Účty v (ne)bezpečí: ako neprísť o peniaze

V Európe o podobných únikoch počuť menej, to sa však môže od tohto roka zmeniť. Podľa smernice GDPR musia firmy oznámiť úniky osobných dát do troch dní, odkedy ich zistia. A hoci osobné dáta neznejú tak hrozivo, útočníci ich vedia zneužiť na získanie prístupu k rôznym službám, za ktoré zaplatí niekto iný. Najväčším lákadlom sú, samozrejme, bankové účty, ale útočníci nepohrdnú v zásade ničím.

Nástroje na najrôznejšie hacky sú relatívne ľahko dostupné a ich využívanie nevyžaduje také hlboké znalosti programovania, ako by sa z filmov zdalo. A hlavne: kto chce, kúpi si ich rovno aj s podporou od profesionálnych hackerov, ktorí útok ušijú na mieru podľa požiadaviek „zákazníka“. Dopátrať sa páchateľa je náročné, a tak pokusov o prienik do najrôznejších systémov pribúda. Komunikácia prebieha cez zašifrované kanály, platí sa v kryptomenách, takže digitálnych stôp ostáva málo.

Počet malvérových útokov (malvér je škodlivý kód, ktorý sa nenápadne dostane do počítača) každoročne stúpa zhruba o dvadsať percent, vlani ich už bolo takmer desať miliárd. Číslo znie hrozivo, no len malá časť útokov, najviac v jednotkách percent, skutočne niečo dosiahne. Aj preto robia hackeri takýto „kobercový nálet“: čím väčší počet infekcií, tým rastie počet úspešných útokov. Hlavným cieľom sú všadeprítomné, no zároveň najmenej zabezpečené výkonné počítače na svete: mobily.

Mobil je diera

Za roky života s počítačmi sa ľudia naučili zopár vecí o bezpečnosti. Využívajú aspoň antivírus zadarmo či zabudovaný v operačnom systéme, minimálne v práci ich nútia zamykať počítače či pravidelne obmieňať vstupné heslá, niekde pridávajú aj ďalšie bezpečnostné prvky a ponúkajú tréningy. Firmy vedia, že v bezpečnosti sú používatelia najslabším článkom, a tak ho posilňujú.

Pri mobiloch