Robíme, čo musíme. Asi tak by sa dali nazvať aktivity slovenských vlád v hospodárskej oblasti. Takže, kým ministerstvo financií šľape ako hodinky, lebo maastrichtské kritériá, eurozóna a Eurostat, priznajme si, že nad aktivitami a zmyslom ministerstva hospodárstva dlhodobo visia otázniky. Možno preto, lebo k tvorbe a presadzovaniu hospodárskej politiky sa u nás nikto nehlásil, veci boli ponechávané skôr na náhodu, či vlastne na zahraničných investorov a trhové mechanizmy. Chtiac-nechtiac, zmysel ministerstva potom mnohí videli v rozdávaní dotácií a podpore svojich biznisov.
Nemecká kancelárka hovorila o potrebe podpory menovej a hospodárskej únie – teda nielen menovej a fiškálnej. Je to prirodzené, lebo spoločná mena a vývoj hospodárstva spolu úzko súvisia. Debata o hospodárskej únii však, zdá sa, u nás zatiaľ príliš nepokročila. Ale okrem medzinárodného rozmeru hospodárstvo úzko súvisí aj s regionálnym rozvojom a nastavením.
V roku 2013 na ministerstve školstva vďaka vtedajšiemu štátnemu tajomníkovi Štefanovi Chudobovi vznikla stratégia rozumnej špecializácie slovenského hospodárstva ako podklad pre využívanie eurofondov na podporu výskumu a inovácií. Špecializácia vychádzala z jednoduchej premisy – ak chce byť naša ekonomika úspešná, musí sa špecializovať na to, čo má v globálnom meradle budúcnosť a v čom máme vnútorné (kapacitné) predpoklady uspieť. Spracovatelia, medzi ktorými boli vysoké školy, výskumné pracoviská a zamestnávatelia, navrhli podporu týchto oblastí: dopravné prostriedky pre 21. storočie, priemysel pre 21. storočie, digitálne Slovensko a kreatívny priemysel, zdravie obyvateľstva a zdravotnícke technológie a zdravé potraviny a životné prostredie, pričom každá oblasť bola rozpracovaná do jednotlivých odvetví.
Hospodárska špecializácia, cielená podpora klastrov – súvisiacich výskumných a vzdelávacích aktivít nevyhnutne prináša územnú špecializáciu. Nemáme ani dosť financií, ani kapacít, aby sme podporovali všetko všade, naopak, jednotlivé oblasti boli navrhnuté aj podľa konkrétnych výskumných a výrobných kapacít v regiónoch. A ak by sme mali územnú špecializáciu, vedeli by sme sa špecializovať aj v školstve, či už ide o regionálne vyššie školy, ako ich po vojne definovali Nemci a dodnes sú silné, lebo svoj výskum orientujú na reálny dopyt miestnych firiem, alebo sieť stredných škôl s prepojením na základné školy. Reálny svet špičkových firiem má ďalšiu výhodu – vyhľadáva kritické myslenie, kreativitu a zodpovednosť, nie nekonečné bifľovanie známych faktov, čím nastavuje zrkadlo školám.