Vyskladá to Sulík aj bez progresívcov?

Piatkový článok webu Aktuality.sk o údajnom spornom podnikaní jednej z firiem, v ktorej má Ivan Štefunko nepriamy a menšinový podiel, spustil počas víkendu na politických fejsbúkoch niekoľko zapálených výmen názorov. Zväčša o tom, do akej miery má byť vlastník, angažujúci sa v politike, oboznámený s biznisovými rozhodnutiami vedenia svojich spoločností.

Na sociálnej sieti do týchto diskusií vstúpili napríklad aj Igor Matovič a Ľubomír Galko. Ako to už vo verejnom živote chodí, Progresívne Slovensko bude čím ďalej tým viac nielen iniciátorom politických tém a stretov, ale aj ich predmetom či terčom. No popri nutnosti vysvetľovať podnikateľské aktivity, ktoré Ivan Štefunko podľa vlastných slov beztak postupne utlmuje, sa v pozadí rysuje pre jeho stranu vážnejšia výzva.

A to v skratke: že o ňu nebude záujem a/alebo že nebude potrebná. Skúsme to rozmeniť na drobné.

Pod päťpercentným prahom

Po mesiacoch pozvoľného rastu, keď Progresívne Slovensko vlani na jeseň prekročilo v prieskumoch volebných preferencií päťpercentný prah, by sa v poslednom Focuse z 25. januára opäť umiestnilo tesne mimo parlamentu. Iste, zo 4,9-percentného zisku strany nemožno pri intervale spoľahlivosti 3,3 až 6,4 percenta robiť rozsiahle závery.

Mesiac predtým malo PS v prieskume Focusu 5,1 percenta, čo nie je veľký rozdiel. Až ďalšie prieskumy ukážu, či sa rast progresívcov zastavil na neistej hranici okolo piatich percent alebo bude ďalej pokračovať.

Doteraz sa však zdalo, že antikorupčná pravica bude na hlasy stredo-ľavých progresívcov odkázaná po ďalších voľbách, aby mohla zostaviť vládu bez Smeru, SNS a kotlebovcov. No prieskum Focusu naznačil, že by sa dala vyskladať aj tak.

Ak by tieto preferencie boli oficiálnymi výsledkami, SaS, OĽaNO, KDH, Sme rodina a Most-Híd by disponovali 81 poslancami. To je väčšina s vankúšom piatich zákonodarcov. Hoci takáto päťkoalícia by bola náročná na manažment a napríklad Béla Bugár v súčasnosti vládu s Igorom Matovičom odmieta, všetky ostatné kombinácie sú ešte ťažšie uskutočniteľné.

Najmä v záujme Sulíkovej SaS ako potenciálne najsilnejšej strany budúcej koalície by malo byť, aby ju tvorilo čo najmenej politických subjektov a aby tie boli vzájomne čo najkompatibilnejšie. To neznamená vylúčiť PS predbežne zo spolupráce (ako Smer alebo ĽSNS), ale mohlo by to znamenať napríklad pozitívne vyjadrenú ambíciu uhrať taký výsledok, aby nová koalícia na tento subjekt nebola odkázaná. Teda aby pravicové strany mohli vytvoriť pravicovú vládu.

Dva rezervoáre

Na druhej strane, Progresívne Slovensko má skryté možnosti ďalšieho rastu. Vzhľadom na prebiehajúce presuny na opozičnej scéne by sa mohlo ľahko stať, že PS uhrá výsledok blízky desiatim percentám, kým kresťanská politika nebude mať zastúpenie v parlamente, pretože sa hlasy pre ňu rozdrobia medzi príliš veľa subjektov (okrem KDH a OĽaNO tu vznikajú ďalšie dve strany s ambíciou loviť v konzervatívnych vodách).

Progresívci majú prinajmenšom dva rezervoáre, z ktorých ešte môžu čerpať. Prvým je strana SPOLU Miroslava Beblavého. V prieskume Focusu získala len 3,5 percenta. Strana, ktorá vznikala paralelne s PS, je dlhodobo v mediálnom i preferenčnom tieni svojho dvojčaťa. To by Beblavého mohlo motivovať k spojeniu, aj keď medzi niektorými členmi oboch subjektov existujú animozity.

Druhý rezervoár pre ďalší rast progresívcov sa momentálne plní. A to prostredníctvom prezidentskej kampane Zuzany Čaputovej. V poslednom Focuse dosiahla 9 percent.

Ani o čosi vyšší výsledok jej nemusí na vstup do druhého kola stačiť. No plagátmi s Čaputovej tvárou je momentálne oblepené Slovensko. Vystupuje v debatách prezidentských kandidátov. Rastie tak jej poznateľnosť a aj pokiaľ sa nestane hlavou štátu, môže v prezidentských voľbách naakumulovať politický kapitál, ktorý neskôr zúročí v Progresívnom Slovensku.

Čoskoro zrejme zatieni Ivana Štefunka a vyprofiluje sa ako prirodzený líder Progresívneho Slovenska pre parlamentné voľby v roku 2020 (alebo už tento rok). Javí sa ako rétoricky zbehlejšia, navyše nie je tak zaťažená minulými sympatiami pre Smer. Nie je ani priveľmi spájaná s polarizujúcimi kultúrno-etickými témami (hoci prezidentská kampaň ju núti zaujať stanovisko). Zuzana Čaputová tak môže naviazať na seba relatívne širokú podporu a ako líderka priviesť PS k výsledku v parlamentných voľbách blízko 10 percent.

Tých posledných 4,9 percenta volebných preferencií teda nemusí byť posledné slovo Progresívneho Slovenska. Konzervatívci by mali vzostup tejto strany brať ako výzvu a ako budíček. Mal by ich motivovať, aby skonsolidovali svoj vlastný politický priestor. A aby v parlamentných voľbách uhrali sami lepší výsledok.