Astronómovia našli planétu WASP-193b, ktorá pripomína „cukrovú vatu“. Ide o anomáliu, ktorá sa tak často nevidí
Astronómovia našli planétu WASP-193b, ktorá je od nás vzdialená 1200 svetelných rokov. Svojou hustotou pripomína cukrovú vatu.
Vesmír je nekonečný priestor a hoci každý deň objavujeme nové planéty či objekty, tak niektoré z nich vyčnievajú nad ostatnými.
Najnovšie astronómovia z sciences.uliege.be hlásia zvláštny objav, planétu WASP-193b, ktorá sa od nás nachádza 1200 svetelných rokov. Nie je ale na nej zaujímavé, ako ďaleko sa nachádza, ale jej hustota.
Planéta WASP-193b spozoroval projekt Wide Angle Search for Planets (WASP). Ide o projekt využívajúci dve robotické observatóriá, jedno na severnej pologuli a druhé na južnej. V údajoch získaných v rokoch 2006 až 2008 a opäť v rokoch 2011 až 2012 Južné observatórium WASP zistilo periodické znižovanie jasnosti hviezdy WASP-193. Planéta WASP-193b obieha svoju hviezdu každých 6,25 dňa. Vďaka odmeranému svetlo, ktoré táto planéta blokovala, sa im podarilo odhaliť jej veľkosť.
Planéta svojou hustotou pripomína cukrovú vatu
Pomocou nástrojov HARPS a CORALIE, ktoré sa nachádzajú v ESO v Čile, merania ďalej odhalili nezvyčajne nízku hustotu planéty. Výsledná hustota planéty je približne 0,059 gramu na centimeter kubický. Na porovnanie, hustota Jupitera je asi 1,33 gramu na centimeter kubický a hustota Zeme je 5,51 gramu na centimeter kubický.
„Planéta má takú nízku hustotu, že je ťažké predstaviť si podobný materiál v pevnom stave,“ uviedol Julien de Wit. „Táto planéta samozrejme nie je vyrobená z cukrovej vaty, ale je to najlepšia analógia, akú máme, pokiaľ ide o hustotu.“, doplnil.
Astronómovia si myslia, že planéta je vyrobená hlavne z vodíka a hélia, ako väčšina ostatných plynných obrov v Galaxii. Je o 50 % väčšia ako Jupiter, no sedemkrát menej hmotná, vďaka čomu má extrémne nízku hustotu porovnateľnú s hustotou cukrovej vaty.
Neprehliadnite
Zvláštnosťou WASP-193b je extrémna expanzia jeho plynového obalu. Dalo by sa to vysvetliť výrazným ukladaním energie v hlbinách planéty, ale detaily mechanizmu ešte nie sú pochopené.
„Sme nútení priznať, že nevieme vysvetliť ani štruktúru, ani vznik takejto planéty. Dúfame však, že sa viac dozvieme štúdiom zloženia atmosféry, vysvetľuje Francisco Pozuelos, astronóm z Inštitútu astrofyziky Andalúzie.
WASP-193b je druhá planéta s najnižšou hustotou, ktorá bola doteraz objavená, po Kepler-51d, ktorá je ale výrazne menšia.
Komentáre