Betlehem (Karol Strmeň)

Karol Strmeň
Betlehem

Končia sa modré roráty a v raji
stromy sú plné kanárikov.
Tu na zemi len sýkorka poskočí pri koľaji,
zastane, počúva: to sa jej ticha máli.

Anjeli práve dospievali,
pri jasliach kľačia zamyslení.
Prevaľuje sa osuheľ a pení,
zakrýva celú dolinu,
vše zajagá sa na tráve
krvavé slnce,
vše z vyhne počuť veselé
búchanie ťažkých pravidelných kladív
do rozpálenej ocele.
Kujú sa meče, opravdivé meče
na ľudské mäso. Smiech.
Kartujúci kat Herodesov
vyhodil eso červené.

A teraz spieva Mária,
jej spev je ako zarosený
voňavý púčik ružový.
Mária, naša milosrdná matka,
prvý raz spieva synovi
o ľudskom utrpení.

 

Karol Strmeň (1921 – 1994), básnik, prekladateľ, novinár, literárny kritik, vysokoškolský profesor, prednášal francúzštinu, taliančinu, latinčinu a literatúru na univerzite v Clevelande. Patrí k veľkým zjavom našej literatúry a kultúry. Máme v ňom básnika, u ktorého kresťanské hodnoty nachádzali prirodzený výraz.

Báseň Betlehem som  vybral z vydania Karol Strmeň: Znamenie Ryby (vydal Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme ako 10. zväzok série Lýry za redakcie Gorazda Zvonického v roku 1969, obálku navrhol Andrej Pauliny SDB).