Rok 2018 bol najhorúcejším v histórii meteorologických pozorovaní za posledných 150 rokov. Okrem toho sa niektorí vedci domnievajú, že Európu a USA čoskoro pokryje nekonečná zima. Nevieme, aké presné sú predpovede vedcov, ale s istotou môžeme povedať, že sme zatiaľ pre našu Zem neurobili veľa dobrého.
Odborníci definujú „zmeny nálad“ v prírode ako tzv. nervóznu klímu. Hlavným dôvodom pre toto atypické správanie je prehrievanie Arktídy, ktoré spôsobuje rýchle miznutie Grónskych ľadovcov. V súčasnosti je dvakrát rýchlejšie, než tomu bolo pred 10 rokmi.
Pripravili sme si zoznam oficiálnych faktov, ktoré preukazujú najaktuálnejšie prejavy hnevu prírody. A v tomto prípade sú na vine iba ľudia.
Abnormálne teploty nútia ľudí prispôsobiť sa novým podmienkam. Teplota okolia v Arizone dosiahla 49°C a 54,5°C v Kuvajte.
Kvôli vplyvu chemických zlúčenín antropogénneho pôvodu sa naša ozónová vrstva rozpadáva. Okrem toho, že táto vrstva zabraňuje úniku kyslíka z planéty, nás tiež chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením. To je dôvod, prečo meteorológovia na celom svete zaznamenávajú abnormálne zvýšenie teplôt.
Abnormálne nízke teploty v regiónoch, kde to nie je bežné.
Celý svet zrejme videl fotky aligátorov spiacich v ľade, ako aj leguány, ktoré upadli do stavu anabiózy (anabióza je stav, keď sú u mikroorganizmov všetky životné funkcie obmedzené na minimum. Pomocou tohto stavu môžu prežívať aj dlhé nepriaznivé obdobia). Kým aligátory sa prispôsobili takýmto dramatickým zmenám teploty, leguány nie sú také odolné voči chladu a extrémna zima pre nich znamená smrť.
Na Sahare snežilo 3 roky po sebe.
Zdá sa, že ľudstvo si čoskoro zvykne na tento jav, ktorý, bohužiaľ, nie je obvyklý.
Sibírsky tiger odišiel z lesa, aby si našiel potravu.
Kvôli pytliactvu a nelegálnemu lovu začali tigre amurské chodiť na cesty dúfajúc v chybný krok človeka, ktorý by im poskytol potravu. Tigre nie sú jediné zvieratá, ktoré sa tak správajú. Aj mnohé iné hladujúce divoké zvery sa musia prispôsobiť týmto novým životným podmienkam. Vyhladzovanie lesov je, žiaľ, ďalší globálny problém, ktorý ohrozuje našu Zem.
Výrub tropických lesov v Brazílii.
Ak by bol úbytok poľnohospodárskej pôdy kompenzovaný odlesňovaním, nezostali by nám takmer žiadne lesy. Ak bude ľudstvo pokračovať týmto tempom v odlesňovaní, všetky lesy budú zničené do roku 2040.
Svietiaci bilboard topiaci sa v silnej vrstve smogu v Číne.
Rýchly priemyselný rozvoj spôsobuje, že 85% ľudí na našej planéte dýcha znečistený vzduch.
Španielske mesto Gijón sa nachádza 100 km od lesného požiaru. Táto snímka bola odfotografovaná o 10
V roku 2017 bolo v USA zaznamenaných 66 131 požiarov. Tieto nekontrolovateľné požiare zničili takmer 4 milióny hektárov pôdy. Stojí za zmienku, že 90% lesných požiarov spôsobuje neopatrné zaobchádzanie ľudí s ohňom.
Táto ružová farba sa objavila v jednej z nádrží v istom ruskom meste.
Zmeny chemického zloženia atmosféry spôsobujú vznik kyslých dažďov. Tie znečisťujú životné prostredie a kontaminujú pôdu aj vodné nádrže.
Preplnená pláž v Rio de Janeiro.
Podľa odhadov vedcov bude do roku 2030 žiť na našej planéte približne 9 miliárd ľudí. Len si to predstavte: Pred 101 rokmi, v roku 1927, bol počet obyvateľov na Zemi len 2 miliardy.
Ľadový medveď umiera od hladu na pobreží Severného ľadového oceánu.
Tieto fotografie hladujúceho ľadového medveďa najlepšie zobrazujú aké vážne je globálne otepľovanie. Ľadové medvede lovia tulene z ľadových krýh na mori. Avšak každoročný úbytok ľadových plôch spôsobuje, že tieto zvery musia žiť zo svojich tukových zásob, ktoré si vytvorili počas zimy, kedy sa ľad tvorí prirodzene.
Obrovská ropná škvrna vznikla v dôsledku výbuchu ropnej plošiny v roku 2010.
Každý rok je do oceánov vypúšťaných viac ako 12 miliónov ton ropy. Dochádza k tomu v dôsledku úniku ropy z poškodených zberní a cisterien. Približne 25% morskej hladiny je pokrytých vrstvou ropy rôznej hrúbky. V roku 2010 spôsobila explózia ropnej plošiny „The Deepwater Horizon“ únik 1000 ton ropy do oceánu. Britská ropná spoločnosť minula miliardy dolárov na jej odstránenie, ale napriek všetkému úsiliu sa im podarilo odstrániť iba 75% horľavej látky.
Táto fotografia morského koníka, držiaceho vatovú tyčinku, ukazuje skutočný stav súčasných oceánov.
13
Každoročne sa do oceánov dostane 260 miliónov ton plastového odpadu, čo vedie k tvorbe obrovských plastových útvarov. Najväčší z nich sa nachádza v Tichom oceáne, pričom zaberá až 10% jeho povrchu.
Veľryby sa dusia týmto plastovým odpadom.
Problém znečistenia plastami v moriach a oceánoch je každým rokom vážnejší. Existujú prípady veľrýb udusených plastovým odpadom a vyplavených na brehu. Aby zvýšili povedomie o tomto probléme, členovia Greenpeace na Filipínach umiestnili repliku mŕtvej veľryby na jednej z pláží v južnej Manile. Celá konštrukcia bola vyrobená z plastového odpadu nájdeného vo vodách oceánu.
Ako ľudia pomáhajú tejto planéte?
Ľudia začínajú brať globálne environmentálne problémy vážnejšie. Zakladajú sa rezervácie pre voľne žijúcu zver a charitatívne nadácie na podporu prírody. Vlády prideľujú finančné prostriedky určené na ochranu flóry a fauny a prijímajú zákony na ochranu prírody. Aj vedci k tomu výrazne prispievajú a naďalej pracujú na vytváraní lepších podmienok pre budúcnosť Zeme. Toto všetko nám dáva nádej, že negatívne predpovede o tom, čo sa stane s našou matičkou Zemou sa nikdy nenaplnia.
Už ste niekedy všimli nejaké abnormality v prostredí kde žijete?
