Zo sveta pravoslávia Sobornosť alebo autoritárstvo? O kríze v Bulharskej pravoslávnej cirkvi

V Bulharskej pravoslávnej cirkvi sa konajú voľby: v nadchádzajúcich týždňoch sa bude voliť metropolita jednej z najväčších prímorských eparchií, Slivenskej eparchie, a potom bulharský patriarcha.

Samozrejme, že voľby eparchiálneho biskupa nemožno nazývať jedinečnou udalosťou v živote Bulharskej pravoslávnej cirkvi, ale tentoraz takéto voľby viedli k vážnej kríze, ktorá nastolila dôležitú cirkevnú otázku o účasti kléru a laikov na živote cirkvi. V kontexte tejto krízy sa nepochybne uskutočnia aj voľby patriarchu, ktoré sú naplánované na jún.

Čo spôsobilo krízu?

Do procedúry voľby metropolitu Bulharskej pravoslávnej cirkvi sú zapojení nielen zástupcovia vysokého kléru, ale aj kňazi a laici. V prvej fáze Posvätný synod poskytne eparchiálnym voličom (kléru a laikom) zoznam schválených kandidátov na uvoľnený metropolitný stolec. 

Voliči v tajnom hlasovaní vyberú dvoch kandidátov s väčšinou hlasov. O týždeň neskôr sa uskutoční druhá fáza, keď členovia Posvätného synodu zvolia jedného z dvoch biskupov za nového metropolitu.

Účasť kléru a ľudu na voľbách biskupov na metropolitné stolice sa datuje od obnovenia Bulharskej pravoslávnej cirkvi na konci 19. storočia. V tom čase bolo Bulharsko súčasťou Osmanskej ríše a boj za národné oslobodenie bol úzko spätý s bojom za nezávislú cirkev. Obnovenie a upevnenie Bulharského exarchátu bolo vtedy spoločnou prácou kléru a laikov a od tej doby boli v Stanovách Bulharskej pravoslávnej cirkvi prijaté zásady ich aktívnej účasti na cirkevných záležitostiach.

Krízu, ktorá vznikla začiatkom tohto roka pri voľbách slivenského metropolitu, vyvolal pokus vylúčiť z hlasovania účasť kléru a laikov a ponechať tak rozhodovanie o nových menovaniach úplne v kompetencii metropolitov. Vo februári tohto roka, týždeň po hlasovaní, Posvätný synod neschválil eparchiálny výber dvoch kandidátov a bez toho, aby uviedol konkrétne porušenia procedúry, neuznal prvú etapu voľby. 

Z neoficiálnych zdrojov vyplynulo, že Posvätnému synodu sa nepáčil ani jeden z dvoch vybraných kandidátov – ani agatopoliský biskup Ierofei (bývalý vikár slivenského metropolitu Ioannikia), ani constanský biskup Michael.

Neoficiálne sa presadila myšlienka, že eparchiálni voliči nemajú potrebnú kvalifikáciu na správny výber a že túto prácu môžu adekvátne vykonávať len samotní členovia Posvätného synodu. Preto sa na tom istom zasadnutí, na ktorom boli zrušené výsledky eparchiálnych volieb, prijala rezolúcia o zmene postupu voľby metropolitu v Bulharskej pravoslávnej cirkvi. 

Zo sveta pravosláviaNa pohrebe patriarchu Neofita bolo cítiť napätie v rodine pravoslávnych cirkví

Ján Krupa

Uznesenie zrušilo prvú etapu voľby a stanovilo nový postup, podľa ktorého voľbu metropolitu budú vykonávať len členovia Posvätného synodu. Za uznesenie hlasovalo deväť z dvanástich prítomných členov, štyria boli proti a hlasovanie sa uskutočnilo v neprítomnosti bulharského patriarchu Neofyta. A hneď bol stanovený dátum volieb slivenského metropolitu podľa nových predpisov.

Toto rozhodnutie nemalo obdobu v novodobej histórii Bulharskej pravoslávnej cirkvi a nie náhodou bolo považované za pozastavenie platnosti Štatútu Bulharskej pravoslávnej cirkvi v jeho hlavnej časti, ktorá sa týka volieb metropolitu. Takéto zásadné zmeny štatútu môže prijať len cirkevný koncil, ktorý je najvyšším zákonodarným orgánom Bulharskej pravoslávnej cirkvi a jeho členmi sú biskupi, klérus i laici. Podľa štatútu by sa cirkevný koncil mal konať každé štyri roky. Ostatne sa však konal pred 16 rokmi v decembri 2008.

Reakcie

Snaha vylúčiť klérus a laikov z volebného procesu v cirkvi vyvolala živú reakciu cirkevného spoločenstva, ktorá prekvapila členov Posvätného synodu.

Slivenskí voliči okamžite vyjadrili nespokojnosť s tým, že výsledky volieb boli zrušené napriek tomu, že sa konali v plnom súlade so všetkými predpismi pod dohľadom metropolitu Jána, dočasného správcu Varnskej a Velikopreslavskej eparchie. Protest proti konaniu Posvätného synodu zjednotil klérus a laikov a začalo sa zbieranie podpisov proti zrušeniu volieb a proti uzneseniu, ktoré stanovilo ich zrušenie. 

Podpisy sa zbierali všade: v mestách i dedinách, nielen v chrámoch, ale aj v obchodoch, knižniciach a dokonca aj na uliciach. To upútalo pozornosť aj miestnych orgánov, ktoré sa vyjadrili na podporu svojich občanov.

Vlna nespokojnosti sa rýchlo rozšírila do všetkých eparchií a celej krajiny. Pokus o zmenu jedného zo základných princípov Štatútu Bulharskej pravoslávnej cirkvi – účasti Božieho ľudu na riadení cirkvi – spojil „konzervatívcov“ a „liberálov“, „rusofilov“ a „rusofóbov“, ľudí, ktorí tvoria celé spoločenské spektrum, hoci zastávajú opačné ideologické názory. 

Sťažnosti a odvolania boli podané na všetkých štátnych inštitúciách: parlamentu, vláde, prezidentskej kancelárii. Tieto sťažnosti vyzývali celý štát, aby reagoval na vzniknutú situáciu, pretože porušenie Štatútu Bulharskej pravoslávnej cirkvi jej najvyšším riadiacim orgánom je vecou celoštátnej závažnosti.

Minister spravodlivosti zverejnil svoj názor, že „navrhované ad hoc zmeny volebného systému majú potenciál vyvolať rozdelenia a spory a v konečnom dôsledku budú mať negatívny dosah na Bulharskú pravoslávnu cirkev aj veriacich“. Takáto jednomyseľnosť, ktorá sa v ostro polarizovanej bulharskej spoločnosti zvyčajne nevyskytuje, jasne vyznačila červenú čiaru, ktorá by sa nemala prekročiť.

Zároveň traja metropoliti zverejnili tzv. osobitné stanoviská, v ktorých predložili argumenty proti prijatiu vyššie uvedeného uznesenia o zrušení prvej etapy volieb. Boli to lovčanský metropolita Gavriil, vidinský metropolita Daniel a nevrokopský metropolita Serafim. Neskôr sa k nim pridal vladyka Jozef, metropolita USA, Kanady a Austrálie.

Zo sveta pravosláviaAko a prečo sa skončilo priateľstvo ruskej a bulharskej cirkvi?

Archimandrita Nikanor (Miškov)

Právnici a odborníci na kánonické právo zverejnili v médiách a na sociálnych sieťach svoje analýzy, názory a komentáre k návrhu uznesenia Posvätného synodu o zmene poriadku voľby metropolitu. V záveroch uviedli, že je v rozpore s kánonmi Pravoslávnej cirkvi, so zásadami a s duchom Štatútu Bulharskej pravoslávnej cirkvi a svojím prijatím porušuje príkazy osobností bulharského národného obrodenia z 19. storočia, ktoré bojovali za nezávislosť Bulharskej cirkvi.

Obrovské pobúrenie verejnosti prinútilo Posvätný synod zmeniť svoje stanovisko. Najskôr varnský metropolita Ján, locum tenens Slivenskej eparchie, pod ktorého vedením sa konali eparchiálne voľby, stiahol svoj podpis pod textom rezolúcie. Vo svojom vyhlásení uviedol ako hlavný dôvod jednomyseľný nesúhlas kléru a laikov jeho eparchie, s ktorými sa na ich naliehanie niekoľkokrát stretol: „Laici a kňazi sú hlboko zarmútení skutočnosťou, že boli vylúčení z práva hlasovať pri voľbách nového metropolitu... Sklamanie a bolesť všetkých spôsobuje fakt, že náš podpis je na liste, kde bola táto rezolúcia navrhnutá.“

Po týchto udalostiach na zasadnutí 12. marca, keď sa pôvodne očakávalo, že Posvätný synod zvolí metropolitu podľa nových predpisov, biskupi podľa očakávania odhlasovali zrušenie kontroverznej rezolúcie. Napriek tomu rozhodnutie o zrušení výsledkov eparchiálnych volieb zostalo v platnosti, a tak sa znovu spustila procedúra voľby slivenského metropolitu.

Protest a protiprotest

Počas synodálneho zasadania 12. marca sa pred budovou Posvätného synodu v samotnom centre bulharského hlavného mesta zhromaždili kňazi – niektorí na protest a iní na protiprotest, ktorý bol v podstate opozíciou voči väčšine veriacich. Bol to bezprecedentný obraz – kňazi a laici protestujúci pred Posvätným synodom a policajný kordón, ktorý ich rozdeľoval na dve skupiny – názorne ilustrujúci hlbokú krízu Bulharskej pravoslávnej cirkvi.

Jednu časť protestujúcich tvorili klérus a laici Slivenskej eparchie, ku ktorým sa pridali zástupcovia Neurokopy, Vidinu, Sofie a ďalších regiónov. Protestovali proti zrušeniu prvej etapy volieb i proti kontroverznému uzneseniu.

Na druhej strane „barikády“ sa konal protiprotest, na ktorom boli kňazi a laici, mníšky a duchovní Plovdivskej eparchie, ktorých do Sofie priviezli autobusy s rovnakými plagátmi. Tento protiprotest zorganizoval v Plovdivskej eparchii metropolita Nikolaj, jeden z najvplyvnejších a najambicióznejších bulharských metropolitov. 

Títo ľudia boli privedení, aby „bezpodmienečne“ podporili Posvätný synod bez ohľadu na rozhodnutia, ktoré by prijal. Týmto spôsobom demonštrovali myšlienku bezpodmienečnej poslušnosti najvyššej cirkevnej autorite bez ohľadu na to, či prijíma správne rozhodnutia. Preto stáli s transparentmi „Podporujeme Posvätný synod“.

Cieľ protestujúcich proti protestu nebol explicitný, nedeklarovali nijaký postoj v tomto konflikte. Boli skôr jasnou demonštráciou absolútnej moci metropolitu nad svojou eparchiou a jej obyvateľmi vrátane ich svedomia. Ich prítomnosť v hlavnom meste mala všetkým vrátane ostatných metropolitov demonštrovať, ako možno „pevne vládnuť“ svojmu stádu a neprejavovať „slabosť“ tým, že dovolíme „obyčajným“ kňazom a laikom zasahovať do „biskupských záležitostí“.

V praxi sa na námestí stretli dve tendencie v bulharskom cirkevnom živote. Prvá obhajuje právo kléru a laikov vyjadriť sa k voľbe metropolitov a patriarchov a žiada skutočnú spoluprácu medzi najvyšším klérom a kňazmi a ľudom. Druhá tendencia trvá na autoritatívnom modeli riadenia cirkevného života episkopátom.

Nepokojná situácia v Slivenskej eparchii v uplynulých týždňoch nebola výnimkou v najnovších cirkevných dejinách krajiny. Voľby nových metropolitov sú kataklizmatickou udalosťou, najmä v prímorských eparchiách, kde sú rôzne ekonomické záujmy. Skutočné protesty kléru a laikov, dialóg a zmena názorov členov Posvätného synodu však ukázali ešte niečo veľmi dôležité: v Bulharskej pravoslávnej cirkvi neexistuje pevná vertikálna mocenská štruktúra, ktorú mnohí poznajú predovšetkým v Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Tradície Bulharského exarchátu, ako aj silný vplyv a blízkosť Gréckej cirkvi, kde platí synodálny model riadenia, neumožňujú Bulharskej pravoslávnej cirkvi posilniť výlučnú autoritu prímasa. Myšlienka sústredenia inštitucionálnej moci – administratívnej i legislatívnej – výlučne v rukách vysokého kléru sa takisto zdá ťažko realizovateľná. 

Presadzovanie tejto myšlienky zo strany episkopátu však zostáva vážnou výzvou, ktorej budú bulharskí kresťania čeliť aj v nasledujúcich rokoch. Očakáva sa, že v kontexte tejto cirkevnej konfrontácie sa uskutočnia aj nadchádzajúce voľby bulharského patriarchu. Práve osobnosť nového patriarchu do veľkej miery rozhodne o tom, ktorá z dvoch tendencií – synodalita alebo autoritárstvo – bude prevládať v živote Bulharskej pravoslávnej cirkvi.

Pôvodne publikovaná na publicorthodoxy.org Preložil o. Ján Krupa