V Bratislave už nie je takmer žiaden hmyz

Na príklade hmyzu môžeme sledovať ako bude vyzerať vymieranie spôsobené zmenou podnebia.

Bratislavský magistrát kosí menej ako bolo zvyčajné – z ekologických dôvodov. Tak je teraz vidieť na trávnikoch zakvitnutých ďatelinou, že chýba hmyz – na kvetoch nevidíte poletovať žiadne opeľovače. Podobne je to na kvetinových záhonoch. Chrústov nebolo vidieť už veľa rokov. Okolo lámp v noci nelieta nič. Nepotrebujeme sieťky na oknách – do bytov nič nelieta. Pri bufetoch vás neobťažujú osi – podobne je to aj s opadaným hnijúcim ovocím. Zdá sa, že miznú aj rôzne hmyzožravce – vyzerá, že lastovičiek je podstatne menej. Nevidieť ani netopiere. Takisto je pomenej v meste kedysi bežných čiernych drozdov.

Ako je to tam, kde bývate? Je tam hmyzu dosť? Ako sa mení jeho množstvo v priebehu desaťročí?

Najviac vnímame úbytok včiel

Najlepšie informácie o úbytku hmyzu máme pre včely a motýle – až jeden z desiatich druhov je v EÚ na pokraji vyhynutia.

Začiatkom tohto tisícročia postihli včelstvá včelie kolapsy – väčšina robotníc včely medonosnej (Apis melliphera) zmizne a zanechá za sebou opustený úľ s kráľovnou a dostatkom potravy pre dospievajúce včely. Správa OSN z roku 2011 konštatovala, že ide o globálnu záležitosť.

Úbytok opeľovačov spôsobuje, že napríklad farmári v niektorých krajinách, napríklad Číne, opeľujú svoje ovocné stromy ručne.

V samotnej EÚ závisí (aspoň čiastočne) od opeľovania živočíchmi 84 % druhov plodín, ktoré zabezpečujú až 90% potravín, a 78 % druhov voľne rastúcich kvetov. Bez opelenia nemôžu vytvárať semená. Plodiny, ktoré sú do veľkej miery závislé na opelení hmyzom: jablká, pomaranče, jahody, marhule, čerešne, fazuľa, uhorky, tekvice, bylinky ako napríklad bazalka, tymian alebo harmanček, opeľujúci hmyz je veľmi užitočný aj pre paradajky, papriku a citrusové ovocie. Odhadovaný ročný poľnohospodársky výnos EÚ, ktorý priamo súvisí s opeľujúcim hmyzom je 15 miliárd €.

Z celosvetového pohľadu sa odhaduje, že približne 5 až 8 percent súčasnej produkcie plodín priamo súvisí s opeľovaním drobnými zvieratami. Iný údaj uvádza, že je to až 35%.

Nestačí však len nejako ochrániť včely. Včely sú len doplnkovým opeľovačom – dôležitými opeľovačmi sú divé včely a iný hmyz. Ak uvažujeme o potravinovej bezpečnosti, dôležitá je rozmanitosť. Čím je spoločenstvo rozmanitejšie, tým lepšie opeľovanie vo všeobecnosti dosiahnete, pretože existujú rôzne typy opeľovačov schopných slúžiť rôznym plodinám.

Komisia britského parlamentu: Potravinová bezpečnosť je ohrozená

Možno aj u nás sa dopracujeme k slušnej a vecnej diskusii o úbytku opeľovačov a iného hmyzu, ako to bolo v britskom parlamente, kde zazneli zaujímavé informácie od vedcov:

Hmyz je veľmi dôležitý pri rozklade a recyklácii živín. Bez hmyzu by sme mali tiež obrovské množstvo rozkladajúceho sa odpadu, či už rastlinného alebo živočíšneho. Strata hmyzu by určite bola významná. … očakával by som … ešte väčšiu katastrofu zo strany biodiverzity pod zemou. Všetky plodiny si vyžadujú zdravú pôdu a z mnohých dôkazov už vieme, že naša pôda je na mnohých miestach ohrozená.

Poviete si, že napríklad otravné osy vám nebudú chýbať. V skutočnosti majú osy obrovský zmysel, pretože pomáhajú udržiavať zdravý ekosystém – podobne ako iný dravý hmyz napádajú iný hmyz a zabraňujú jeho premnoženiu. Podobnú úlohu majú aj parazitoidy a parazity.

Úžasná vec na hmyze je, že vďaka ich premenám počas životného cyklu sa môžu dostať do rôznych častí prostredia, či už ako samotný hmyz alebo jeho larvy. Proste hmyz je všade a všade má aj svoje nenahraditeľné účinky. Keďže má takú rozmanitosť funkcií a foriem, robia veľa regulačného správania, ktorému nevenujeme pozornosť.

Rozmanitosť je kľúčová. Je veľmi veľa druhov opeľovačov a mnohé z nich sú potrebné pre určitý druh rastlín. Okrem toho sa opeľovače navzájom dopĺňajú. Mnohé z týchto druhov hmyzu sa vyvinuli spolu s rôznymi druhmi rastlín, takže majú jedinečné vlastnosti spojené s týmito rastlinami. Napríklad v Spojenom kráľovstve je 275 druhov divých včiel. Nestačí ochraňovať len chované včely medonosné. Nie je to postačujúce dokonca ani pre kultúrne plodiny.

Britskí vedci to zhrňujú: Ak to všetko zhrnieme dokopy, očakávam, že potravinová bezpečnosť bude výrazne ohrozená.

Komu je príroda cudzia ale je citlivý na peniaze: Medzinárodne má ekonomická hodnota opeľovačov odhadovanú hodnotu viac ako 134 miliárd libier pre poľnohospodárske trhy a približne 500 miliónov libier vo Veľkej Británii. Prírodný boj proti rozšíreným škodcom, ako sú mšice (pomocou pozemných chrobákov a parazitických osí), bol odhadovaný na hodnotu až 2,3 milióna libier ročne pre pšeničné polia na juhovýchode Anglicka.

Ďalšie argumenty o úbytku hmyzu

Celkovo hmyzu na svete pravdepodobne ubúda približne o 1 % až 2 % ročne, čo neznie až tak výrazne, ale vzhľadom na to, že úbytok sa pravdepodobne začal pred mnohými desaťročiami a možno až pred 80 rokmi, začína to celkovo vyzerať ako dosť veľký úbytok.

Napríklad údaje o motýľoch ukazujú, že ich populácie sa znížili približne o polovicu a geografický rozsah britských motýľov sa od roku 1976 zmenšil o 42 %. Máme údaje o divých včelách a vážkach založené na obsadenosti siete políčok v krajine, ktoré naznačujú, že od roku 1980, ich výskyt klesol asi o 33 %. (Údaje z Británie)

Podľa inej štúdie: V Spojenom kráľovstve je 33 % druhov, ktorých počet klesá, ale je tam aj 10 % druhov, ktorých počet stúpa; ale veľká väčšina – 57 % – nevykazuje žiadny trend.

Bristkí vedci však v rozprave zdôrazňujú: Neexistuje žiadny vážny nesúhlas. Vedecká komunita súhlasí, že celkovo došlo k výraznému poklesu populácií hmyzu po celom svete. Môžeme nekonečne diskutovať o detailoch, ale ide o vážny problém, o ktorom by ľudia mali vedieť. Či to nazvete apokalypsou, hmyzím armagedonom alebo akokoľvek inak, určite existuje vážny problém s poklesom populácií hmyzu, čo má dôsledky pre nás všetkých.

Ďalšie štúdie potvrdzujú znižovanie množstva hmyzu

Najvážnejšiu diskusiu vyvolala štúdia z roku 2019, podľa ktorej hrozí 40% hmyzu vyhynutie. Štúdia zozbierala informácie z množstva iných štúdií, napríklad:

V roku 2017 odhalila 27 rokov trvajúca štúdia šokujúci 76% pokles biomasy lietajúceho hmyzu v niekoľkých chránených oblastiach Nemecka (Hallmann et al., 2017). Znepokojujúce je, že štúdia ukazuje stabilný klesajúci trend počas takmer troch desaťročí.

Novšia štúdia v dažďových lesoch Portorika zaznamenala úbytok biomasy v rozmedzí 98 % až 78 % pre článkonožce (medzi ne patrí aj hmyz a pavúky) žijúce na zemi a v korunách stromov za obdobie 36 rokov. Preukázal sa ja paralelný úbytok vtákov, žiab a jašteríc v tých istých oblastiach v dôsledku nedostatku bezstavovcov ako potravy. Za posledných 30 rokov teploty v lese stúpli o 2,0 °C a naše štúdie naznačujú, že za kolaps potravinovej siete v lese je zodpovedné globálne otepľovanie. Ak to potvrdia ďalšie výskumy, dopad klimatickej zmeny na tropické ekosystémy môže byť oveľa väčší, než sa doteraz predpokladalo.

Sú aj optimistickejšie štúdie, ktoré udávajú len čiastočný pokles hmyzu. Napríklad pokles hmyzu je zdokumentovaný v Severnej Amerike a Európe – v Európe sa dokonca v posledných rokoch zrýchľuje. Pokles však nie je presvedčivo dokázaný v iných častiach sveta – pričom prekážkou môže byť aj nedostatok vhodných údajov.

Nedostatok údajov o hmyze môžu nahradiť napríklad štatistiky o druhoch, ktoré sa hmyzom živia, napríklad o vtákoch. Podľa jednej štúdie: V priemere sa početnosť hmyzožravých vtákov počas skúmaného obdobia (25 rokov) znížila (13 % v Európe a 28 % v Dánsku), zatiaľ čo populácie všežravcov boli stabilné. Početnosť semenožravých vtákov sa tiež znížila (28 % v celej Európe; 34 % v Dánsku). Podľa inej štúdie pokles na hmyze závislých druhov sleduje ubúdanie hmyzu s časovým oneskorením. Naše zistenia naznačujú, že úbytok hmyzožravých vtákov súvisí predovšetkým s intenzifikáciou poľnohospodárstva a stratou trávnych biotopov.

Niektoré štatistiky tvrdia, že množstvo sladkovodného hmyzu sa dlhodobo zvyšuje v Severnej Amerika a Európe – dôvodom je hlavne obnova riek po odstránení znečisťovania. Avšak podiel tohto vodného hmyzu je len malý (asi 2%), takže nezlepšuje celkový záporné smerovanie množstva hmyzu.

Avšak naše skúsenosti na Slovensku jasne hovoria, že hmyzu je stále menej – je to očividné a v posledných rokoch sa zdá, že sa ubúdanie hmyzu zrýchlilo. Predpokladám, že toto je veľmi podobné na celom Slovensku. Ubúda aj hmyz, ktorí vyzerá byť nezničiteľný: komáre tu pri Dunaji tiež strácajú dlhodobo sa svojom množstve.

Príčiny

Podľa už citovaných štúdií:

Úbytok článkonožcov v tropických dažďových pralesoch dobre je v úzkom vzťahu s globálnym otepľovaním.

Metaštúdia ukazuje, že 12 rôznych faktorov (napr. nárast ornej pôdy, odlesňovanie, globálne otepľovanie), dokáže vysvetliť len 20 % pozorovaného poklesu hmyzu v Nemecku. Pomerne prekvapujúce je, že 80 % pozorovanej medziročnej premenlivosti v počte hmyzu zostalo nevysvetlených (Hallmann et al., 2017).

To znamená, že vlastne nevieme dosť presvedčivo vysvetliť, prečo hmyz ubúda. Dôvodom môže byť nedostatok štúdií. Ale tiež nemožnosť oddeliť jednotlivé vplyvy, ktoré likvidujú hmyz.

Podľa diskusie v britskom parlamente: Máme veľmi presvedčivé dôkazy o tom, že najmä zmena využívania pôdy a hospodárenie s pôdou spôsobujú stratu biotopov na celom svete a v Spojenom kráľovstve, čo je pravdepodobne najsilnejším činiteľom. Za tým nasleduje nadmerné a nevhodné používanie pesticídov a zmena klímy. Dôležité je, že spojenie všetkých týchto činiteľov spôsobujú smrtiaci koktejl, ktorý spoľahlivo pomaly hmyz ničí vo veľkom.

Globálne otepľovanie popisuje ako zrejmú príčinu Mark Lynas vo svojej knihe Šesť stupňov: Posledné varovanie. Uvádza, že vlny horúčav sú zodpovedné za zníženie schopnosti rozmnožovať sa u samčekov.

Podľa jednej štúdie sledované výkyvy množstva hmyzu veľmi presne súviseli s aktuálnym počasím, ktoré bolo podmienené otepľovaním.

Bola by to dobrá správa, ak by bola strata hmyzu spôsobená našim bezohľadným poľnohospodárstvom. S tým vieme niečo urobiť. Aj keď veľké poľnohospodárske koncerny majú obrovskú moc a beztrestne blokujú hraničné priechody a tiež opatrenia na záchranu prírody. Potom budú pýtať kompenzácie za straty pre nedostatok opeľovačov.

Horšia správa je, že jedným z činiteľov je otepľovanie – planétu už nedokážeme ochladiť. A budeme tŕpnuť, kam až to s otepľovaním a jeho následkami zájde.

Opatrenia

Podľa britskej komisie: Máme štvorbodový plán. Po prvé, nechajte rásť kvety – potravu pre všetok tento hmyz. Po druhé, máme určité vedomosti o tom, ako ponechať plochy neobrobené – v pôvodnom stave – aby tieto organizmy mali kde nájsť útočisko. Ďalej treba pristupovať ku krajine s obmedzeným kosením a obmedzeným používaním herbicídov, pesticídov a fungicídov. Developerom tiež poskytujeme informácie o tom, ako môžu zapojiť svojich obyvateľov do lepšieho poznania bezstavovcov, ktoré majú vo svojom prostredí.

Myslím, že základné opatrenie je zastaviť emisie skleníkových plynov – a to hneď. Politici sa boja takéhoto radikálneho riešenia, ale naozaj sa nachádzame v stave, kedy každá vypustená molekula skleníkového plynu je vážnym problémom. Musíme politikom pomôcť tým, že tejto téme rozumieme a zohľadňujeme ju vo svojom konaní.

Kvetinové lúky na sídliskách môžu byť veľmi dobrým prostriedkom na ochranu hmyzu, ale aj napríklad vtákov. V oblastiach, kde hmyz mizne vo veľkom, napríklad u nás v Bratislave alebo aj poľnohospodárskej krajine, je to významné opatrenie. Len 2 štvorcové metre malých kvetinových lúk vo vašej záhrade – môžu mať merateľný vplyv na rozmanitosť a početnosť bezstavovcov. Dúfajme, že nie je neskoro, pretože aj keď Magistrát necháva trávnaté plochy nepokosené a zakvitnuté, aj tak tam nie je vidno takmer žiadny hmyz. Pomôžu vraj aj vodné plochy.

Ochrana hmyzu nám tiež pomáha si uvedomovať, v akom stave je príroda a aká je naša zodpovednosť.

Musíme sa však poponáhľať – aby sme to stihli, kým smerovanie k podstatnému vymieraniu nebude nezvratné.

Ako bude postupovať vymieranie

S hmyzom odíde aj veľká časť ostatnej prírody – rastliny, vtáky, obojživelníky. V Bratislave je možné zaznamenať aj miznutie iných druhov: lastovičiek je menej a je vidno, že ich let nie je ako zvyčajne kľukatý, keďže vo vzduchu je menej hmyzu. Nie je vidno netopiere. Menej je napríklad aj drozdov. To sú len dobre známe a bežne rozšírené druhy.

Bratislava tak môže byť predobrazom toho, čo sa bude diať vo zvyšku Slovenska: Mesto má v lete podstatne vyššie teploty, ako okolitá krajina (aj o 10°C). Okrem toho klasická starostlivosť o zeleň vytvára prírodné púšte, kde nemôže hmyz prežiť. Je tu teda možno vidieť, ako sa bude strácať rozmanitosť prírodných druhov keď sa bude otepľovať a budeme sa zle starať o krajinu.

Hmyz postupne ubúda neustále – je ho stále menej. Asi vôbec netušíme, akú má hmyz vlastne na Zemi perspektívu. Koľko hmyzu vyhynie a koľko ho ubudne.

Z roho, čo som preštudoval a informácií, ktoré sa ku mne dostali, mi vyplýva, že vôbec netušíme, aká budúcnosť čaká prírodu. Vymieranie hmyzu ako dôsledok globálneho otepľovania je niečo nečakané a šokujúce. Pri otepľovaní sme mysleli na koraly alebo ľadové medvede, ktoré majú svoje dni spočítané. Neočakávali sme, že všadeprítomný hmyz, ktorého množstvo 70-násobne prevyšovalo hmotnosť ľudstva, by mohol len tak ľahko zmiznúť.

Je otázka, aká časť prírody, nás najbližšie takto nemilo prekvapí. Mám na mysli napríklad planktón – živia sa ním morské živočíchy a predstavujú veľký a dôležitý začiatok morského potravinového reťazca. Avšak ich vápenaté telá sú ohrozené postupným okysľovaním oceánov vďaka pohlcovaniu CO2 z ovzdušia.

Mnohé hromadné uhynutia zvierat a rastlín sa už dejú, akurát nie sú na programe hlavných správ v médiách.

V čase, keď zistíme, že je zle – že nejaká časť prírody ubúda, už s tým nemôžme nič urobiť, iba sa bezmocne prizerať. Nie je v našich silách ani zastaviť otepľovanie na súčasnej teplote nieto dosiahnuť ochladenie – ak by sme aj zastavili emisie skleníkových plynov (o čom sa nám zatiaľ ani nesníva), bude sa ďalej otepľovať.

Podľa správy dánskych vedcov: Dospeli sme k záveru, že už pri miernom zvýšení teploty (t. j. 1 – 2 °C) sa predpokladá výrazný pokles pôvodnej biodiverzity. Náš výskum podporuje záväzok obmedziť klimatické zmeny na 1,5 °C a pokiaľ možno nižšie, aby sa ochránila biodiverzita.

Vymieranie je úplne nebadané

Na príklade hmyzu môžeme vidieť ako môže prebiehať vymieranie prírody. Vedci to nazývajú 6. vymieranie, toto je na rozdiel do predchádzajúcich spôsobený nami.

Ubúdanie hmyzu je takmer nepostrehnuté. Málokto z nás si to uvedomuje, pripúšťa a zamýšľa sa nad príčinami a dôsledkami. A ešte menej si spojí problémy hmyzu so svojou činnosťou, pri ktorej vypúšťa skleníkové plyny.

Problém je, že ani vedci nemajú dostatok informácií. Hmyzu bolo vždy tak veľa, že nikoho nenapadlo ho počítať. Ubúdanie je veľmi pomalé a preto sa dá pozorovať len počas dlhšieho času – desaťročí.

Vstupujeme do obdobia planéty Zeme, ktoré tu nikdy nebolo a zdá sa, že vieme dosť málo o tom, aké rôzne zlé vplyvy to bude mať.

Podstatná informácia je: Je na nás, aká bude budúcnosť Zeme. Stále s tým môžeme veľa urobiť. Naše deti už túto možnosť nemusia mať.