Dobré noviny
Prospeje vášmu zdraviu: Po tomto zistení budete s budíkom vstávať aj počas víkendu
Dobré noviny
Dobré noviny

Prospeje vášmu zdraviu: Po tomto zistení budete s budíkom vstávať aj počas víkendu

Ilustračná foto
Ilustračná foto — Foto: Pexels.com

Nedostatok spánku a pásmová choroba môžu spôsobiť rovnaké ochorenia.

MNÍCHOV 29. januára - Pozná to každý pracujúci človek. Cez týždeň vstať bez budíka je viac-menej nemožné, no a keď už príde víkend, tešíme sa na nerušený spánok. Ako zverejnil britský denník The Guardian, vďaka tomuto nepeknému zvyku môžete trpieť sociálnym jet lagom, známym ako pásmová choroba. Ide konkrétne o stav, ktorý podporuje všetko, čo je v našom tele zlé. Potvrdil to aj profesor chronobiológie z univerzity Ludwiga-Maximiliana v Mníchove Till Roenneberg.

Výraz jet lag práve on použil prvýkrát a ide o stav, ktorý sa u ľudí objavuje v prípade, že cez víkend chodia spať a vstávajú neskôr, ako v bežné pracovné dni. Telo je rovnako ako pri klasickej pásmovej chorobe prinútené pohybovať sa v dvoch rôznych časových pásmach. Prvé určujú práve pracovné a sociálne povinnosti a druhé naše biologické hodiny. Ako veľmi dokáže človeka jet lag zasiahnuť, záleží na rozdieloch medzi vytvorenými časovými pásmami.

Foto: Pexels.com

Nočné tvory trpia viac

Gény sú však mocné aj v tomto prípade. Tí, ktorí bez problémov ponocujú a vstávajú neskoro dopoludnia, trpia pásmovou chorobou oveľa viac ako tí, ktorí majú s ponocovaním problém. Úplne najtypickejším príznakom jet lagu sú problémy so spánkom. Profesor Roenneberg trví, že sociálny jet lag a nedostatok spánku sú neoddeliteľné a idú ruka v ruke.

Je potrebné vedieť, že chronický nedostatok spánku sa spája s rovnakými chorobami ako sociálny jet lag. Ide o oba typy cukrovky, srdcové ochorenia, obezita a depresie. Výnimkou nie sú ani bdelosť, pamäť, logické uvažovanie, kooridnácia tela a tiež aj emócie. Okrem spomínaných chorôb a ostatných situácií, má spánková deprivácia aj ďalšie dôsledky. Každý človek má v sebe totiž molekulárne hodiny, ktoré presne určujú načasovanie takmer každého fyziologického procesu. Ide napríklad o pocit bdelosti, únavy či zmena nálad v priebehu dňa.

Nepravidelnosť škodí

Molekulárne hodiny fungujú na základe približne 24-hodinového rozvrhu a synchronizujú sa podľa malej časti mozgového tkaniva nazývaného suprachiasmatické jadro. Práve to určuje čas na základe svetelných zmien odohrávajúcich sa v okolí človeka. Ak teda často meníte čas odchodu do postele a vystavujete sa svetlu rôzne, vaše hodiny sa nedokážu zosynchronizovať.

Profesor Roenneberg má návrh, ako by sa dal problém vyriešiť. Flexibilná pracovná doba, ktorú navrhuje, by sa však nepáčila najmä zamestnávateľom. On však odporúča, aby sa zamestnanci vyspali a až potom začali pracovať. Toto riešenie je však zložité. Jednoduchším riešením je prispôsobenie svetla. Svetlo totiž posúva načasovanie SCN a človeku sa tak nechce spať. Odborníci preto odporúčajú vypnúť veľké svetlo približne dve hodiny pred plánovaným spánkom a fungovať len pri stolnej lampe. Rovnako tak je treba sltmiť svetlo na prístrojoch, s ktorými človek pred spánkom pracuje.

Už ste čítali?