Zimná nedeľa (Janko Silan)

Janko Silan
Zimná nedeľa

Anjeli zvony kolísali
a jasot letel krajinou,
ozval sa kdesi v diaľnej diali
pesničkou vrúcnou, nevinnou.

Padali do sŕdc vločky snežné
a chlapci sladko plesali,
hej, biele je vždy Slovo večné,
aj tí, čo Ho dnes prijali.

Tiež cestička je biela, rajská,
nebo sa spája s poľami,
kostolné vzdychy – samá láska
a kúzlo vrúcnych plesaní.

Milosťou Boh nás ovial z výše
a ešte znova oveje,
sme chlapci z pohádkovej ríše,
čakáme svoje spasenie.

Ozvena srdcia rozohnila
a v diaľke mĺkvo utícha,
otvorte všetky rajské sídla,
nesieme ruže z Jericha.

Uprostred bielych lúk a strání
najkrajšia pieseň ozve sa,
sme čistí a odhodlaní
pobozkať sväté nebesá...

Janko Silan, vlastným menom Ján Ďurka (1914 – 1984), básnik, prozaik, prekladateľ, rímskokatolícky kňaz, bol od svojich mladých básnických rokov plný poézie a plný Boha. Poéziu potreboval tak ako modlitbu a je v nej obsiahnuté celé jeho vnútro so všetkými smútkami, radosťami, nádejami a vierou.

Báseň Zimná nedeľa má svoje domovské právo v jeho zbierke Rebrík do neba (1939). Text básne som vybral z vydania Súborné dielo Janka Silana, 1. zväzok – Kuvici, Rebrík do neba, Slávme to spoločne (vydal LÚČ, vydavateľské družstvo, Bratislava 1995, editorsky pripravil, úvody a poznámky napísal Július Pašteka, obálku, väzbu a úpravu textu navrhol Ľubomír Krátky).