Vychvaľovaný aj kritizovaný Edvard Beneš. Aký bol politik, ktorý doplatil na krutosť dejín
V máji pred 140 rokmi sa narodil druhý československý prezident Edvard Beneš. Čo v skutočnosti „napáchal“, čo ho k tomu viedlo a v čom mu jeho vášniví kritici krivdia?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V českom Senáte sa bude o pár dní konať seminár o Edvardovi Benešovi. V máji tohto roku totiž uplynie 140 rokov od jeho narodenia.
V posledných rokoch sa na druhého československého prezidenta znáša skôr kritika ako chvála, dokonca najmä z demokratických sfér českej politiky a verejnej diskusie.
Nemožno sa tomu čudovať, súčasná česká spoločnosť sa stále kritickejšie pozerá na niektoré historické epizódy a rozhodne to nie je nezdravé.
Lenže… Aj Tomáš Garrigue Masaryk hovorieval: „Bez Beneša by sme republiku nemali.“
Ako teda s odkazom tohto muža naložiť?
Sme opäť len obeťami vlastného mylného úsudku, keď na Beneša po desaťročiach stále kladieme nemiestne morálne nároky? Môže si za to sám alebo je to len dôkaz našej chybnej úvahy?
Nevedel, ale možno mal vedieť
Na jednej strane je tu dosť ťažko spochybniteľný výkon, o ktorom hovoril Masaryk.
On sám bol schopný samostatný štát premyslieť, získať preň lídrov súčasných veľmocí, určiť mu ideu, cieľ a zmysel, nadchnúť pre vec légie, ale dokázal by sám využiť vhodnú chvíľu na konci prvej svetovej vojny, aby štát skutočne vznikol?
Na mierových rokovaniach vo Versailles nebol Masaryk, ale Beneš. To on štát medzinárodne ukotvil, hranice štátu boli Benešove hranice, preto
