Odborník na krajnú pravicu Nociar: Atentátnika z Handlovej nemožno ideologicky zaškatuľkovať, je ako Dr. Jekyll a Mr. Hyde

V bežnej populácii je „jasný liberál“ alebo „čistý konzervatívec“ skôr výnimkou, hovorí odborník na krajnú pravicu, politológ Tomáš Nociar.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• ako vníma politické presvedčenie atentátnika na premiéra;
• prečo o ňom nemožno hovoriť ako o politickom radikálovi;
• aké sú rozdiely medzi atentátnikom z Handlovej a teroristom zo Zámockej;
• či sa môže jednotlivec zradikalizovať cez nálady v spoločnosti;
• kto je za súčasný stav spoločnosti zodpovedný.

Zatiaľ vieme, že atentátnikom na premiéra Roberta Fica je 71-ročný dôchodca Juraj C., ktorý nesúhlasil s politikou súčasnej vlády, v minulosti napísal rasistický text proti Rómom, zúčastňoval sa na protivládnych protestoch, ale aj na akcii polovojenskej skupiny Slovenskí branci. Čo vám ako odborníkovi na krajnú pravicu a politické ideológie ako prvé pri všetkých týchto faktoch napadne?

Že to rámcovanie niektorých politikov či ich sympatizantov, keď sa jedna skupina snaží útočníka vykresliť ako sfanatizovaného liberála a druhá ako radikálneho ultranacionalistu, je úplne mylné. Obidve interpretácie sú zavádzajúce a nepresné. Informácie, ktoré sú o strelcovi známe, sú z hľadiska jeho politického presvedčenia či nejakej ideológie nesúrodé. Útočník sa nedá v tomto smere jednoznačne zaškatuľkovať.

Vy ste expertom na krajnú pravicu a v posledných dňoch ste skúmali všetko, čo sa o útočníkovi objavilo. Narazili ste na niečo, čo vás zarazilo?

Ani nie. Informácie o sympatiách a prepojeniach na krajnú pravicu, ktoré boli medializované, sa zdajú len jednou, relatívne krátkou epizódou v rámci jeho politického vývoja. Okolo roku 2015 vydal knihu o Rómoch, ktorá bola podľa všetkého xenofóbna a plná predsudkov a mala reprodukovať rámcovanie Rómov zo strany pravicových extrémistov. Zároveň mal ojedinelý kontakt so Slovenskými brancami.

Taktiež sa objavila informácia, že údajne v roku 2022 v župných voľbách v Nitrianskom kraji kandidoval za Slovenskú ľudovú stranu Andreja Hlinku, čo sa nakoniec nepotvrdilo. Z tohto pohľadu sa zdá, že to prepojenie s krajnou pravicou je skôr marginálne a vôbec nie také významné, ako sa to časť ľudí snaží prezentovať.

Dá sa o človeku, ktorý napíše rasistický, protirómsky text, hneď povedať, že ide o prívrženca krajnej pravice?

Krajná pravica je politická ideológia, ktorá je zložená z viacerých ústredných komponentov – okrem xenofóbneho nacionalizmu je to aj autoritársky prístup takzvanej politiky „práva a poriadku“. Krajná pravica teda nie je len o jednej téme. Treba však podotknúť, že etnické predsudky sú v spoločnosti natoľko rozšírené, že nie každý človek, ktorý ich v sebe prechováva, je automaticky prívržencom krajnej pravice.

Zároveň sú ľudia, ktorí tieto predsudky majú, ale z hľadiska ich politického presvedčenia pre nich nie sú natoľko významné ako iné témy. Z tohto hľadiska tam teda neexistuje automatické znamienko rovnosti, že každý, kto má xenofóbne predsudky, je krajným pravičiarom. Ak by existovalo, krajná pravica by zrejme bola najsilnejším politickým prúdom nielen na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách.

Útočníka by sme možno chceli zarámcovať do jasnej charakteristiky, škatuľky, aby sme možno pochopili, čo ho viedlo k tomuto ohavnému činu. Býva časté, že ľudia, ktorí sa uchýlia až k takémuto útoku so zbraňou, majú aj ťažko definovateľné, možno aj protichodné postoje?

Záleží na motivácii jednotlivých páchateľov. Pokiaľ ide o politicky motivované činy, tak väčšinou je tam ideologické vyhranenie, ale nie je to pravidlo. Rovnako to platí aj v bežnom živote, pretože len menšina ľudí v spoločnosti je ideologicky vyprofilovaná. V bežnej populácii sú tak „jasný liberál“ alebo „čistý konzervatívec“ skôr výnimkou. Vo väčšine prípadov jednotliví občania, voliči, ľudia, ktorých bežne stretávame v uliciach, nie sú ideologicky jasne vyprofilovaní a v mnohých svojich názoroch si protirečia.

To však platí aj pre samotné ideológie. Ako totiž hovorí teória ideológie alebo aspoň teória, s ktorou v rámci svojho výskumu pracujem ja, ideológie, ako napríklad tá krajne pravicová, ale aj všetky ostatné, predstavujú komplexné usporiadania rôznych politických konceptov v udržateľných vzorcoch, medzi ktorými však existujú aj vnútorné napätia a protirečenia. Ideológia nie je logika, aby si nemohla protirečiť. Existuje však istá miera únosnosti tohto protirečenia, ktorá nemôže byť prekročená, aby daná ideológia dávala nejaký zmysel. Preto kým napríklad taká ideológia nacionálneho populizmu zmysel dáva, ideológia toho liberálneho fašizmu, opradeného mýtmi, nie.

Spomínali sme, že strelec je starší človek, dôchodca. Hrá pri ideologickom sformovaní vek nejakú úlohu? 

Nemyslím si, že vek je tu nejakou zásadnou premennou. Niekto je totiž ideologicky vyprofilovaný či vyhranený už v mladom veku, niekto sa zas ideologicky nevyprofiluje nikdy. Závisí to skôr od toho, do akej miery sa človek zaujíma o verejné a politické dianie a aký v nich má prehľad.

Z dostupných informácií vieme, že Juraj C. bol básnik, patril k Spolku slovenských spisovateľov, bol členom Literárneho klubu Dúha a v roku 2016 sa snažil založiť aj politické hnutie „Proti násiliu“. Ako sa dá podľa vás vysvetliť, že niekto, kto odmieta násilie, sa ho nakoniec z politických motívov dopustí?