Ako som prežil snehovú kalamitu

Predpokladám, že pozorným čitateľom neunikla informácia, že v niekoľkých obciach severného Slovenska bola v prvých dňoch nového roku vyhlásená mimoriadna situácia kvôli výdatnej snehovej nádielke.

Mám to šťastie, že v jednej z nich pôsobím ako správca farnosti. Ždiar sa v cestovateľských príručkách nazýva „rázovitou goralskou obcou“ a o goraloch sa hovorí, že sú to tvrdí ľudia. Často mi to o sebe hovorili, najmä v prvých týždňoch po mojom príchode do tejto farnosti, čo už bolo dávno.

Snehová kalamita dedinu neuveriteľne zomkla. Mali sme možnosť prežiť na vlastnej koži nadšenie kancelárky Merkelovej vyjadrené známym: Wir schaffen das – Zvládneme to. S pribúdajúcim snehom a najmä mrazom mäkli srdcia tvrdých goralov. Sused odkydával sneh susedovi a gazdiné varili vo veľkých hrncoch horúci punč a zadarmo ním núkali všetkých dookola: od domácich, turistov až po nedospelú mládež.

To sa však z pochopiteľných príčin nemohlo dostať do televíznych záberov. Veľkú reportáž zo situácie v Ždiari počas kalamity už dokonca pripravuje známy nemecký novinár Claas Relotius z nemeckého Spieglu...

A teraz vážne: keď som dostal ponuku napísať pár riadkov o tom, ako Ždiar zvládol kalamitu, ako to zmenilo obec a či ju to zomklo, schuti som sa rozosmial. Iste, nasnežilo nám viac než po minulé roky, bolo treba zabezpečiť dostatok mechanizmov na úpravu obecných ciest, ktorých má obec naozaj požehnane.

V obci máme niekoľko pacientov, ktorí sa trikrát do týždňa potrebujú v akomkoľvek počasí dostať na dialýzu, a keďže boli vianočné prázdniny, obec bola plná turistov, ktorí parkovali popri krajnici (a komplikovali údržbu ciest), ale to je asi tak všetko. Domáci o žiadnej kalamite naozaj nič nevedia a hoci sme si od toľkého šufľovania už odvykli, skôr badám nostalgiu za spomienkami z detstva.

Pre mňa sa obrazom kalamity stal pohľad na traktor, ktorý k nám prišiel na pomoc od hasičského zboru odkiaľsi z Humenného. Po pár minútach práce uprostred Tatranskej Javoriny chudák traktor zapadol a musel ho vyťahovať ten starý, obecný...

Pri tejto retrospektíve som si uvedomil oveľa dôležitejšiu vec: žijeme vo svete, keď sa len s pársekundovým odstupom dokážeme dozvedieť o čomkoľvek na druhom konci sveta. Ale obraz, ktorý sa nám ponúka, môže byť dosť skreslený.

Zo snehom zaviateho Ždiaru všetkým želám obraz, ktorý bude čo najviac odrážať realitu.