Kto zvráti národnú tragédiu? Chýbajú učitelia fyziky aj informatiky, niektoré školy neodbornosť zamlčiavajú

Najvypuklejší je podľa kontrolnej autority problém na druhom stupni základných škôl. Vladimír Vajcík, riaditeľ Základnej školy vo Svätom Jure, ktorá patrí podľa rebríčku inštitútu INEKO medzi najlepšie na Slovensku, vysvetľuje, že ako vyštudovaný učiteľ fyziky, by nedokázal kvalitne odučiť slovenský jazyk. A platilo by to aj v prípade, ak by mal fyziku vyučovať slovenčinár. Učiteľ musí podľa neho vedieť reagovať na otázky žiakov, nestačí mu len naštudovať si text v učebnici alebo spustiť prezentáciu.

„Hlavne v prírodovedných predmetoch musí spojiť poznatky s ich aplikáciou v bežnom živote. Napríklad, žiaci sa neučia Archimedov zákon len ako poučku, dozvedia sa, ako ho podľa legendy Archimedes objavil, ale aj to, ako fungujú lode a ponorky, ktoré sú z ocele,“ priblížil.

Čítajte viac Psychológ o bombovej hrozbe: je to nebezpečnejšie, ako jednorazové incidenty. Nikde sa zrazu necítite bezpečne

Dáta si vysvetľujú po svojom

Školská inšpekcia urobila v minulom školskom roku 83 komplexných kontrol. Z porovnania s údajmi rezortu školstva vyplynulo, že niektoré školy svoju odbornosť vyučovania nadhodnotili. Podľa inšpekcie bola odbornosť až v prípade 70 škôl nižšia, ako uvádza ministerstvo.

Na prvom stupni základných škôl je podľa dát inšpekcie odborne odučených 89,4 percenta hodín, školy však nahlásili, že ich je o šesť percent viac. Na druhom stupni to školy podľa úradu prehnali ešte viac. Medzi údajmi rezortu a inšpekcie zistili takmer deväťpercentný rozdiel. Čerešničkou na torte bola základná škola, ktorá reportovala ministerstvu údaje zodpovedajúce odbornosti vyučovania na úrovni 100 percent, čo však nemalo zodpovedať realite. Školská inšpekcia hovorí, že odbornosť školy bola na 33,3 percentách.

Keď sa analytici zamerali na vyučovacie predmety – občianska náuka, informatika a fyzika, zistili výraznejšie rozdiely. „Odbornosť vyučovania informatiky na 2. stupni, zistená inšpektormi priamo na škole, bola v priemere o 25 percentuálnych bodov nižšia ako hodnota vypočítaná z údajov systému ministerstva školstva. Pri občianskej náuke a fyzike je nesúlad menší, ale stále výrazný, v oboch prípadoch viac ako 10 percentuálnych bodov,“ uviedol úrad.

Foto: Najvyšší kontrolný úrad

Neodbornosť výučby, základné školy Neodbornosť výučby na 2. stupni ZŠ v školskom roku 2021/2022.

Voči analýze kontrolného úradu sa ministerstvo školstva ohradilo a na interpretáciu o počte odborne odučených hodín na základných školách má iný pohľad. Časť rozdielu údajov podľa neho možno vysvetliť časovým nesúladom medzi zberom údajov a vykonaním inšpekcie. Podotklo tiež, že za správnosť údajov sú zodpovední riaditelia škôl a to, čo nahlásia do rezortného informačného systému nekontroluje. „Správnosť údajov je vždy zodpovednosťou riaditeľa školy. Navyše, štát má organizáciu na zabezpečenie inšpekčnej činnosti, a tou je práve Štátna školská inšpekcia,“ tvrdí ministerstvo.

Tomu, čo vedie riaditeľov škôl vykazovať vyššiu odbornosť na školách, svätojurský riaditeľ nerozumie. Školy by podľa neho mali naopak poukazovať na reálny stav, a teda, že učitelia fyziky, chémie, matematiky nie sú a ich počet sa v horizonte najbližších rokov ani nezvýši. „Osobne si myslím, že momentálne sa všetci zamotávame do reformy, ktorá zavádza cykly, na fakultách stále otvárame učiteľstvo pre 1. – 4. ročník a 5. – 9. ročník. Fantazírujeme o blokoch, kde by sa mali učiť prírodovedné predmety –fyzika, chémia, biológia, to som zvedavý, ktorý génius to odučí. Pritom ale nemáme učiteľov nielen na prírodovedné predmety. Dnes už je problém získať aj riaditeľa školy,“ podotkol.

Poznať skutočnú situáciu v učiteľskom zbore je dôležité aj podľa podpredsedníčky úradu Henriety Crkoňovej. „Nedostatok učiteľov a nedostatočná odbornosť vyučovania môžu patriť k príčinám, prečo slovenskí žiaci dosahujú v medzinárodnom porovnaní dlhodobo podpriemerné výsledky,“ zdôraznila. Chabých výsledkov slovenských detí si je pritom vedomé aj vedenie rezortu. Úradujúci minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) nazval výsledky vlaňajších PISA testov národnou tragédiou.

Prečo školy prifarbujú svoj obraz?

Najvyšší kontrolný úrad sa domnieva, že dôvodov, pre ktoré školy situáciu prifarbujú, je viacero. Môžu byť za tým nielen neúmyselné chyby a snaha, aby škola patrila k lepším, ale aj finančná motivácia. „Pri odbornosti vyučovania nižšej ako 70 percent totiž ministerstvo zníži zriaďovateľovi školy objem pridelených finančných prostriedkov. Zároveň analytici upozorňujú, že správnosť reportovaných údajov ministerstvo školstva nijako nekontroluje,“ informoval úrad.

Podobné vysvetlenie má na prilepšené výsledky aj riaditeľ Základnej školy s materskou školou v Beckove Jozef Pekarovič. „Myslím si, že problém má čisto ekonomický charakter, pretože ak odbornosť vyučovania klesne pod 70 percent, škola dostane menej peňazí,“ uviedol.

Ministerstvo školstva v tejto súvislosti reagovalo, že krátenie financií škole, ak je odbornosť nižšia ako 70 percent, sa deje iba na základe vykonanej inšpekcie a nie na základe informácií v rezortnom informačnom systéme (RIS). Finančný motív v tomto prípade preto nevidí. Tým, že údaje z RIS nie sú reportované na úrovni školy, nemožno podľa ministerstva tvrdiť, že by školy nesprávne vypĺňali údaje s cieľom zvýšiť si prestíž.

Najvyšší kontrolný úrad argumentuje, že vysvetlením pravdepodobne nie je ani časový nesúlad medzi zberom v rezortnom systéme (stav k 15. septembru 2022) a inšpekciou (rôzne počas školského roka 2022/2023).

„Počas tohto obdobia môžu nastať zmeny v učiteľskom zbore. Neexistuje však dôvod, aby prevládali zmeny znižujúce odbornosť vyučovania. Teoreticky by dokonca mali prevládať nárasty odbornosti vyučovania, keďže školám sa ani do polovice septembra nemusí podariť zabezpečiť všetkých potrebných učiteľov. Možné je teda ešte aj to, že školy reportujú očakávaný stav. To sa však na dátach overiť nedá,“ uvádza úrad s tým, že skutočné príčiny nesúladu v dátach by mala zistiť pripravovaná kontrola, na ktorú sa chystá.

Čítajte viac Ako budú chránené školy? Štát im posiela milión na audit, na kamery či turnikety nemusí vystačiť

Vyštudoval dejepis, učiť musel aj angličtinu

Andrej dal katedre zbohom pred 20 rokmi. Hoci pôvodne vyštudoval učiteľstvo s aprobáciou na dejepis a občiansku náuku, dnes sa venuje kreatíve. Spomína si, že po odchode dvoch kolegýň angličtinárok, musel prevziať ich predmet. Vyštudovaný dejepisár a „noskár“ tak rok učil deti anglicky. Dôvod? „Ako jediný som mal vtedy v pedagogickom zbore výbornú angličtinu a riaditeľ miesto nemal kým iným obsadiť,“ zaspomínal si na prvú prácu.

Nedostatok učiteľov nie je žiadnou novinkou. Problémom je nielen na Slovensku, ale aj vo väčšine vyspelých krajín vrátane USA, a v najbližších rokoch sa ešte viac prehĺbi. Najvypuklejší bol problém chýbajúcich učiteľov v posledných troch školských rokoch v Bratislavskom kraji. „Dopyt po pedagogických zamestnancoch v Bratislavskom kraji vzrástol za posledné dva roky o viac ako 50 percent. Priemerná hodnota za zvyšné kraje je 16,7 percent,“ uvádza NKÚ.

Tam, kde učitelia chýbajú, dosahujú deti podľa NKÚ horšie výsledky. Vplyv má na to aj spomínaná kvalifikovanosť učiteľov. „Výsledky zisťovania z roku 2021 ukazujú, že neodbornosť výučby na Slovensku sa týka predovšetkým 2. stupňa základných škôl a najproblematic­kejšími predmetmi sú technika, občianska náuka, informatika a etická výchova. V prípade týchto štyroch predmetov ide vo všetkých krajoch o štvrtinu a viac hodín vyučovaných neodborne, výnimkou je iba občianska náuka v Bratislave,“ uvádza kontrolná autorita.

Súvisí s tým aj „odveký“ problém s platmi učiteľov a atraktivitou ich povolania. Nezáujem o štúdium pedagogických smerov potvrdila aj Univerzita Komenského v Bratislave. V roku 2022 sa na učiteľské programy v priemere zapísalo 37 percent predpokladaného počtu študentov, v prípade informatiky to bolo iba 14 percent.

Pravda v tejto súvislosti požiadala najstaršiu univerzitu o aktuálne dáta. Ako priblížila jej hovorkyňa Eva Kopecká, informatika, fyzika a výchova k občianstvu (občianska náuka) sa študujú v kombináciách. Z údajov, ktoré redakcii poskytla, vyplýva, že v akademickom roku 2022/2023 mala šesť magisterských absolventov študijného programu učiteľstvo matematiky a fyziky a v prípade kombinácie matematika a informatika mala troch absolventov. Kombináciu učiteľstvo „občianskej“ a angličtiny dokončili traja študenti. Údaje za aktuálny akademický rok k dispozícii ešte nie sú, keďže nie je po štátniciach.

Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave

Kopecká doplnila, že záujem o kombinačné študijné programy učiteľského zamerania vo forme prihlášok je za ostatných päť akademických rokov pomerne stabilný. Najväčší záujem paradoxne evidujú o programy učiteľstvo matematiky a fyziky a učiteľstvo matematiky a informatiky. „Tieto programy sa v prihláškach objavujú aj na druhom alebo treťom mieste a uchádzači sa zapíšu, keď ich neprijmú na program s vyššou prioritou. Reálny počet študentov a študentiek sa teda vyprofiluje až po zápise,“ spresnila hovorkyňa UK.

V praxi to teda vyzerá napríklad nasledovne: „Z 30 uchádzačov na program učiteľstvo matematiky a fyziky (denná forma, I. stupeň) na akademický rok 2023/2024, sa napokon zapísal iba jeden. Zo 49 uchádzačov na program učiteľstvo matematiky a informatiky na akademický rok 2022/2023 sa zapísalo 9,“ ozrejmila Kopecká.

Zastupovanie je fenoménom doby

Riaditeľ základnej školy Vajcík hovorí, že dlhodobé zastupovanie na školách je realitou a nikdy nie je možné urobiť úväzky učiteľom tak, aby učili len predmety, na ktoré majú aprobáciu. „Na menších školách je tento problém ešte väčší. Riaditeľ má vždy dilemu, ktoré predmety chce mať odučené odborne. Pri výchovách, kde je dotácia jedna hodina za týždeň je to naozaj ťažké,“ priblížil s tým, že chýbajú najmä učitelia fyziky, chémie a matematiky. „Sú to najťažšie predmety, ak ich aj niekto vyštuduje, tak v súkromnom sektore zarobí oveľa viac. Zároveň začína byť nedostatok aj učiteľ 1. – 4. ročníka,“ ozrejmil.

Zastupovanie učiteľom, ktorý nemá na predmet aprobáciu, nazýva Pekarovič fenoménom doby. Kvalifikovaní pedagógovia chýbajú, a preto riaditelia pristupujú k zamestnávaniu učiteľov aj na nekvalifikované predmety. Beckovský riaditeľ potvrdil, že „čarovať“ s úväzkami musel už aj on. „V súčasnosti je veľký nedostatok vyučujúcich s aprobáciou matematika, fyzika, telesná výchova, angličtina a nemčina,“ upozornil riaditeľ z Považia. Hoci matematiku aj fyziku sa mu zastrešiť podarilo, problém s nedostatkom učiteľov cíti pri „telocvikároch“. Žiaci druhého stupňa tak telesnú výchovu absolvujú s matematikárom, pedagógmi z prvého stupňa či učiteľkou výtvarnej výchovy.

Opačnú skúsenosť má Ivan Gábriš, ktorý vyučuje na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa v Bratislave. S dlhodobým zastupovaním predmetu, na ktorý nemá aprobáciu, sa počas svojej krátkej pedagogickej činnosti ešte nestretol. „Samozrejme stane sa, že raz za čas niečo suplujem, ale vždy daný pedagóg pripraví materiál alebo plán, čo by sa malo na hodine so študentmi prebrať,“ dodal. No aj on si všíma, že najväčší je nedostatok učiteľov a učiteliek prírodovedných predmetov.

Učitelia influencermi

Pedagógovia sa zhodujú, že v prípade predmetov ako je fyzika, chémia či informatika, musia byť vo vysvetľovaní kreatívnejší. Zvolená forma je dôležitá aj podľa Gábriša. Jeho vedecké pokusy v krátkych videách, ktorými vo voľnom čase popularizuje chémiu, sledujú na sociálnych sieťach desaťtisíce ľudí. Ak chemické reakcie ukazuje žiakom naživo namiesto papiera či tabule, majú z učiva oveľa väčší zážitok a lepšie si tému zafixujú. Učivo si spoja so zážitkom.

„Je to dôležité aj preto, že sa často stretávame s abstraktnými pojmami, a ak nám jednoduchý experiment pomôže tento jav znázorniť aspoň minimálne, tak je to veľkou výhodou. Ak robím viac experimentov vidím na študentoch vyšší záujem o predmet a o vedu. Prichádzajú zvedavé otázky ako a prečo to funguje, kde sa to dá využiť,“ opísal vlastnú skúsenosť. Deti si podľa neho experimenty skúšajú aj sami, čo prináša zážitok z objavovania.

Podľa Pekaroviča si každá skupina žiakov vyžaduje iný prístup. Kým jednej skupine viac vyhovuje pevná štruktúra hodín založená na malých krokoch, využívanie predchádzajúcich vedomostí na vytváranie nových, teda klasické vyučovanie, iná skupina zase preferuje učenie založené na vlastnom objavovaní – empirické učenie, ďalšia skupina vyžaduje diskusiu o téme.

„Čím viac metód vyučujúci poznajú a súčasne vedia, ako rôzne môžu pôsobiť na žiakov, aktivizovať ich učenie sa, približovať a sprístupňovať nové témy, tým je väčšia pravdepodobnosť, že objavia ten správny spôsob na to, aby sa žiaci čo najviac naučili. Súčasne rôznorodosť metód na hodinách pôsobí aj pre učiacich sa motivujúco, pretože do výučby sa vnáša prvok novosti, zmeny a aktivity,“ priblížil.