oPeniazoch.sk, BI Foto: SITA/AP;getty images
Nárast koncentrácie na trhu vyústil do systému, ktorý už nie je skutočným kapitalizmom.
Let bol prebookovaný, predalo sa viac miest než bolo sedadiel. On sa však odmietol vzdať svojho miesta, mal objednaných pacientov na ďalší deň. Spolucestujúci zaznamenali celý incident odvlečenia. Video poukázalo na násilie na palube. Stačila chvíľa a bol z neho virál. Nakoniec prerástlo všeobecné pobúrenie verejnosti do takých rozmerov, že sa generálny riaditeľ aerolinky ospravedlnil a letecká spoločnosť Dr. Daa odškodnila.
Akcie leteckej spoločnosti klesli, ale rýchlo sa zotavili. Finanční analytici sa zhodli na tom, že incident nakoniec nebude mať vplyv na leteckú spoločnosť. Keď sa investori začali zaoberať dominantnou pozíciou United na trhu, cena akcií v skutočnosti vzrástla.
Analytici mali pravdu. Americké nebo už nepatrí otvorenému trhu s množstvom konkurenčných leteckých spoločností. Je z neho oligopol so štyrmi hlavnými leteckými spoločnosťami, ktoré sú ochotné zapojiť sa do predátorských cien, len aby zabránili akýmkoľvek novým účastníkom ukusnúť si časť koláča. Na 40 zo 100 najväčších amerických letísk ovláda jedna letecká spoločnosť väčšinu trhu.
Príhoda vyvlečenia pasažiera sa stala metaforou amerického kapitalizmu v dvadsiatom prvom storočí. Vysoko zisková spoločnosť násilne zakročila proti spotrebiteľovi, na ktorom mu nezáležalo. Veď spotrebitelia nemajú na výber.
Ľudia na celom svete majú pocit, že niečo sa zmenilo k horšiemu, alebo dokonca úplne pokazilo. Vedie to k rekordným úrovniam populizmu nielen v Spojených štátoch ale aj naprieč Európou. Rastie neznášanlivosť a túžba zlepšiť existujúci poriadok. Ľavica a pravica sa nedokážu dohodnúť na tom, čo je zlé, ale oba tábory vedia, že niečo tu v poriadku nie je.
Kapitalizmus je najväčším systémom v histórii, ktorý zbavuje ľudí chudoby a vytvára bohatstvo, ale "kapitalizmus", s ktorým sa dnes stretávame, má ďaleko od konkurenčných trhov. To, čo tu dnes máme, je groteskná, deformovaná verzia kapitalizmu.
Podľa slovníka je ideálnym stavom kapitalizmu "ekonomický systém založený na súkromnom vlastníctve výrobných, distribučných a burzových prostriedkov, ktorý je charakterizovaný slobodou kapitalistov prevádzkovať alebo spravovať svoj majetok za účelom zisku za konkurenčných podmienok".
Zamerajme sa na poslednú časť definície. Rivalita v podnikaní sa vytráca. Odvetvia sú vysoko koncentrované v rukách hŕstky hráčov, kde je len veľmi slabá miera rivality. Kapitalizmus bez súťaže nie je kapitalizmom. Konkurencia je dôležitá, pretože zabraňuje nespravodlivej nerovnosti ako prevodu bohatstva zo strany spotrebiteľa alebo dodávateľa na monopolistu. Vytvára jasné cenové signály na trhoch, ktoré poháňajú ponuku a dopyt. Podporuje efektívnosť. Vytvára viac možností, viac inovácií, stojí za hospodárskym rozvojom a rastom, či silnejšou demokraciou rozptýlením hospodárskej sily. Podporuje individuálnu iniciatívu a slobodu.
Absencia súťaže znamená stop vývoju. Ohrozuje nás všetkých. Ak veríte v konkurenčné voľné trhy, mali by ste byť veľmi znepokojení. Ak veríte vo fair play, mali by ste mať obavy. Vo falošnom kapitalizme sú šéfovia firiem prepojení na regulačné orgány, aby si vydobyli také pravidlá, aké potrebujú. Aby presadili zákony, ktoré chcú. Väčšie spoločnosti sú ešte väčšie, zatiaľ čo tie menšie úplne zmiznú a spotrebiteľ ako aj pracovník nemajú na výber.
Zoznam priemyselných odvetví s dominantnými hráčmi je nekonečný. Najhoršie to je vo svete technológií. Zákony sú zastarané, aby sa zaoberali extrémnou dynamikou on-line firiem. Google úplne ovláda internetové vyhľadávanie s takmer 90 % podielom na trhu. Facebook má takmer 80 % podiel v sociálnych sieťach. Obaja majú duopol v reklame bez dôveryhodnej súťaže alebo regulácie. Amazon drví maloobchodníkov. Navyše je tu konflikt záujmov ako dominantného elektronického predajcu a vedúcej online platformy pre predajcov tretích strán. Môže určovať, ktoré produkty sa budú cez neho predávať a ktoré nie. Apple iPhone a Google Android úplne kontrolujú trh s mobilnými aplikáciami v duopole a určujú, či môžu podniky osloviť svojich zákazníkov a za akých podmienok. Existujúce zákony neboli napísané pre digitálne platformy. Tieto platformy sa tak mohli stať diktátormi.
Nie vždy tomu tak bolo. Bez takmer žiadnej verejnej diskusie sa priemyselné odvetvia začali oveľa viac sústreďovať do rúk malého množstva hráčov než pred 30-timi či 40-timi rokmi.
Po prasknutí dot-com bubliny sa ekonomika zotavila, ale rast bol viac anemický ako v 80 –tych alebo 90-tych rokoch minulého storočia. Po finančnej kríze bol rast ešte oveľa patetickejší. Každá expanzia zaznamenala nižší rast ako tá predchádzajúca. Neexistuje jedna premenná, ktorá by odpovedala na všetky otázky, ale čoraz viac prieskumov dokazuje, že slabšia konkurencia viedla k nižším mzdám, k nižšiemu počtu pracovných miest, k nižším počtom startupov a k menšiemu hospodárskemu rastu.
Kapitalizmus je hra, v ktorej sa súťažiaci riadia pravidlami. Pravidlami na podporu hospodárskej súťaže s ktorými všetci súhlasia. Vláda je v tejto hre rozhodca. Ale firmy budú využívať všetky dostupné prostriedky na rozdrvenie svojich súperov. V súčasnosti štát, ako rozhodca, nevynucuje dodržiavanie pravidiel, ktoré by zvýšili konkurenciu, ale prostredníctvom regulačného rámca vytvára pravidlá, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž. Preto dnes potrebujeme nové pravidlá, aby sme zrušili monopoly a obnovili voľný obchod.
Uvedené je úryvok z knihy "Mýtus kapitalizmu: monopoly a smrť konkurencie" autorov Jonathana Teppera a Denis Hearnovej.
