Vášnivá Carmen a hrdinský José na javisku Opery SND

Predstavenie Bizetovej Carmen v Opere Slovenského národného divadla v sobotu 9. februára 2019 pritiahlo pozornosť priaznivcov opery vďaka účasti slovenskej mezzosopranistky Jany Kurucovej a tureckého tenoristu Efe Kislaliho, ktorí sa v tejto inscenácii Mariána Chudovského z roku 2002, predstavili pod taktovkou Dušana Štefánka po prvýkrát.

Jana Kurucová patrí k poltuctu slovenských operných umelcov, ktorí sa síce občas (a v poslednom čase aj častejšie) predstavia slovenskému publiku, no ťažisko ich činnosti je v zahraničí. Na rozdiel od svojich kolegov z tejto skupinky nestrieda operné pódiá, ale už desať rokov je členkou Deutsche Oper Berlin, kde vytvára menšie, ale aj veľké úlohy vo svojom hlasovom odbore. V Bratislave ju poznáme vďaka jej vystúpeniam v úlohách Rossiniho Rosiny (Barbier zo Sevilly) a Mozartovej Dony Elviry (Don Giovanni), ako aj zásluhou recitálu v Slovenskej filharmónii organizovaným agentúrou KAPOS. Po úlohách z opier jej obľúbených skladateľov sme ju teraz v Bratislave mohli spoznať ako Bizetovu vášnivú cigánku Carmen.

Exportnú mezzosopránovú úlohu francúzskeho predchodcu veristov v posledných desaťročiach čoraz viac spievajú nie temné hlasy inklinujúce k altu, ale skôr speváčky, ktoré sa blížia k označeniu secondo soprano. K tejto kategórii nemá ďaleko ani hlas Jany Kurucovej. Jej hlas znie málo farebne v hĺbkach a stredoch, kým vo výškach (ktoré sa farbou aj intenzitou až priepastne odlišujú od tónu v ostatných polohách) získava dramatickú a expresívnu dimenziu.

Ak ešte zostaneme pri speváckom výkone umelkyne, tak treba konštatovať, že jej spev nepôsobí primárnymi kvalitami hlasu, ale skôr jeho nadstavbou, t.j. interpretáciou. V nej hlavný dôraz kladie na výrazovú zložku prejavu, ktorá je premyslená a dovedená do najmenších detailov. Zároveň aj signalizuje, ako sa za posledné desaťročia zmenil pohľad na hierarchiu zložiek operného výkonu. Napríklad pri rozlúčke Carmen so Zunigom v závere prvého dejstva (L´amour est enfant de Boheme) sa v minulosti speváčky snažili túto pasáž interpretovať čo najkrajším tónom. Dnes, a Jana Kurucová bola toho názorným príkladom, Carmen v tejto fráze vyjadruje výsmech a opovrhnutie, priam sa len v podobe akéhosi popevku hlasom pohráva so svojím rivalom. A takýchto príkladov, kedy výrazu bola obetovaná ušľachtilosť spevu, bolo v predstavení niekoľko (napr. v Va t´en notre métiére ne te vaut rien v treťom dejstve).

Výrazový spev speváčky jasne korešpondoval aj s jej hereckým poňatím úlohy. Kurucovej Carmen neumiera preto, že si chráni slobodu milovať, ale preto, aby mohla slobodne narábať so svojím telom. Je to Carmen výbušná, nabitá erotikou, pohybovo uvoľnená, miestami až blížiaca sa k hranici vulgárnosti. Vo svojej koncepcii je však dôsledná. Preto vrcholom jej výkonu v prvom dejstve nebola habanera ale seguidilla, počas ktorej už jasne našla objekt svojej túžby. Druhým vokálno-hereckým vrcholom jej kreácie bol záverečný duet, v ktorom uplatnila svoj zmysle pre drámu v hlase i pohybe.

Jej turecký tenorový partner Efe Kislali (poznajú ho Pražania, kde v Štátnej opere vytváral dramatické postavy) už na prvý pohľad aj vďaka výzoru a skôr staroopernému herectvu pôsobil ako hrdina typu Samsona alebo Siegrieda. V skutočnosti to bol rutinovaný tenor spinto-drammatico, ktorý dokázal aj adekvátne frázovať, ibaže istá tvrdosť hlasového materiálu (najmä v stredoch a nižších výškach) nahrádzala mäkkosť tónu a výrazovú viacvrstevnosť, aká sa vyžaduje pri duete s Micaelou alebo v kvetinovej árii. Jeho výšky však vyžarovali úžasný lesk, zneli kovovo a vibračne. Istým potvrdením faktu, že spieva na menej významných javiskách (kde pretrváva dôraz na speváckej ekvilibristike), bol enormne dlho držaný (zvukovo nádherný) tón v závere tretieho obrazu (partons). Speváka si vieme predstaviť ako skvelého Otella, Samsona či Kalafa.

Chudovského inscenácia Carmen je už na repertoári od roku 2002 a stále má návštevnosť. Pri pomerne veľkých pauzách medzi jej predstaveniami (v januári t.r. sa hrala raz, vo februári dva razy, aj keď hneď po sebe) len ťažko možno čakať, že v nej bude všetko fungovať tak ako v časoch jej premiéry. Obaja hosťujúci speváci si sem-tam dovolili vlastné aranžmán výjavov, čo však neviedlo k chaosu, skôr naopak.

Autor: Vladimír Blaho

písané z reprízy 9. 2. 2019

Georges Bizet: Carmen
Opera SND
historická budova SND, 9. februára 2019 (repríza)

Dirigent: Dušan Štefánek
Réžia: Marián Chudovský
Scéna: Jozef Ciller
Kostýmy: Peter Čanecký
Zbormajster: Ladislav Kaprinay
Choreografia: Jozef Dolinský

osoby a obsadenie reprízy 9. 2. 2019

Carmen: Jana Kurucová
Micaela: Eva Hornyáková
Don José: Efe Kislali
Escamilio: Sergej Tolstov
Frasquita: Andrea Vizvári
Mercedes: Denisa Šlepkovská
Remendado: Ján Babjak
Dancairo: Roman Krško
Morales: Filip Tůma
Zuniga: František Ďuriač
Spoluúčinkoval orchester a zbor SND
Bratislavský chlapčenský zbor pod vedením Magdalény Rovňákovej

www.snd.sk