„Ak sa podarilo prerozdeliť len 16 percent všetkých migrantov, musíme si na rovinu povedať, že ten projekt je neúspešný,“ opakoval ešte aj v decembri slovenský minister vnútra Robert Kaliňák.
Dvojročná schéma tzv. dočasných kvót skončila v septembri 2017. Predpokladala záväzné prerozdelenie pomerného počtu utečencov medzi členské štáty.
Relokácie sa zďaleka netýkali všetkých, ale iba tých, ktorí za tento čas prišli do Grécka alebo Talianska a splnili podmienky na relokáciu do inej krajiny.
Počty, ktoré boli súčasťou rozhodnutia o kvótach (napr. cieľ prerozdeliť 160 000) boli len odhadmi a s postupom času bolo už dávnejšie jasné, že reálna situácia sa k nim nepriblíži.
Ak Slovensko hovorí o 16 percentnej (ne)úspešnosti kvót, pomer vypočítava z čísiel na papieri, nie voči skutočnému počtu ľudí, ktorých bolo nakoniec treba relokovať.
Podľa čísiel Európskej komisie bolo prerozdelených viac ako 30 tisíc utečencov. To by voči počtu registrovaných na relokáciu predstavovalo úspešnosť vyššiu ako 90 %.
Podobne to prezentoval aj vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.
Na pondelkovej diskusii o prioritách EÚ na rok 2018 sa ohradil sa proti vyjadreniam niektorých slovenských poslancov o tom, že spoločné európske postupy v oblasti migrácie nefungujú. Tento obraz podľa neho nie je pravdivý a v migrácii podľa neho EÚ veľa dosiahla.
„Často počúvame, že to nefunguje. Ale pozrime sa na fakty. Z registrovaných utečencov, ktorí splnili podmienky a ktorí boli pripravení na premiestnenie, bolo ich okolo 35 tisíc, 93 % bolo premiestnených. Ostáva (premiestniť, pozn. red.) menej ako 3 000.“
Pripúšťa, že tento nástroj priniesol veľa napätia. No pomohol to krajinám, „ktoré sú prvé na rane a ktoré znášajú najväčšiu záťaž“.
Nie je to konflikt východ vs. západ
Chrenek nevidí spor okolo utečeneckých kvót ako konflikt východ-západ.
„Efektívne sa zapojili aj východné krajiny, pobaltské krajiny to robili lepšie ako väčšina západných krajín. Zapojili sa Rumunsko či Chorvátsko, Slovinsko. Kto sa nezapojil je V4, ale je to len časť Európy.“
Potrebujeme nájsť zhodu, akým spôsobom to robiť do budúcnosti, hovorí. „To je na členských krajinách.“ Bude od toho podľa neho závisieť aj budúcnosť Schengenu.
Polemika o povinných kvótach sa pred minulotýždňovým summitom v Bruseli rozvinula aj na najvyššej úrovni. Predseda Európskej rady Donald Tusk v dokumente adresovanom lídrom označil systém za neefektívny nástroj, ktorý krajiny výrazne stavia proti sebe.
Otázka momentálne znie, či sa nejaká podoba prerozdeľovania žiadateľov o azyl dostane aj do komplexnej reformy európskeho azylového systému. Na nej sa krajiny zatiaľ zhodnúť nevedia a neočakáva sa, že sa na tom niečo zmení až do druhej polovice budúceho roka.
Hádka Tusk – Avramopoulos
Tuskov list ale pobúril gréckeho eurokomisára zodpovedného za oblasť migrácie Dimitrisa Avramopoulosa. Ten Tuskovu postoj nazval neakceptovateľným a „ne-európskym“, pretože ignoruje prácu, ktorá sa za posledné roky urobila.
Pri tejto príležitosti eurokomisár argumentoval, že 32 tisíc relokovaných žiadateľov o azyl predstavuje v skutočnosti 90 % percentnú úspešnosť. Živá diskusia podľa dostupných informácií na túto tému prebehla aj medzi samotnými lídrami na summite.
Zdroje z prostredia inštitúcii EÚ pod podmienkou anonymity pre EURACTIV.com uviedli, že Tuskov list niektorí vnímajú ako nepatrične zastupujúci hlas Vyšehradskej skupiny.
Iným krajinám by zase nevadilo, keby sa o reforme azylu EÚ hlasovalo kvalifikovanou väčšinou. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker hovorí, že sa k tejto možnosti neprikláňa.
Tusk považuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou za v princípe efektívne, no „nie je synonymom solidarity“.
„V skutočnosti je to presný opak,“ povedal.
