Brankár Jekaterinburgu Jakub Kovář: Stále mám v hlave sen o NHL

Jakub Kovář síce dostal vo víkendovom zápase na ľade Slovana Bratislava tri góly, predviedol však aj viacero výborných zákrokov.

Český brankár je základný kameň nečakaného lídra Východnej konferencie z Jekaterinburgu. Tridsaťročný rodák z Píska odchytal v tomto ročníku 38 zápasov, z ktorých si pripísal 32 výhier. Má priemer 1,69 gólu na zápas, úspešnosť zákrokov 94,3 percenta.

V KHL sa očakáva, že o čelo tabuľky budú bojovať silné a bohaté tímy ako CSKA Moskva, SKA Petrohrad, Kazaň či Omsk. Čím to je, že práve Avtomobilist je suverénne prvý v konferencii?

„Pred sezónou sme získali kvalitné posily, ktoré dávajú góly. Vyšla nám už príprava, neprehrali sme v nej ani jeden zápas a pohodu sme si preniesli do začiatku súťaže. Počas prvých dvoch mesiacov sme nepoznali príchuť prehry, len sme vyhrávali. Viezli sme sa na skvelej vlne. Potom prišla prestávka, ja som sa nepríjemne zranil, čo malo vplyv aj na tím, prehrali sme šesťkrát za sebou. Vrátil som sa a spravili sme sériu, vďaka ktorej sme sa udržali na prvej priečke. Verím, že teraz to znova pôjde smerom nahor.“

V Rusku sú zvyknutí na iné tímy medzi najlepšími, je to preto ťažšie byť na čele tabuľky?

„Rozmýšľame inak. Momentálne máme zaručené miesto v play-off, motiváciu vyhrať celú konferenciu. Radi by sme išli do vyraďovacej fázy z prvého miesta.“

Vy chytáte skvele, mnohí o vás hovoria ako o najlepšom brankárovi sezóny. Vďaka čomu ste sa výkonnostne zlepšili v porovnaní s minulosťou?

„Pred sezónou sa pripravujem intenzívnejšie, posledné leto som sa tréningom venoval asi najviac z celej kariéry. Výrazne som zmenil aj štýl chytania, upravoval som detaily. Cítim sa najlepšie v kariére, čo sa odzrkadľuje aj vo výkonoch na ľade. V lete, keď sa sezóna začínala, som si prial, aby mi forma vydržala čo najdlhšie. Drží sa už do januára, verím, že to s ňou potiahnem až do apríla.“

Jakub Kovář: V Jekaterinburgu sa cítim ako doma, poznám tam veľa ľudí, našli sme si medzi nimi priateľov. Odišiel by som asi len vtedy, keby už nemalo vedenie o mňa záujem.

Cez víkend ste odchytali zápase na ľade Slovana. Chodíte rád do Bratislavy?

„Veľmi rád. Je to jediná možnosť pre rodinu a kamarátov počas roka, aby sa na mňa prišli pozrieť. V šatni vždy hovorím, že idem hrať domov, aj keď reálne je Bratislava od domova vzdialená 350 kilometrov. Cítim sa však ako v Česku, predsa len mali sme dlho spoločný štát a naše mentality sú podobné. Necelé tri dni v Bratislave sú vždy super.“

Je pre vás motiváciou zachytať si v Bratislave aj na svetovom šampionáte?

„To je jasné. Aj keď v Bratislave som už jeden šampionát absolvoval, nechytal som, bol som trojka a získal bronz. Mám na rok 2011 pekné spomienky. Rád by som teraz v máji pridal aspoň zopár zápasov.“

V bránke českej reprezentácie je veľká konkurencia, zobrali by ste na šampionáte aj inú pozíciu ako jednotky?

„Úprimne musím povedať, že mám tridsať rokov a pozíciu trojky by som už nezobral. Mám rodinu, malého syna, s ktorým nie som počas sezóny každý deň. Tento rok vyvrcholí šampionát až v závere mája, účastník bude mať málo času na oddych a dovolenku. Budem bojovať o to, aby som sa dostal medzi prvých dvoch brankárov. Ak sa medzi nich nedostanem, nebude to tragédia. Môj cieľ je však zachytať si v Bratislave.“

V KHL ste šiestu sezónu, päť z nich ste odchytali v drese Avtomobilistu. Nemali ste ponuky z najbohatších ruských klubov?

„Pár ponúk som mal a stále mám, ale som typ, ktorý nerád mení prostredie. Som vďačný klubu, ktorý mi dal šancu a chytám v jeho drese dlho. V Jekaterinburgu sa cítim ako doma, poznám tam veľa ľudí, našli sme si medzi nimi priateľov. Odišiel by som asi len vtedy, keby už nemalo vedenie o mňa záujem. Inak si nedokážem predstaviť, že by ma odtiaľto dostala iná ponuka. Teraz sa mi končí zmluva, blíži sa čas vyjednávania, tak uvidíme, či o mňa stoja. Agentovi sa pár klubov už ozvalo, ale nerád by som menil tím. V Česku som odchytal kariéru v drese Českých Budějovíc, vedel by som si predstaviť, že by som rovnako ostal v Jekaterinburgu.“

Hovorí sa, že cudzinec si len ťažko získava dušu ruského človeka, ale ak sa mu to podarí, tak je veľmi vďačná. Je to pravda?

„Akonáhle je človek pre Rusov dôležitý, tak sú úžasní. Rýchlo sa to môže zmeniť, keď príde horšie obdobie. Sú však často vďačnejší a srdečnejší ako sme my. U nás rýchlo zabúdame.“

V Jekaterinburgu ste boli v minulej sezóne aj s Michalom Čajkovským, ktorý to nedávno skúšal v zámorí a nakoniec sa vrátil do Ruska. Prečo mu podľa vás vedenie vášho klubu robilo problémy pri podpise kontraktu s Dinamom Moskva?

„Bohužiaľ, náš klub ho nechcel nikam pustiť, ale neponúkol mu novú zmluvu, bolo to škaredé. Preto bola preňho východiskom aj dvojcestná zmluva v Severnej Amerike. Neskôr sa to vyriešilo a povolili mu podpísať kontrakt s Dinamom.“

Moskovský klub vedie despotický tréner Krikunov, s ktorým si Čajkovský už v Jekaterinburgu párkrát neporozumel. Prekvapilo vás, že si zvolil práve Dinamo?

„Koho by to neprekvapilo? Paradoxom bolo, že hral prvý zápas proti nám a svojho bývalého trénera mal za chrbtom. To sa často nevidí.“

Váš rovesník Mikko Koskinen vymenil po skvelej sezóne KHL za NHL, nemáte podobné myšlienky?

„Je pravda, že som nad tým premýšľal. Nečakal som, že budem mať také dobré štatistiky. Len neviem, aké by som mal v zámorí šance. Na druhej strane, zrejme mám pred sebou najlepšiu zmluvu v kariére v Rusku a ťažko povedať, čo by mi mohla NHL ponúknuť. Je pravda, že viacero zámorských klubov má problémy s brankármi a možno by sa niekto odhodlal veriť skúsenejšiemu Európanovi, ale trendy z poslednej doby to veľmi neukazujú. Uvidíme, čo sa objaví po sezóne.“

Odrádza vás aj skúsenosť vášho mladšieho brata Jana, ktorému sa v tomto ročníku nepodarilo prebojovať do NHL a nakoniec sa vrátil do Česka do Plzne?

„To vôbec nie, nemá to na to vplyv. Brat sám vie, prečo to išiel vyskúšať do NHL a neostal v KHL. Rozoberal som to zaňho mnohokrát a už sa mi viac nechce k tomu vracať.“