Neexistuje žiaden dôvod, aby sa Čaputová teraz vzdala

Ministerstvo vnútra v rozpore s pôvodným avízom oznámilo, že hlasovacie lístky na prezidentské voľby začne tlačiť už po 15. februári. To znamená, že tento týždeň budeme sledovať rastúci tlak na Zuzanu Čaputovú, aby z prezidentskej voľby odstúpila v prospech Roberta Mistríka. Denník N už dokonca predpovedal, že Čaputová tento piatok so cťou z prezidentského súboja vycúva.

Je pravda, že s termínom začiatku tlače hlasovacích lístkov, ktorý by mal byť hraničným momentom pre rozhodnutie o odstúpení od kandidatúry, operovala sama Čaputová. Aj keď to bolo ešte v čase, keď sa predpokladalo, že lístky pôjdu do tlačiarne až koncom tohto mesiaca. Nie je zároveň príliš pravdepodobné, že sa tento týždeň objavia prieskumy verejnej mienky, v ktorých by bol pomer síl medzi Robertom Mistríkom a Zuzanou Čaputovou výrazne iný, ako to bolo pred týždňom či pred dvoma.

Napriek tomu, že so Zuzanou Čaputovou sa vo viacerých dôležitých témach nezhodnem a v prvom kole by som volil iného kandidáta, si však myslím, že by tento tlak mala ustáť a nevzdávať sa.

Z jej predvolebnej kampane cítiť energiu, pohľad na jej transparentný účet svedčí o tom, že sa jej darí mobilizovať drobných darcov, a v prvých prezidentských diskusiách pôsobila v porovnaní s Mistríkom autentickejšie aj presvedčivejšie.

Je celkom dobre možné, že ak podá dobrý výkon vo veľkých televíznych debatách, ktoré len štartujú, môže prieskumami verejnej mienky ešte zamiešať.

Stačí si spomenúť na Radoslava Procházku, ktorý podľa agentúr zaostával dva týždne pred voľbami za Andrejom Kiskom o desať percent, nakoniec bol pri spočítaní hlasov rozdiel medzi nimi len tri percentá. Odstup Čaputovej od Mistríka je ešte menší, aký bol dva týždne pred voľbami medzi Procházkom a Kiskom.

Čo také strašné hrozí, ak sa Čaputová (alebo Mistrík) vzdá až tesne pred konaním volieb?Zdieľať

Iste, Čaputová na hru, aby sa niekto vzdal kandidatúry v mene eliminácie hrozby Harabin, pristúpila sama. Dokonca z tohto „aktu zodpovednosti“ urobila silný moment svojej komunikačnej stratégie. Naozaj však neexistuje žiaden racionálny dôvod, aby tak urobila už teraz. Teda v čase, keď jej kampaň naberá na intenzite a pred kľúčovými televíznymi duelmi.

Dajme teraz bokom strategický záujem Mistríkovho volebného štábu dotlačiť Čaputovú k rezignácii čo najskôr a neriskovať, že ho v prieskumoch preskočí, alebo sa rozdiel zotrie natoľko, že vlastne nebude jasné, kto z nich dvoch je ten silnejší. To, samozrejme, môže byť problém, ale obidvaja kandidáti s takouto možnosťou museli počítať. Ak takáto situácia nastane, budú ju musieť vyriešiť a až potom to bude naozajstná skúška ich politickej zodpovednosti.

Rovnako odfiltrujme aj hysterické strašenie Harabinom a pokojne si položme otázku: Čo také strašné hrozí, ak sa Čaputová (alebo Mistrík) vzdá až tesne pred konaním volieb?

Že jej meno zostane uvedené na hlasovacom lístku a zmätie voličov? Smiešne. To si naozaj niekto myslí, že Čaputovej podporovatelia nie sú natoľko politicky gramotní, aby jej vzdanie sa kandidatúry zaregistrovali a zariadili sa podľa toho?

Ak to niekto tvrdí, tak mu netreba príliš veriť. A viac ako záujem krajiny či úprimné volanie po zodpovednosti, ktorými bude argumentovať, za tým treba vidieť politické noty konkrétneho volebného štábu.