Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Hluk nás prenasleduje všade a nekompromisne škodí. Nielen ušiam, ale celému nervovému systému, vytvára stres, ba dokonca zabíja. Obyvateľov miest aj dedín s vážnymi poruchami sluchu rátame v Európe v miliónoch, mŕtvych v tisíckach, deti strácajú schopnosť učiť sa, zamilované páry nie sú schopné splodiť potomka. Pacientov ušno-nosno-krčných ambulancií z roka na rok pribúda, veková hranica, keď človek začína hluchnúť, sa nebezpečne znižuje.

Za to všetko môžu extrémne decibely. Spôsobujú nielen nepohodlie, nervozitu alebo stratu sluchu, ale tiež nestabilitu, závraty, žalúdočné problémy, bolesti hlavy, vysoký tlak, infarkt, úzkostné stavy, nespavosť, chronickú únavu i psychické poruchy. Často si ani neuvedomujeme, že kvalita nášho života za posledné roky, práve pre nikdy sa nekončiaci hluk prudko klesá. V ruchu okolo nás už prestávame rozlišovať, strácame schopnosť rozoznávať ľudskú reč a nekontrolovane hluchneme. Tento neželaný progres nedokáže zastaviť ani moderná veda a v mnohých prípadoch odborníci bezmocne rozhodia rukami. Strata sluchu je totiž často nezvratná.

phpjx0mxD-1510316638

„Človek je v súčasnosti vystavený extrémnemu množstvu vonkajších aj vnútorných patologických vplyvov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú jeho zdravotný stav,“ hovorí skúsený otorinolaryngológ a autor odborných publikácií Miloš Krúpa. „Najviac postihujú sluchové orgány, pretože hluk je prakticky všade. Pritom ho vnímame nielen uchom, ale celým telom, lebečnou kosťou, mozgovou kôrou. Trpí mozog, poškodzuje sa centrálny nervový systém.“ Takzvané vnútorné ucho totiž nemá len sluchovú funkciu. Ak ho permanentne likviduje množstvo patologických impulzov, ovplyvňuje koordináciu pohybov, vegetatívne funkcie, kam patrí napríklad sexuálna aktivita, hladinu stresu.

„Za posledné desaťročie pacientov pribúda. Odhadom o dobrých dvadsať percent,“ pokračuje odborník. „Prichádzajú mladšie ročníky, medzi ktorými sú čoraz častejšie prípady akútnych idiopatických porúch. To znamená, že cez noc z nevysvetliteľných príčin ohluchnú. Našťastie, obvykle len na jedno ucho. Ak prídu včas, dokážeme im pomôcť vysokými dávkami liekov. Ich počet je však alarmujúci.“

Príčin je podľa neho viac. Akustické traumy, ktoré spôsobujú preexponované hudobné aparatúry na koncertoch, delobuchy, ohňostroje, túrujúce motorky, pištiace brzdy vlakov i veľkých automobilov i náhle extrémne zvuky zo stavieb.

„Industrializujeme sa a dostali sme sa do začarovaného kruhu, odkiaľ niet kam ujsť. Veď na mnohých dedinách je situácia pomaly horšia ako v meste. Obyvatelia sú vystavení kontinuálnemu hluku hustnúcej dopravy, rachotu stoviek kamiónov cez deň aj v noci. Ako to na nich pôsobí, nevieme. Na výskum nie sú peniaze.“

Väčšina ľudí sa obáva prasknutého bubienka, čiže bubienkovej blany pri akustických alebo tlakových traumách. Jeho poškodenie je však za hluchotu zodpovedné zhruba len v jednej tretine prípadov a často ho lekári dokážu zreparovať. Rovnako ako ďalšie mechanické súčasti ucha. Oveľa horšia je dlhodobá expozícia hluku, ktorá poškodzuje sluchový nerv. Tam sa šance na záchranu prudko znižujú - až na nulu.

phpX63Taz-1510316731

Vedeli ste, že akustickú traumu môže spôsobiť aj malé dieťa? Jeho vysokofrekvenčný „rev“ nás dokáže dočasne pripraviť o sluch. Napríklad v školskej jedálni možno úroveň decibelov porovnávať so zvukom idúceho traktora. „Niekedy stačí prosté cmuknutie do ucha,“ hovorí Miloš Krúpa. „Sám s tým mám skúsenosť a trvalo dvadsaťštyri hodín, než som zase normálne počul!“

Spev operných speváčok v istých prípadoch spôsobí až bolesť a problémy prekvapivo vedia narobiť i koncerty vážnej hudby. Nech je akokoľvek krásna. „Pred časom sa robil prieskum v Slovenskej filharmónii, kde lekári zistili, že až osemdesiat percent hudobníkov má problém so sluchom a mnohí hrajú doslova popamäti. Hudobná pamäť dovolila tvoriť aj velikánom ako Ludwig van Beethoven či Bedřich Smetana. V ich prípade však zrejme za hluchotu mohol skôr syfilis než akutrauma.“

Nový fenomén, o ktorom sme dlho nič nevedeli, je hluk, ktorý nepočujeme. Infrazvuk. Pohybuje sa pod hranicou šestnástich herzov a dokáže narobiť obrovské škody. „Najnebezpečnejšie na ňom je, že vibruje - rozochvieva membrány a ničí ich,“ vysvetľuje odborník. „Pri vysokej expozícii môže ,rozbiť‘ vnútorné ucho, srdce aj hrudnú stenu. Pravdepodobne presne to sa stalo americkým a kanadským diplomatom na Kube, ktorí bez zjavného dôvodu pociťovali závraty, stratu rovnováhy, bolesti hlavy, piskot v ušiach alebo ohluchli. Hoci nič nepočuli.“

Pritom s infrazvukom sa stretávame na každom kroku. Vytvárajú ho veterné turbíny, turbulencie, vodné mlyny, lode, vlaky. Ak z nevysvetliteľných dôvodov pociťujete nepohodu a nevoľnosť, je možné, že na vás pôsobí práve infrazvuk a najlepšie je z daného miesta odísť.

Pacienti s akútnymi akustickými traumami prichádzajú do ambulancií obvykle na začiatku týždňa. Po návštevách koncertov, diskoték. „Zväčša sú ohlušení a liečbou sa ich sluch dostane do normálu. Horšie je, ak nedoslýchavosť sprevádza hukot v ušiach - tinitus. Ten sa dá zmierniť, zatiaľ však nie vyliečiť.“

S tinitom sa stretávame naprieč storočiami. „Predpokladá sa, že bol aj za záchvatmi zúrivosti u rímskeho cisára Caesara. Trpel ním i zakladateľ protestantizmu Martin -Luther, autor Gulliverových ciest Jonathan Swift či jedna z najväčších osobností výtvarného umenia Vincent van Gogh. Dôvodom, prečo si odrezal ucho, zrejme nebola láska ani súboj, ale práve neznesiteľné hučanie v ušiach.“

Tinitus môže mať rôznu úroveň a štádiá, pričom tie najextrémnejšie privádzajú ľudí do šialenstva. Kým nevedia, o čo ide, neraz hľadajú zdroj nepríjemných zvukov po svojich domovoch. Miloš Krúpa nám tvrdí, že je dokonca jednou z najčastejších príčin samovrážd.

„Pri takzvanom objektívnom tinite, ktorý dokážeme zmerať, bývajú príčinou zúžené cievy, prípadne nádory, ale stále nevieme, kde sa berie subjektívny, ktorý počuje len pacient.“ V druhom prípade často ide o zdravých ľudí, dokonca s dobrým sluchom. „V rámci štúdie v Oxforde zavreli do odhlučnenej miestnosti niekoľko desiatok študentov bez akýchkoľvek problémov. Po hodine takmer všetkým hučalo alebo pískalo v ušiach. Niektorí odborníci sa domnievajú, že v absolútnom pokoji začali vnímať elektrické toky v mozgu.“

Šanca na vyliečenie je mizivá. V súčasnosti dokážeme len prekryť otravný zvuk takzvanými maskérmi. Zariadeniami, ktoré sa naladia na rovnaký kmitočet. Tým sa pacientom uľaví, ale problém sa nerieši. „Drobné úspechy zaznamenávame liečbou pomocou lasera a ionizovaného kyslíka, čím regenerujeme bunky vegetatívneho nervového systému.“

phpvwhpBg-1510316806

Človek si zvykne na všetko, uši však nie. Nedajú sa trénovať, len otupiť. Napriek tomu ani práca v hlučnom prostredí nás nemusí pripraviť o sluch. „Zaťaženie však musí byť krátkodobé, treba používať ochranné pomôcky a mať dostatok času, aby sa organizmus stihol zregenerovať,“ hovorí Krúpa. „Niekedy bolo samozrejmé, že takíto pracovníci mali dlhšie dovolenky, podnikové chaty v pokojnom horskom prostredí, pravidelné prehliadky. Dnes to už zďaleka nie je pravidlo a každý na nich kašle.“

Všeobecne panuje presvedčenie, že proti hluku sa ubránime, keď si zapcháme zvukovod. Nie je to celkom pravda. Cez lebečnú kosť a mozgovú kôru sa priamo do mozgu dostáva hluk, vibrácie, infrazvuk. Vata či štuple v ušiach preto ani náhodou nestačia.

„Prichádza doba, keď si už ľudia musia chrániť nielen dýchacie cesty rúškami na ústach, ale aj sluch. Vymeniť slúchadlá s hudbou za chrániče uší i hlavy. Takisto je vhodné užívať <a href="https://powerlogy.com/brain-food" target="_blank" rel="noopener">primeranú neurovýživu</a>, hlavne vitamíny A, C, B a dovolenky si vyberať na skutočne pokojných miestach. Nie je hanba zakrývať si uši na vlakových nástupištiach, pri zvukoch policajných húkačiek či škripote bŕzd v mestskej doprave,“ hovorí odborník a dodáva: „Majte na pamäti, že hluchota sa operovať nedá.“

Vedúci odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR Michal Jajcaj nám potvrdzuje, že dlhodobé vystavenie obyvateľstva vysokým hladinám hluku pôsobí ako stresový faktor. Prispieva k vzniku kardiovaskulárnych ochorení, symptómov a ochorení v psychickej oblasti, ale aj k poruchám spánku. Pravidelne zaznamenávajú množstvo podnetov od občanov. Nielen na dopravu, ale aj na prevádzku kotolní, klimatizačné a vzduchotechnické zariadenia, výrobnú či stavebnú činnosť, hudobnú produkciu, kostolné zvony.

Orgány verejného zdravotníctva síce robia merania a za prekročenie prípustných hodnôt môžu vinníkom uložiť pokutu, v extrémnych prípadoch až do dvadsaťtisíc eur, na všetko však dosah nemajú. Napríklad rev motoriek či neodôvodnený prejazd kamiónov cez mestá by mala kontrolovať polícia, tá sa však radšej zaoberá jednoduchším vyberaním pokút za rýchlosť.

Pritom práve doprava je v oblasti hluku najväčší problém. Trpia mestá bez obchvatov, dediny pri hlavných cestách, ľudia žijúci v okolí priemyselných parkov alebo veľkých stavieb. „Situáciu často rieši len presmerovanie dopravy na obchvatovú komunikáciu, ktorej výstavba vrátane predchádzajúceho schvaľovacieho procesu trvá niekoľko rokov,“ vysvetľuje Jajcaj. O nemalých finančných nákladoch, ktoré obvykle chýbajú, nehovoriac.

S podobnými problémami sa trápia prakticky vo všetkých krajinách. Ideálne riešenia sú však v nedohľadne. Z pozitívnych príkladov vyberá Michal Jajcaj napríklad Holandsko a severské štáty, kde podporujú verejnú a alternatívnu formu dopravy na úkor automobilovej, vytvárajú infraštruktúru pre cyklistov. „Mnohé projekty by mohli byť príkladom aj pre samosprávy v SR,“ uzatvára.

Hluk je jedným z hlavných dôvodov zlej nálady v spoločnosti. Dokonca aj ten, ktorý nepočujeme

Hluk je jedným z hlavných dôvodov zlej nálady v spoločnosti.

5,Mýtna.jpg

Siemens eHighway: Testfahrt mit Bundesumweltministerin Hendricks / Siemens eHighway: Test drive with Federal Environment Minister Hendricks

Siemens und Scania forschen gemeinsam am elektrifizierten Straßengüterverkehr / Siemens and Scania are conducting joint research into the electrification of road freight traffic

Hluk je jedným z hlavných dôvodov zlej nálady v spoločnosti. Dokonca aj ten, ktorý nepočujeme

Súvisiace články

Výber pre vás