Ekonomický model budovania Európy založený na ochrane životného prostredia alebo o tom ako Gorbačov a Občan S spustili GreenDeal a Sulík nepochopil smer Európy_.

V prvom rade si treba ujasniť, čo je GreenDeal. GreenDeal je politikou globálnej ekonomickej konkurencieschopnosti Európy založenej na starostlivosti a ochrane životného prostredia a je reakciou na finančnú krízu z rokov 2008 až 2011.

Aby sme správne pochopili, ako sa Európa k tomu prepracovala, musíme sa zaoberať tzv. ekonomicko-spoločenským modelom špirál (HELIX model).

Začiatkom tohto milénia sa vo veľkom presadzovali teórie znalostnej ekonomiky založenej na inováciách a znalostiach na čo zareagovala aj ekonomická teória a prax a to vznikom inovačného modelu Triple Helix. Inovačný model Triple Helix sa zameriava na vzťahy medzi univerzitami, priemyslom a vládou.

Avšak dot.com kríza a hlavne finančná kríza z rokov 2008 až 2011 predstavovala veľké precitnutie, ani inovácie a znalosti sami o sebe nezabezpečia zdravú ekonomiku práve preto, že riziká vyplývajúce zo silnej ekonomickej páky jednotlivých globálnych aktérov (či už štátnych alebo korporátnych) predstavujú ojedinelé extrémy v celkovo nestabilnom globálnom finančnom prostredí a preto sa tieto extrémy môžu prejaviť butterfly efektom (aj malá jednotlivá zmena môže spôsobiť veľkú globálnu zmenu).

Štvornásobná špirála zakotvuje trojitú špirálu tým, že ako štvrtú špirálu pridáva „verejnosť založenú na médiách a kultúre“ a „občiansku spoločnosť“ – ide o tzv. demokraciu zdola (ktorú si zase chcel uchmatnúť Budaj a jeho Demokrati). Práve tu majú korene a začiatok kultúrne vojny a boj medzi progresívcami (a woke kultúrou) a konzervativistami, ktorý sa chcú utiekať k starým časom. Nemýľme si príčinu s následkami: nie progresívci stvorili túto politiku, táto nová hospodárska politika stvorila politický progresivizmus. A to je aj dôvod prečo Hegerovci neuspeli – popri progresívcoch nie sú dostatočne angažovaný a v dôsledku kolaborácie na Sulíkovom boji proti Občanovi S sa ukázali, že ani s tým ekologickým aktivizmom to nemyslia celkom vážne.

Parížska klimatická konferencia v roku 2015 však ukázala, že klimatická kríza je globálna a jej dôsledky ničivejšie nielen environmentálne ale aj ekonomicky a preto sa na jej riešenie sústreďuje toľko pozornosti, energie, zdrojov a politického kapitálu. Práve v roku 2015 začala Európska komisia hľadať nové modely a formy ďalších ekonomických a politických reforiem. V tom čase začal na Slovensku svoj experiment aj Občan S. Ukázalo sa, že sa tieto dopĺňajú.

Dlhodobo odkazujem na prejav Miloša Jakeša na Červenom hrádku (TU), ktorý predniesol tento bývalý generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa v pondelok 17. júla 1989 na schôdzi straníckych funkcionárov v kultúrnom dome v Červenom Hrádku pri Plzni (TU). Prejav mal byť zásadnou odpoveďou komunistickej strany na chartistický manifest Niekoľko viet a Gorbačovovu perestrojku, avšak stal sa dôkazom Jakešovej nekompetentnosti, čo sa o štyri mesiace potvrdilo vypuknutím nežnej revolúcie 17. novembra 1987. Prejav predstavuje historický prameň zmýšľania komunistických elít na začiatku kolapsu komunistického režimu v Československu a pomerne presne opisuje skutočnosti, prečo komunizmus zlyhal najmä v dôsledku pôsobenia ekonomiky a neudržateľnosti direktívnej socialistickej ekonomiky, ktorá nedokázala riešiť problémy tak, ako trhová ekonomika.

O pár dekád sa do podobnej situácie dostala celá Európa a tá začala hľadať inšpirácie v členských krajinách. V roku 2019 sa udialo niekoľko vecí, ktoré skutočne súvisia s GreenDealom, ale hlasovanie parlamentu bolo už len vyvrcholením a zakončením úsilia, nie jeho začiatkom. Tak si Richard Podržbalónik Sulík zase raz splietol príčinu s následkom a to mu generuje chybu za chybou ako aj každému, kto ide v jeho šľapajach, ako napríklad nacionalistická SNS.

Po celej Európe sa realizovali tzv. národné konzultácie, ktoré sa realizovali masívnymi prieskumami verejnej mienky ale aj cielenými diskusiami s kľúčovými aktérmi v členských krajinách. Za Slovensko som medzi nimi bol aj ja a to dvojako – prostredníctvom vtedajšieho riaditeľa zastúpenia Európskej komisie na Slovensku ako aj prostredníctvom nemeckého vyslanca. Okrem iného som tvrdil, že je potrebné inštitucionálne posilniť občiansky sektor, aby mohol žalovať vlády za neplnenie ekologických cieľov; tvrdil som, že čerpanie eurofondov je potrebné naviazať na priebežnú kontrolu právneho štátu a posilniť proces EIA v rámci nielen povoľovania ale celkovo strategického plánovania hospodárstva.  A popritom som realizoval ako aktivista veľký pokus a vzdelával som sa v tejto oblasti na univerzite.

Necucal som však z prsta, už vtedy som pochopil potenciál inovačného modelu päťnásobnej špirály ktorý je ešte širší a komplexnejší vďaka kontextualizácii štvornásobnej špirály a dodatočným pridaním špirály (a perspektívy) „prirodzeného prostredia spoločnosti“. Trojitá špirála výslovne uznáva dôležitosť vysokoškolského vzdelávania pre inovácie. V jednej línii výkladu by sa však dalo tvrdiť, že trojitá špirála kladie dôraz na produkciu znalostí a inovácie v ekonomike, takže je kompatibilná so znalostnou ekonomikou. Štvornásobná špirála už podporuje perspektívu znalostnej spoločnosti a znalostnej demokracie pre produkciu vedomostí a inovácie. V chápaní Quadruple Helix si trvalo udržateľný rozvoj znalostnej ekonomiky vyžaduje koevolúciu so spoločnosťou založenou na vedomostiach. Päťnásobná špirála zdôrazňuje nevyhnutnú socioekologickú transformáciu spoločnosti a ekonomiky v 21. storočí; preto je päťnásobná špirála ekologicky citlivá. V rámci inovačného modelu Quintuple Helix by sa prírodné prostredie spoločnosti a ekonomiky mali vnímať aj ako hnacie sily produkcie znalostí a inovácií, a teda definujúce príležitosti pre znalostnú ekonomiku. Európska komisia v roku 2009 označila socioekologický prechod za hlavnú výzvu pre budúci plán rozvoja. Päťnásobná špirála tu podporuje vytvorenie obojstranne výhodnej situácie medzi ekológiou, znalosťami a inováciami, čím sa vytvára synergia medzi ekonomikou, spoločnosťou a demokraciou. Globálne otepľovanie predstavuje oblasť ekologického záujmu, na ktorú možno s väčším potenciálom aplikovať inovačný model Quintuple Helix[1]:

Štvornásobný a päťnásobný rámec inovačnej špirály opisuje interakcie univerzita-priemysel-vláda-verejné-prostredie v rámci znalostnej ekonomiky. V teórii rámca inovačnej špirály, ktorú prvýkrát vyvinuli Henry Etzkowitz a Loet Leydesdorff[2] a ktorá sa používa v inovačnej ekonómii a teóriách znalostí, ako je znalostná spoločnosť a znalostná ekonomika, je každý sektor reprezentovaný kruhom (špirálou) s prekrývajúcimi sa interakciami. Štvornásobnú a päťnásobnú inovačnú špirálu vyvinuli Elias G. Carayannis a David F. J. Campbell, pričom štvornásobná špirála bola opísaná v roku 2009[3]a päťnásobná špirála v roku 2010[4]. Rôzni autori v tom istom čase skúmali koncept rozšírenia štvoritej špirály k inovatívnemu modelu trojitej špirály[5] [6] [7]. Carayannisov a Campbellov model štvoritej špirály zahŕňa verejnosť prostredníctvom konceptu „demokracie založenej na médiách“[8], ktorý zdôrazňuje, že keď politický systém (vláda) vyvíja inovačnú politiku s cieľom rozvoja ekonomiky, musí adekvátne komunikovať svoje inovácie. politika s verejnosťou a občianskou spoločnosťou prostredníctvom médií s cieľom získať verejnú podporu pre nové stratégie alebo politiky[9]. V prípade priemyslu zapojeného do výskumu a vývoja rámec zdôrazňuje, že stratégie pre vzťahy s verejnosťou spoločností musia vyjednávať o „konštrukcii reality“ prostredníctvom médií[10] [3]. Rámec štvornásobnej a päťnásobnej špirály možno opísať pomocou modelov vedomostí, ktoré rozširuje, a pomocou piatich podsystémov (špirál), ktoré zahŕňa; v modeli riadenom päťnásobnou špirálou sa znalosti a know-how vytvárajú a transformujú a cirkulujú ako vstupy a výstupy spôsobom, ktorý ovplyvňuje prírodné prostredie[11] [12]. Sociálno-ekologické interakcie prostredníctvom štvornásobných a päťnásobných špirál možno využiť na definovanie príležitostí pre znalostnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku, ako sú inovácie na riešenie trvalo udržateľného rozvoja vrátane zmeny klímy[13]:

Občan S však fungoval Európskej komisii ako pokus vďaka Richardovi Podržbalóniku Sulíkovi. Pustil sa do boja s Občanom S a Občan S – a s ním celá Európa – si mohla overiť funkčnosť modelu päťnásobnej špirály a overiť si či to čo Občan S tvrdil Európskej komisii aj dokáže naplniť. Občan S veľmi opatrne musel vyvažovať všetkých päť špirál súčasne – efektívne eliminovať mediálnu antikampaň, ktorú Richard Sulík viedol, priebežne sa vzdelávať a na vzdelávanie využiť práve skúsenosti so života, ktorými si prechádzal, ovplyvňovať celú spoločnosť svojimi názormi a súčasne udržiavať korektný vzťah s podnikateľským prostredím. Podarilo sa.

Slovensku sa vďaka súboju Sulíka s Budajom a Slávikom podarilo niečo neuveriteľné: ochrana životného prostredia nie je doménou progresívcov, ale občianskych aktivistov, z ktorých väčšina je apolitická (pokiaľ ich niekto nevyprovokuje ako Sulík Občana S) ale ukazuje sa aj, že občiansky sektor je racionálny a neuchyľuje sa k extrémom (ani tým probiznisovým ale ani tým ultraochranárskym). Slovenské gazdovanie ako zdravý prístup európskeho hospodárstva. Slovensko je jedna z prvých krajín, ktorá implementuje päťnásobnú špirálu do budovania hospodárstva a to aj vďaka cieľavedomému úsiliu Občana S, ktorý na to získal silnú podporu podnikateľského prostredia (tým, že odmietli Sulíkoviny a diskreditačné pokusy voči Občanovi S) a tichý súhlas ľudí, ktorí uverili jeho úprimnému záujmu na zlepšovaní životného prostredia ale aj života ľudí (tým, že si Sulíkoviny nikdy nezískali žiadnu relevantnú odozvu: čím Riči kričal, tým viac ľudia mlčali a  mysleli si svoje). Občan S spôsobil, že v lete 2022 skončil Sulík a to zas konzekventne spôsobilo pád Matovičovej vlády. Štafetu prebral Ľudovít Ódor a po ňom súčasná vláda ako zákonitosti politickej hybnosti.

Ľudo Ódor je tiež aktivista, ekonomický aktivista, ktorý svoju expertízu začal publikovať a to mu prinieslo šancu. Nechal sa zlákať politikov, to je v poriadku a tiež to potvrdzuje funkčnosť päťnásobnej špirály. Aj Richard Sulík je vlastne taký ekonomický aktivista, ktorého to ťahalo do politiky, len mal strašnú smolu. Od začiatku išiel proti dobe a smeru spoločenského vývoja a proti Európe. Zoľanizoval (on stvoril Matoviča a Matovič stvoril aj Kuffov aj Hegerovcov aj Remišovcov). Aj tu však platí – šuster drž sa kopyta: politik politiky a mocenského zápasu a aktivista odbornosti a reálnych krokov zlepšovania života. Ak necháte pôsobiť päťnásobnú špirálu ako je nastavená Európou – zabezpečí, že sa všetko na dobre poserie a bude aj prosperita, aj sloboda, aj lepší život, aj kultúrno-politického folklóru.

Mám preto aj takú výzvu: neťahajte ekologické mimovládky do politiky tým, že im vyhlasujete džihád. Nechajte nás robiť na prospech krajiny a dovoľte nám ignorovať politiku a politikov. Budaj s Kňažkom odvolali Jakeša, hoci ten mal tiež plamenné príhovory a chceli skoncovať s disentom. Občan S zrušil Sulíka aj s Budajom a ich zoľanizovanú vládu chaosu. Nieže by som to tak chcel a plánoval, ale Richard mi nedal na výber. Donútil ma zviesť existenčný zápas nielen za seba ale aj za ekologický a ekonomický aktivizmus resp. jeho novú modernú podobu. Už bolo dosť Sulíkovín, už bolo dosť nekompetentnosti a boja proti ekologickým aktivistom a hercom. Už je treba začať robiť na prospech všetkých. Ekologický aktivizmus a snaha zlepšiť a skrášliť našu krajinu môže byť tým spoločným úsilím. GreenDeal ako obnova zaspatého Slovenska a spôsob ako obnoviť konkurencieschopnosť globálne zaostávajúcej Európy, paralela Marshallovho plánu povojnovej obnovy Európy. O tom je v skutočnosti GreenDeal a pripravoval sa minimálne dekádu.  To, že sa predal ako protikovidovské opatrenie je už len politický marketing ale podstata je obnoviť Európu na prvenstve životného prostredia ako udržateľného zdroja bohatstva a prosperity – a aby sme si ho udržali, nesmieme ho nechať spustošiť a vyčerpať.

Slovensko (vtedy ešte Felvidék) bolo zdrojom prosperity celej monarchie vďaka zlatému a striebornému baníctvu. Prírodné zdroje sme si vyčerpali a tak musíme hľadať iné zdroje prosperity. A využívať ich tak, aby sme si ich nevyčerpali.

GreenDeal je globálna konkurencia amerického kapitalizmu a protekcionizmu ako aj konkurencia ruskému militaristickému revizionistickému imperializmu ale je to aj konkurencia čínskej politike centrálne riadeného hospodárstva a ovládania globálnej infraštruktúry (politika Novej hodvábnej cesty). Potom neprekvapuje, že časť ľudí, ktorí vidia nádej v Trumpovom suverenizme sa utiekajú k jeho izolacionizmu, ktorí maskujú ako nacionalizmus a suverenitu (alebo naopak primitívny nacionalizmus maskujú ako trumpovský suverenizmus). Proputinovský troli vidiaci nádej v novom cárstve ši sojuze tiež chcú zrušiť EÚ, lebo tá bráni v postupe červenej armády. A napokon probiznisoví relativisti túžiaci po globálnom obchode a peniazoch z Číny či krajín globálneho juhu spochybňujú európske regulácie, lebo im v tom nezodpovednom obchode bránia.

GreenDeal to je Európa ako zelená oáza prosperity, kľudu a bezpečia. Slovensko vidím ako intermodálny hub, ktorý je jasne a pevne ukotvený aj v Európskej únii aj v NATO ale ktorý komunikuje globálne a hľadá spôsoby ako vychádzať aj s američanmi, aj s rusmi, aj s číňanmi. Ale predovšetkým tvoriť jadro sebavedomej európskej ekonomiky a politiky založenej na občanoch a gazdovaní v súlade s prídou a susedmi.

Marcel Slávik; Občan S ekologický aktivista a expert na ekonomiku i hospodárstvo

Zdroje:

[1] The Quintuple Helix innovation model: global warming as a challenge and driver for innovation; https://innovation-entrepreneurship.springeropen.com/articles/10.1186/2192-5372-1-2; citácia.

[2] Leydesdorff, Loet (2012). „The Triple Helix of University-Industry-Government Relations (February 2012)“. SSRN Working Paper Series. doi:10.2139/ssrn.1996760. ISSN 1556-5068. S2CID 111166330

[3] Carayannis, Elias G.; Campbell, David F.J. (2009). „‚Mode 3‘ and ‚Quadruple Helix‘: toward a 21st century fractal innovation ecosystem“. International Journal of Technology Management. 46 (3/4): 201. doi:10.1504/IJTM.2009.023374. ISSN 0267-5730. S2CID 1444029

[4] Galvao, Anderson; Mascarenhas, Carla; Marques, Carla; Ferreira, João; Ratten, Vanessa (2019-10-02). „Triple helix and its evolution: a systematic literature review“. Journal of Science and Technology Policy Management. 10 (3): 812–833. doi:10.1108/jstpm-10-2018-0103. ISSN 2053-4620. S2CID 203101066

[5] Rönkä, K; Orava, J (2007). Kehitysalustoilla neloskierteeseen. Käyttäjälähtöiset living lab- ja testbed-innovaatioympäristöt. Tulevaisuuden kehitysalustat -hankkeen loppuraportti [On development platforms to Quadruple Helix. User-driven living lab and testbed innovation environments. Final report of Future Development Platforms project.] (in Finnish). Helsinki: Movense Oy & The Center for Knowledge and Innovation Research, HSE.

[6] Arnkil, Robert; Järvensivu, Anu; Koski, Pasi; Piirainen, Tatu (2010). Exploring Quadruple Helix: Outlining user-oriented innovation models. Tampere: University of Tampere. ISBN 978-951-44-8208-3.

[7] MacGregor, Steven P. (2010). CLIQboost : baseline research for CLIQ INTERREGIVC (Creating Local Innovations for SMEs through a Quadruple Helix) : presented by the University of Girona to the city of Jyväskylä. Girona: Documenta Universitaria. ISBN 9788492707348. OCLC 804706118.

[8] Plasser, Fritz (2004). Politische Kommunikation in Österreich : ein praxisnahes Handbuch. Wien: WUV. pp. 22–23. ISBN 3851148584. OCLC 57566424

[9] Carayannis, Elias G.; Campbell, David F.J. (2009). „‚Mode 3‘ and ‚Quadruple Helix‘: toward a 21st century fractal innovation ecosystem“. International Journal of Technology Management. 46 (3/4): 201

[10] Carayannis, Elias G.; Campbell, David F.J. (2009). „‚Mode 3‘ and ‚Quadruple Helix‘: toward a 21st century fractal innovation ecosystem“. International Journal of Technology Management. 46 (3/4): 201

[11] Carayannis, Elias G.; Barth, Thorsten D.; Campbell, David F. J. (2012-08-08). „The Quintuple Helix innovation model: global warming as a challenge and driver for innovation“. Journal of Innovation and Entrepreneurship. 1 (1): 2. doi:10.1186/2192-5372-1-2. hdl:10419/78609. ISSN 2192-5372

[12] Peris-Ortiz, Marta; Ferreira, João; Farinha, Luís; Fernandes, Nuno (2016-05-27). „Introduction to Multiple Helix Ecosystems for Sustainable Competitiveness“. Multiple helix ecosystems for sustainable competitiveness. Cham: Springer. pp. 1–14. doi:10.1007/978-3-319-29677-7. ISBN 978-3-319-29677-7. OCLC 950971633

[13] Carayannis, Elias G.; Barth, Thorsten D.; Campbell, David F. J. (2012-08-08). „The Quintuple Helix innovation model: global warming as a challenge and driver for innovation“. Journal of Innovation and Entrepreneurship. 1 (1): 2. doi:10.1186/2192-5372-1-2. hdl:10419/78609. ISSN 2192-5372