Potreba obnoviť lásku

Studňa a pavučina (2016), Studňa pod pavučinou (2017) a napokon Studňa obklopená pavučinou – to sú tri knihy prof., ThDr, JCDr. Antona Fabiana, PhD, ktoré vzájomne súvisia. Možno ich chápať ako voľnú trilógiu, ktorá obsahuje úvahy inšpirované evanjeliom v cykloch A, B, C. Ide o nadväznosť problematiky, knihy sú si podobné nadpismi, synkretizmom žánrov, majú podobnú systémovú štruktúru a vo všetkých troch texty smerujú svojím štýlom k prozaickým žánrom.

Najnovšia kniha – podobne ako predchádzajúce dve – obsahuje všetky komponenty, ktoré zodpovedajú forme teoretickej knihy: úvod, zoznam použitej literatúry, tematický register, biblický register. Texty takmer 400-stranovej knihy sú precízne členené na kapitoly s nápaditými názvami a sú rozdelené na jednotlivé nedele, sviatky a slávnosti. Každá z homílií sa začína evanjeliovým citátom a zaujmú ich nadpisy, ktoré naznačujú tému. Takto vystavaná kompozícia dáva percipientovi prehľad, zorientuje sa a ľahko nájde to, čo potrebuje vo chvíli nejakej ťažoby, žiaľu, spomienky... pre pripomenutie evanjeliových právd či nedávnej nedeľnej homílie. Lebo ku kázňam prof. Fabiana sa hodno vracať z viacerých dôvodov, dokonca človek v kostole uršulínok v Košiciach priam s napätím čaká na slová kazateľa. O tom, že ide o homílie príťažlivé, často zafarbené vhodným humorom, obohatené adekvátnym príbehom, ale vo svojej podstate výkladové, náučné, svedčia aj ich pomenovania v tejto knihe. Uveďme aspoň niektoré: Zobrať na seba bremeno, Nakoľko sme ľudskí, nakoľko Boží, Vyhlásiť seba za sluhu, Loviť zo svojej dobroty pre druhého, Všimnúť si každého, Nezaslúžená hodnota, Povolanie k ľudskosti, Obnoviť lásku, Vždy znova vstať, Skutočný hrob je v egoizme... V celej knihe sú ich desiatky a ak berieme do úvahy i názvy jednotlivých kázní cez rok, na sviatky a slávnosti, na pôstne a veľkonočné obdobie, na advent a Vianoce, tak sú ich stovky.

Profesor Fabian má nadanie na sugestívne a adekvátne názvy, často sú metaforické, ale čo je dôležité – prinášajú so sebou v príťažlivej forme vysvetlenie a interpretáciu nielen tém a evanjeliových príbehov, ale aj reálií a slov z biblických jazykov, poučenie, riešenie problémov, nádej. Kazateľ nikdy nezabudne na príbeh zo súčasného života i na nejaký adekvátny vtip. Jednoducho – príjemca Fabianových homílií sa nikdy nenudí, lebo je nenásilne nútený zamýšľať sa, potom sa pousmiať či zasmiať, aby napokon – pri záverečných myšlienkach homílie – si v duchu predsavzal: zmením sa, budem v živote postupovať inak, ľutujem doterajšie svoje priestupky...

Antonovi Fabianovi sa úspešne darí zaujať vo vysokej miere, lebo neoddeľuje biblické a evanjeliové texty, ich sémantiku od bežného, súčasného života kresťana. Možno dokonca konštatovať (ak by bola taká možnosť prieskumu), že Fabianove kázne by prijali s porozumením a pozitívne aj iní než kresťania, ba dokonca i ateisti. Ako odborník na biblické texty Starého i Nového zákona a znalec jazykov vie dokazovať, že nič z Biblie pri správnom vysvetlení nie je nezrozumiteľné, ale že všetko vedie k tomu, aby aj dnešný svet a človek v ňom bol morálny na základe „spoločenstva v dokonalej láske“, ktorá „pribúda, keď je rozdávaná“, keď nielen berieme, ale aj dávame, keď poznávame nielen rozumom, ale aj srdcom, keď nie sme pyšní, ale pokorní a keď dozrievanie v láske ide cez pokánie.

V knihe, ako sa uvádza v úvode, asi polovica podnetov pochádza z diela predčasne zosnulého kňaza Júliusa Chalupu (1950 – 1991) a jej ústrednou témou je „evanjeliová inteligencia“. Takto Anton Fabian nazval aj jednu zo svojich homílií a dal jej podtitul Pokušenie moci. „Kto z ľudí by nepoznal pokušenie myslieť na seba a na druhého zabudnúť?“ S tým, ako uvádza kazateľ, súvisí znova a znova sa objavujúci egoizmus. Uvádza príbeh z Lukášovho evanjelia, keď Satan pokúšal Ježiša na púšti. Posolstvo tohto príbehu korešponduje s bytím človeka, ktorý má život biologický, spoločenský a spirituálny – duchovný. Evanjeliová inteligencia je iná než inteligencia sveta. Pri evanjeliovej sa život prijíma ako dar, „človek je za to vďačný a chce poslúžiť, obetovať sa“. Oproti tomu je zmýšľanie človeka, ktorý „chce všetko pre seba a Boha nepotrebuje“. Absolutizuje zdravie, ekonomickú samostatnosť a Boha marginalizuje. V tej súvislosti autor uvažuje o moci, keď okrem iného píše, že vždy je ľahšie panovať, než poslúžiť. „Z nedávnej minulosti vieme, že Napoleon, Hitler, Stalin, Husajn, Kádáfi dávali pocítiť druhým svoju moc.“ Pokušenie tohto typu – mať moc, aby sa ma druhý bál – je proti evanjeliovej inteligencii, ktorá chápe biblické „Budete ako Boh“ tak, že treba mať moc k láske a službe, lebo inak skôr či neskôr nastúpi ďalšie známe biblické – „A zbadali, že sú nahí“, čiže biedni. „Človek chce stále ukazovať svoju dôležitosť namiesto služby a lásky.“ Mnohí „chcú všetko pre seba, koncentrujú sa na úspech a zisk.“

Každá homília, zaradená do tejto knihy, poskytuje príjemcovi poznania z dávnoveku i obraz súčasného sveta a človeka v ňom. Zaujímavá kompozícia a sémantika jednotlivých častí umožňuje, že profesor Fabian nepriamo karhá i chváli, je prísny i úsmevný, no najmä múdry v tom, ako vie evanjeliovú inteligenciu sprostredkovať súčasníkovi, ktorý to veľmi potrebuje a s uznaním prijíma.

Studňa, ktorá čaká na smädného, a pavučina, ktorá čaká na korisť – to sú dva metaforické objekty vo všetkých troch knihách. Studňa. Ak sa z nej človek napije, prinesie mu to dobro, lebo bol smädný po evanjeliovom slove. Pavučina. To je to negatívne, čo človeka môže v živote obklopiť, pohltiť a duchovne usmrtiť, ak sa bude povyšovať priam nad Boha.

Anton FABIAN – Július CHALUPA: STUDŇA  OBKLOPENÁ  PAVUČINOU

Vydavateľstvo Michala Vaška 2018