Marián Leško: Zúfalo potrebujeme konsenzus, je to mimoriadna situácia
Nemôžeme všetko zvaľovať iba na politikov. Ak bude verejnosť podporovať nenávisť, budú ju politici šíriť, hovorí politický analytik a komentátor Marián Leško.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Od začiatku týždňa sa udialo veľa vecí: zvolili novú šéfku súdnej rady, SNS plánovala politicky ovládnuť Fond na podporu umenia, čakalo sa, či to podporí aj Hlas, chceli odhlasovať likvidáciu RTVS, mal byť opozičný protest, odstúpil predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala, Tibor Gašpar zavolal do parlamentu ruského veľvyslanca, v parlamente neodvolali dve ministerky. Ale v stredu prišiel atentát na premiéra Roberta Fica. Takéto zásadné udalosti môžu mať rôzne pokračovanie: spoločnosť, politici si uvedomia, že musia dať spiatočku a začať sa správať inak alebo, naopak, ešte pridajú v obmedzovaní slobody, v autoritárstve. Ktorá cesta čaká Slovensko?
To je vo hviezdach, pretože práve teraz sa to tvorí. Zvyknem hovoriť, že neexistuje taká tragédia v živote národa, ktorú by niektorí ľudia nechceli využiť vo svoj prospech. Vidíme to už aj teraz, že niekto chce pokračovať v nastúpenej ceste zášti, hlásania nená0visti. Ale nemôžeme všetko zvaľovať iba na politikov. Politici sú ľudia, ktorí sú závislí od podpory verejnosti. Ak politici zistia, že ponuka nenávisti má odozvu v spoločnosti, že z toho politicky profitujú, tak to budú ponúkať. Samozrejme, že je aj ponuka z druhej strany. Ponuka toho, aby sme tragédiu, ktorá sa stala, lebo atentát na premiéra je tragédia národa, využili na zvrat a na to, aby sme sa pokúsili vrátiť do civilizovanej polohy kultúrnej a demokratickej spoločnosti. Závisí to nielen od politikov, závisí to od každého z nás, od občanov, od štyroch miliónov voličov, čomu dajú svoju podporu. Politici nemôžu robiť veci bez podpory verejnosti a väčšinový názor sa presadí aj v tejto otázke.
Prezidentka Zuzana Čaputová a budúci prezident Peter Pellegrini spolu vystúpili na tlačovej besede, aby sa pokúsili o tú prvú cestu, dať spiatočku, upokojiť situáciu, ukázať a spoločne odsúdiť násilie. Podarí sa im to?
Veľmi by som im želal, aby sa to podarilo, a vysoko oceňujem, že sa rozhodli vystúpiť tak, ako vystúpili, že vystúpili spolu, pretože končiaca prezidentka bola zvolená hlasmi jedného politického tábora, nastávajúci prezident bol zvolený hlasmi druhého politického tábora. Ak oni dvaja dokážu nájsť zhodu, tak by bolo naozaj žiaduce a potrebné, aby aj stúpenci týchto dvoch táborov hľadali poctivo a zodpovedne zhodu aspoň v minime základných vecí.
To je napríklad to, že odsúdia násilie?
Zachytil som, že pani prezidentka a zvolený prezident nechcú iba stretnutie, kde si niečo porozprávajú politici, ale chcú dať iniciatívne návrh, pod ktorý by sa politici, predsedovia politických parlamentných strán mali podpísať. To je to, čo Slovensko nemá a zúfalo potrebuje, aspoň minimálny konsenzus na tom, na čom sa môžeme a dokážeme zhodnúť, aby spoločnosť mohla normálne fungovať. Sme naozaj spoločnosť bez základného konsenzu, čo je správne a čo nie je . Ak by sa podarilo pani Čaputovej a pánovi Pellegrinimu dať na stôl návrh, ktorý by bol zmysluplný a podpísali to predsedovia všetkých parlamentných strán, bol by to štátnický čin. Samozrejme, neverím, že by sa nenašiel niekto, kto by sa z konsenzu a zhody nepokúsil nejakým spôsobom ujsť, ale bolo by ho možné kritizovať. Zúfalo potrebujeme konsenzus, aspoň niekoľko zásad, ktoré by boli platné pre všetkých ľudí a politikov na Slovensku.
