Psychologička o nahlasovaní bômb na školách: Hlavné je, aby dospelí zachovali pokoj

„Podstatné je to, ako reaguje dospelý človek, pretože ak je dieťa rozrušené, tak ho dokáže upokojiť jedine pokojný dospelý. Čiže v prvom rade by mali byť pod kontrolou samotní dospelí,“ zdôraznila. V prípade, že prežívajú strach alebo hnev učitelia, mali by sa podľa nej o tom porozprávať v zborovniach medzi dospelými a zregulovať samých seba pred vstupom do triedy.

Učiteľom tiež odporučila proaktívne neotvárať situáciu s nahlasovaním bombových útokov na školách, pokiaľ sa na to žiaci neopýtajú. Ak tak urobia, je ich podľa Ďuríkovej potrebné uistiť, že škola prešla kontrolou, policajti všetko preverili, nič im nehrozí a môžu byť v pokoji. Ako podotkla, školy by mali pokračovať v štandardnom režime. „Pravidelný rytmus, režim dňa a predvídateľnosť, čo v školách je zahrnuté, pomáha človeku vytvoriť pocit bezpečia,“ uviedla.

Čo robiť, ak sa dieťa bojí prísť do školy

Citlivejšie deti podľa školskej psychologičky mohla situácia s nahlasovaním bombových útokov rozrušiť. Doplnila, že ak je nejaké dieťa viac úzkostné ako zvyčajne, prípadne sa bojí prísť do školy, je potrebné komunikovať to spolu s rodičmi. Dieťa by mali ubezpečiť, že mu nič nehrozí a škola je bezpečné miesto. V prípade, že učiteľ vidí v triede dieťa, ktoré sa po situácii správa inak, mal by ho podľa nej citlivo a vnímavo osloviť, prejaviť záujem a porozprávať sa s ním.

Ďuríková dodala, že zvýšená pozornosť by sa mala venovať tomu, aby škola naozaj pre deti predstavovala bezpečné miesto. Je podľa nej dôležité monitorovať rôzne aspekty fungovania školy a komunikovať s deťmi o ich skúsenostiach a pocitoch v škole. Prioritou by mala byť aj prevencia, odchytávanie rizikového správania detí a rozvíjanie pozitívnych rozmerov života človeka. „Aj v spoločnosti hovoriť viac o pozitívach ako o negatívach a nevnímať deti len ako známku alebo nejakého žiaka,“ uzavrela.