Za predsedníčku Súdnej rady ju pôvodne navrhovali členovia Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková, Peter Šamko, Marián Fečík, Peter Farkaš, Ľuboš Kunay. Navrhovatelia o Kosovej uviedli, že ide o dlhoročnú skúsenú sudkyňu s organizačnými schopnosťami, prirodzenou autoritou a vysokým morálnym a odborným kreditom.
Sudkyňa Pružinec Eren na zasadnutí povedala, že kým Mazáka navrhovali traja politickí nominanti, Kosovej nominácia vzišla z radov šiestich sudcov. Navrhovateľka si o novej predsedníčke tiež myslí, že bude garantom toho, že rada naplní podstatu slov spravodlivosť a nestrannosť. Je presvedčená, že po jej zvolení zavládne v rade dobrá atmosféra a bude zárukou toho, že svoje kompetencie bude vykonávať na základe zákona.
Čítajte viac Návrat Harabina do Súdnej rady? Huliak ho prirovnal k líške v kuríne, koalícia zatiaľ nemá jasno
Podpredseda Súdnej rady Ján Gandžala na margo kandidátky Kosovej povedal, že jeho výhrady počas posledných rokov sa týkali skôr formálnej stránky Kosovej prejavu, no vždy oceňoval jej argumentáciu a schopnosť jasne veci pomenovať. Vníma ju ako osobu, ktorá nemá problém vecne komunikovať s ďalšími zložkami moci bez ohľadu na to, aké je ich nastavenie. Je to podľa neho faktor, ktorý u neho pri voľbe zrejme zaváži, povedal ešte pred samotným hlasovaním. „Je nesporné, že Súdna rada potrebuje mať predsedu,“ podotkol.
Sudkyňa má podľa Gandžalu odborné pozadie. Má naštudované a ovláda zákony, ktoré sa týkajú Súdnej rady, má tiež podľa neho dostatočný nadhľad, a preto, keďže nie je ďalší potenciálny kandidát, si myslí, že "bude dobrá voľba.
Ďalší z členov rady sudca Jaroslav Klátik o nej povedal, že nemá problém kritizovať, nehovorí v inotajoch a páči sa mu na nej, že skritizovala aj súčasné pomery. „Nie je súd, na ktorom by nemala svoj nepísaný fanklub.“
Návrh kandidáta na voľbu predsedu Súdnej rady môžu podať najmenej traja jej členovia. Stačí, ak tak vykonajú priamo v deň hlasovania, teda na zasadnutí Súdnej rady. Kandidát môže vzísť len z členov rady. Na zvolenie nového predsedu je nutná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov Súdnej rady.
Napojenie na politiku vylučuje Harabina zo Súdnej rady, tvrdí Kosová
Napojenie Štefana Harabina na politiku vylučuje jeho prípadnú kandidatúru na člena Súdnej rady. Poukázala na to novozvolená predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová na utorkovej tlačovej besede.
Skonštatovala, že aj v zmysle štandardov európskej siete súdnych rád alebo Poradnej rady európskych sudcov pri Európskej komisii člen Súdnej rady nemá mať napojenie na politiku nejaké obdobie predtým, ako sa stane jej členom. „Keďže pán Harabin je napojený na politiku, aj keď bol formálne občiansky kandidát, napríklad na prezidenta, tá podpora niektorých politických strán tam bola, takže podľa mňa toto vylučuje, aby mohol byť členom Súdnej rady, ale je to kompetencia parlamentu, koho nám takto dajú,“ doplnila.
O nominácii exministra spravodlivosti Harabina na člena Súdnej rady SR informoval v apríli poslanec za SNS Rudolf Huliak. Na Harabinovi sa podľa jeho slov dohodli poslanci SNS spolu so šéfom SNS Andrejom Dankom. Poslanec Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer-SD) vtedy podotkol, že zhodnúť sa v koalícii na Harabinovej nominácii bude problematické.
Kto je Marcela Kosová?
Marcela Kosová je sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, od 1. februára 2017 je na súde predsedníčkou senátu. V rokoch 2013–2014 bola poverená zastupovaním podpredsedu Okresného súdu Bratislava V. Pôsobila aj na Okresnom súde v Leviciach (1998 – 2004), kde sa takisto zaoberala trestnou agendou.
Členkou Súdnej rady zvolenou sudcami sa prvýkrát stala v júni 2017, mandát obhájila v roku 2022.
Kosová bola členkou Celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska vo funkcii predsedníčky nitrianskej sekcie (2002–2004). Pôsobila aj ako členka Pracovnej skupiny pre tvorbu legislatívy a implementáciu projektu elektronického systému monitorovania osôb (2013–2014).
Okrem toho zastávala funkciu šéfky Sudcovskej rady pri Krajskom súde v Bratislave (2016 – 2021). V roku 2021 začala pôsobiť ako členka Legislatívneho výboru Združenia sudcov Slovenska, kde pôsobí podľa životopisu doposiaľ. Kosová je držiteľkou Ocenenia Združenia sudcov Slovenska z roku 2022 za dôsledné presadzovanie cieľov združenia pri výkone funkcie členky Súdnej rady.
Kosová vyštudovala Gymnázium v Leviciach a Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Odbornú justičnú skúšku absolvovala v roku 1997.
Mazák už členom rady nie je
Členovia Súdnej rady odvolali Jána Mazáka z funkcie jej predsedu na aprílovom zasadnutí. Za návrh na jeho odvolanie hlasovalo desať členov rady, dvaja sa zdržali hlasovania, nikto nebol proti, štyria nehlasovali. Na odvolanie bolo potrebných minimálne desať hlasov. Mazák prišiel aj o post člena rady, začiatkom mája ho spolu s Andrejom Majerníkom odvolali poslanci parlamentu. Osemnásťčlenná Súdna rada tak nateraz nie je kompletná.
Za odvolanie Majerníka hlasovalo 78 zo 141 prítomných poslancov, proti bolo 63. Odvolanie Mazáka podporilo rovnako 78 zo 141 poslancov a proti bolo 63. Návrh na odvolanie členov rady volených parlamentom podalo 79 poslancov koalície. Odôvodnili ho stratou dôvery a pochybnosťami o svedomitom výkone právomocí členov. Opozícia i odvolávaní členovia to namietali.
Mazák sa následne so sťažnosťou proti jeho odvolaniu z funkcie obrátil na Ústavný súd. Kosová v utorok na zasadnutí uviedla, že ÚS túto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. „Odôvodnenie tohto uznesenia je povrchné, nepresvedčivé a zásadne sa vôbec nevyrovnalo s vážnymi skutkovými, ale aj právnymi námietkami, ktoré som uviedol v ústavnej sťažnosti,“ povedal Mazák pre TASR. Rozhodnutie považuje za rozporné nielen s princípmi právneho štátu, ale aj s dohovorom o ľudských právach. Avizuje preto podanie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
Mazák v ústavnej sťažnosti žiadal zrušiť uznesenie, ktorým ho Súdna rada odvolala z funkcie jej predsedu, vrátenie veci Súdnej rade na ďalšie konanie i priznanie finančného zadosťučinenia 50 000 eur. Domáhal sa vyslovenia porušenia základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Okrem iného argumentoval nedostatkom času na prípravu, zaujatosťou člena Súdnej rady i nedostatočným odôvodnením a nepreukázaním opakovaného porušenia povinností.
Otázky a odpovede o Súdnej rade
Koľko členov má Súdna rada?
Súdna rada sa skladá z osemnástich členov; deviati členovia sú volení sudcami Slovenskej republiky, traja členovia sú vymenovaní prezidentom republiky, traja členovia sú vymenovaní vládou a traja členovia sú volení národnou radou.
Ako sa volí člen rady?
Zostava Súdnej rady je rozdelená v pomere deväť sudcov a deväť „nesudcov“. Z celkovo osemnástich členov sú deviati členovia volení sudcami Slovenskej republiky, z toho si jedného volí Najvyšší súd a Najvyšší správny súd a ôsmich sudcovia ostatných súdov vo viacerých volebných obvodoch. Troch „nesudcov“ menuje hlava štátu, troch vláda a traja sú volení parlamentom.
Kto sa môže stať členom rady?
Členom rady môžu byť sudcovia aj „nesudcovia“. Musí ísť o bezúhonné osoby, teda také, ktoré neboli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin, s minimálne 15-ročnou odbornou praxou. Prezident, parlament a vláda môžu vymenovať len osoby, ktoré nie sú sudcami.
Ako dlho trvá mandát člena Súdnej rady?
Súdna rada je ústavou zriadený orgán sudcovskej legitimity. Jej členovia sú volení alebo vymenúvaní na obdobie piatich rokov. Ich mandát môže trvať najviac dve funkčné obdobia po sebe.
Kedy zaniká funkcia predsedu súdnej rady?
Šéfovi rady zaniká funkcia uplynutím funkčného obdobia člena rady, vzdaním sa funkcie, odvolaním smrťou, neodstránením dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkciu alebo ak predsedu rady už nemožno považovať za bezúhonného. Návrh na odvolanie predsedu môžu podať najmenej piati členovia rady. Odvolať ho môžu, ak jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo jej dobrá povesť, alebo ak mu zdravotný stav nedovoľuje riadne vykonávať povinnosť, a tiež ak opakovane porušuje svoje povinnosti.
Kedy zaniká funkcia člena?
Funkcia člena rady zaniká uplynutím funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia funkcia člena zaniká preložením člena, ktorý nie je sudcom na súd, vzdaním sa funkcie, dovolaním člena, smrťou, porušením výkonu funkcie.
Prečo Mazák skončil?
Ján Mazák je bývalým predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Predsedom Súdnej rady sa stal v júni 2020 po nástupe vlády Igora Matoviča a vo funkcii nahradil Lenku Praženkovú, ktorá sa postu vzdala. Súdna rada si ho zvolila vtedy za predsedu 13 hlasmi zo 16 prítomných. Mazák mal v roku 2020 podporu napríklad aj vtedajšej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá o ňom povedala, že je odbornou aj morálnou autoritou. Do Súdnej rady sa dostal ako nominant parlamentu v apríli 2020.