovo hladké violončelo má v hĺbkach magicky tmavý zvuk, pričom Capuçon na ňom dokáže zahrať celú škálu dynamických odtieňov: až po vlasovo jemné tóny, vždy intonačne neomylné. Súhra violončelistu s klaviristom bola taká dokonalá, že poslucháč vnímal ich hru akoby dve osobnosti, zapadajúce umelecky jedna do jednej. Pritom Beethovenove violončelové sonáty, ktoré na koncerte zazneli, boli od seba vývojovo vzdialené – od mladšej, klasickej sonátovej formy v Sonáte pre violončelo a klavír č. 2 g mol. op. 5, č. 2, až po dve sonáty z neskorého Beethovenovho opusu 102, ktoré zazneli ako úvod a záver koncertu. Jednak to bola Sonáta č. 4 C dur, op. 102, č. 1 – a na záver koncertu zase Sonáta pre violončelo a klavír č. 5 D dur, op. 102 , č. 2.

Už v prvom čísle koncertu – Sonáte C dur – nasadil klavirista Braley virtuózne, niekedy až prehnané tempo (v Allegro vivace), ktoré reprezentuje skôr súčasný štýl virtuozity, než Beethovenovu dobovú predstavu (navyše realizovateľnú na klavíri, ktorý bol v jeho časoch tiež vo vývoji). Virtuózny, svieži nástup oboch umelcov mal však kladný účinok na menej ortodoxných poslucháčov. Na druhej strane v pomalých častiach všetkých sonát – či skoršej, alebo v dvoch sonátach z neskorého obdobia tvorby Beethovena – hrali umelci pomalé časti s priam romantickým nádychom a citovosťou, s dynamickým vlnením, no vždy s vkusom, bez akejkoľvek sentimentality, vnímajúc hudbu ako abstrakt bez dobových ohraničení, výraz duše raz ukrytej v Adagiu, inokedy v Ronde a jeho hravosti, alebo v rýchlych Allegro častiach vo všetkých troch sonátach. Violončelo Capuçona doslova spievalo, ba v záverečnej fúge poslednej Sonáty č. 5 D dur, op. 102, č. 2 doslova modelovalo témy a ich priebeh, preplietanie, úžasnú kompozičnú krížovku – a to tak jasne, technicky dokonalo, že to prinieslo intelektuálny, nielen estetický zážitok. Klavír bol v tomto prípade distingvovaným, nanajvýš disciplinovaným partnerom.

Celkom zvláštnym číslom programu – okrem spomínaných troch Beethovenových sonát pre violončelo – bolo Beethovenových Sedem variácií na známe dueto Paminy a Tamina na dueto Bei Männern, welche Liebe fühlen (U mužov, ktorí cítia lásku) z Mozartovej opery Čarovná flauta Es dur pre klavír a violončelo, WoO 46. Týchto sedem variácií strieda základnú tému Mozartovej božsky krásnej melódie náladovo, intímne, tempovo, ošperkovane trilkami a ďalšími ozdobami v klavíri i violončele vždy v úzkom dialógu, tak, ako sa len vedia vyprávať dve srdcia – tu osobnosti, plné muzikantského porozumenia a radosti z hry. Tento variačno-nástrojový koncert z variácií skončil pizzicatami violončela – teda ukážkou, ako sa dá na tomto inštrumente zahrať melódia virtuózne nielen sláčikom.

Samozrejme, že na záver koncertu nasledovali dva prídavky, vyburcované standing ovation: brilantné Scherzo-pizzicato od Benjamina Brittena a sentimentálna, no vždy melodicky krásna a dojímavá Umierajúca labuť od Camille Saint-Saënsa, v ktorých obaja umelci – violončelista i klavirista – predostreli opäť svoje hlboké vnútro a nekonečnú dynamickú kvalitu svojej hry.

Spoločnosť Gesamtkunswerk pripravuje ešte v tejto sezóne účasť svojich abonentov na koncerte vo Veľkej sále Musikvereinu vo Viedni (17. 3. 2019), kde Symfonický orchester Bavorského rozhlasu bude dirigovať svetoznámy Mariss Jansons. Na koncerte zaznie Dvořákova Symfónia č. 9 e mol, op. 95 „Z nového sveta“ a Stravinského Svätenie jari. Na ďalšom koncerte vystúpi v bratislavskej Redute s Komorným orchestrom Viedeň-Berlín svetoznáma huslistka Anne-Sophie Mutter – výlučne so skladbami W. A. Mozarta (6. 5. 2019). Je sa na čo tešiť.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 11. 2. 2019

Gautier Capuçon
Koncert v rámci abonentnej sezóny 2018/2019 spoločnosti Gesamtkunstwerk
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
11. februára 2019

Gautier Capuçon, violončelo
Frank Braley, klavír

program koncertu

L. v. Beethoven: Sonáta pre violončelo a klavír č.4 C dur, op. 102 č.1
L. v. Beethoven: Sonáta pre violončelo a klavír č.2 g mol, op. 5 č.2
L. v. Beethoven: Sedem variácií na Bei Männern, welche Liebe fühlen z Mozartovej
opery Čarovná flauta Es dur, WoO 46
L. v. Beethoven: Sonáta pre violončelo a klavír č.5 D dur, op. 102 č.2

www.gesamtkunstwerk.eu