Pri Čároch na Záhorí leží unikátny zvyšok lužného lesa. Ľudia sa rozhodli, že nechcú ťažbu, ale prírodu a rekreáciu
Obec Čáry na Záhorí susedí s unikátnym lužným lesom, posledným svojho druhu pri rieke Myjava. Obyvatelia ukončili spoluprácu so štátnymi lesníkmi a vyhlásili les za obecné chránené územie. V týchto dňoch tam upravujú turistický chodník a majú plány aj na ďalší rozvoj turistiky a cykloturistiky.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Čáry ležia medzi Kútmi a Šaštínom-Strážami a pri počutí názvu obce sa mnohým možno skôr vybaví hnedouhoľná Baňa Čáry alebo rodný dom národného buditeľa Martina Kollára. Priamo pri obci však leží jedinečný les, ktorý je posledným zvyškom lužného lesa, aké kedysi lemovali rieku Myjava.
Jeho príbeh je zaujímavý. Obyvatelia obce ukončili spoluprácu so štátnymi lesníkmi po tom, ako v lese ťažili holorubným spôsobom, a vyhlásili ho za obecné chránené územie. V týchto dňoch tam upravujú turistický chodník a majú plány aj na ďalší rozvoj turistiky a cykloturistiky.
📍 Pozrite si Čársky les na turistickej mape
„Bola tam veľká nespokojnosť obyvateľov s ťažbou, keďže išlo o holorub. Je to príjemné územie na prechádzky a na voľný čas, z toho vznikla naša aktivita obmedziť ťažbu, zrušiť zmluvu o hospodárení s Lesmi SR a skúsiť to zachovať v pôvodnom stave,“ vysvetľuje situáciu starosta Čárov Martin Královič (nezávislý).
Obec oslovila správu Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, ktorá im pomohla s prípravou podkladov na vyhlásenie obecného chráneného územia.
Bývalý riaditeľ správy CHKO Záhorie Tomáš Olšovský, ktorý nedávno prišiel o miesto v rámci aktuálnych čistiek v ochrane prírody, sa teší z postoja Čáranov. „Veľmi oceňujem prístup ľudí a obce, že chcú takto aktívne to územie chrániť. Keby každá obec mala takéto územie, bolo by to skvelé.“
Olšovský spomína, že na stretnutí vlastníkov a obyvateľov k obecnému chránenému územiu bolo možno 800 ľudí a všetci boli
