Dlh za oslobodenie sme Kremľu splácali dlhšie ako bežnú hypotéku

Rozhádaný národ by sa mohol aspoň na čas zjednotiť vďaka hokeju. Toľko teória. V praxi sa však spor rysoval aj ohľadne možnej účasti hokejistov z ruskej KHL v národnom tíme. Morálna dilema sa nakoniec vyriešila sama podľa manuálu istého Šalamúna. Štartovať im síce nikto nezakázal, ale žiaden z hráčov by pre zdravotné alebo rodinné dôvody aj tak nenastúpil. Slováci si teda na chvíľu obliekli jednotné dresy a predajcovia televízorov a pivovary teraz dúfajú, že národné fandenie sa neskončí už po prvých zápasoch a potiahne tržby o niečo dlhšie.

Minulý týždeň bol v znamení omnoho dôležitejšieho zápasu. Aj 79. výročie konca druhej svetovej vojny sprevádzala debata o vzťahu k osloboditeľom. Napríklad s Rumunmi, ktorých armáda pomáhala oslobodzovať časť Slovenska, vychádzame aj vďaku členstva v EÚ dobre. Zložitejšie je to s Moskvou. Tu však treba povedať, že za oslobodenie zaplatil východný blok uväznením za ostatnými drôtmi železnej opony v ekonomickom marazme. Keďže úver na bývanie spravidla netrvá dlhšie ako 30 rokov a socializmus poznačil Slovensko na 40 rokov, platí, že dlh Kremľu za oslobodenie sme splácali dlhšie ako bežnú hypotéku.

Európske pravidlá sú benevolentnejšie

Asi netreba pripomínať, že splácanie čaká aj Slovákov, ktorí žiaden úver nemajú. V ich mene si totiž požičiava vláda. Aktuálne dlhuje každý Slovák, vrátane novorodencov a dôchodcov, približne 22-tisíc eur.  Splatia ich občania zo svojich daní. Dlh pritom neustále narastá a vláda sa snaží šetrenie odďaľovať. Najnovšie sa koalícia rozhodla vzdať prísnejších domácich pravidiel o rozpočtovej zodpovednosti, čo môže byť dokonca v rozpore s ústavou.

Ministerstvo financií logicky argumentuje, že implementuje európske pravidlá. To je pravda. No práve tie sú miernejšie ako domáce. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by domáce pravidlá znamenali nutnosť konsolidovať už v tomto roku, takto však bude možné škrty odsunúť o rok. Vláda síce schválila Program stability, kritici mu však vyčítajú, že je málo konkrétny. Koalícia v ňom bez detailov avizuje šetrenie vo volebnom roku a očakáva, že slovenské automobilky opäť získajú stratené pozície.

Nepriateľ národa

Hoci pohľad na slovenský parlament občas naznačuje, že politickým heslom dňa je: „chliev a hry“, politickí matadori dobre vedia, že voličovi treba ponúknuť aj tradičný „chlieb a hry“. Asi netreba pripomínať, že chlebom sú početné sociálne balíčky a bežnou zábavou sa stáva hľadanie mocného nepriateľa zo zahraničia, ktorý môže za všetko zlé. Zrejme pre krátkosť mena, ktoré garantuje vysokú mieru zapamätateľnosti, sa ním stal aj George Soros. Podľa najnovšieho prieskumu Focusu pre Globsec si takmer polovica Slovákov myslí, že Soros sa snaží kontrolovať vládu a nastoliť svoju agendu v našej krajine. Takmer 23 percent s týmto výrokom úplne súhlasí a 25 percent skôr súhlasí. Na druhej strane skôr nesúhlasí takmer 23 percent a 16 percent rozhodne nesúhlasí. Zvyšní oslovení nevedeli odpovedať.

Meno Soros sa v prieskume neobjavilo náhodne. Známy finančník maďarského pôvodu dlhodobo financoval občiansku spoločnosť v strednej Európe a Robert Fico ho často spomínal. Naznačoval napríklad, že môže byť za jeho premiérskym koncom po vražde Jána Kuciaka. Prezidenta Andreja Kisku sa vtedy verejnej opýtal, čo robil v New Yorku na Piatej avenue.