Uhol pohľadu Jula Slováka Pokoj namiesto stresu

Pred nedávnom ma oslovil príbeh zo Svätého písma o situácii, keď Ježiš kráčal ulicami a tlačil sa naňho veľký dav. Odrazu Ježiš zastaví a hovorí: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ 

Bolo to veľmi zvláštne, pretože žena, ktorá sa ho dotkla, prichádzala k nemu naozaj s vierou a dotýkala sa ho s túžbou po uzdravení. No zároveň sa v tej istej chvíli na Ježiša tlačilo množstvo ľudí. 

Ježiš tu zažil veľmi zvláštnu situáciu, lebo na svoju čudnú otázku dostáva trochu posmešnú odpoveď. Dalo by sa to parafrázovať nejako takto: „Ježiš, je tu veľa ľudí, je jasné, že sa ťa niekto dotkol. Čo tu vymýšľaš?“ Ale on vedel, že z neho vyšla moc. 

Niekedy sa mi zdá, že presne o tomto je naša viera. Všetci sa na Ježiša tlačia možno tam, kde žijeme. V našich bublinách kresťanského sveta je okolo neho veľký zástup, no odrazu k nemu niekto prichádza ináč ako všetci ostatní. 

Mám pocit, že sme pozvaní k takémuto prichádzaniu k Ježišovi. Že on čaká na to, kto k nemu príde s vierou. Uprostred bežných dní, v ktorých sme zomletí davom, dennými povinnosťami a stresom, sa možno snažíme prejsť týmto návalom povinností a informácií a snažíme sa s tým všetkým kráčať po boku s Ježišom. 

Lenže v tomto príbehu zrazu vidíme čosi viac. Je tu niekto, kto prichádza v tom istom dave k Ježišovi, dotýka sa ho a mení mu to život. Dáva mu to uzdravenie. Keď teda prichádzame s vierou, veci sa v našich životoch zrazu hýbu.

Vzácne však je, že to nie je „iba“ o uzdravení, ale Ježiš sa obráti na túto ženu a hovorí: „Choď v pokoji.“ A žena získava aj takýto dar. Získava pokoj. A práve pokoj je niečo, čo je v tomto príbehu veľmi podstatné. Uvedomujeme si, že sme pozvaní kráčať s Ježišom v pokoji. Som presvedčený, že žijeme čas, keď práve pokoj je veľmi nedostatkovou komoditou v našich životoch.

Nájdime jednu konkrétnu oblasť, ktorá je zdanlivo mŕtva a potrebuje uzdravenie a pokoj. 

Je to zvláštne, pretože tento príbeh uzdravenia sa odohráva cestou za Jairovou dcérou. Jairus na začiatku celého rozprávania prichádza za Ježišom a prosí ho: „Moja dcéra umiera. Prosím, príď na ňu vložiť ruky.“ 

Takže očakávame, že Ježiš by sa mal poponáhľať. Mal by byť trochu znepokojený, možno nervózny. Ale zastaví sa a povie: „Kto sa ma dotkol?“ Viem si predstaviť, ako tam niekde pár krokov od neho Jairus nervózne dupká. Možno aj kvôli tomuto zdržaniu zrazu prichádzajú poslovia, ktorí hovoria: „Tvoja dcéra zomrela.“ A dodávajú: „Neunúvaj učiteľa, aby k nám chodil.“ 

Tu Ježiš zažíva posmech druhýkrát po sebe. Prichádza k smútiacemu davu pred Jairovým domom, a keď celú situáciu opäť trochu parafrázujeme, môžeme povedať, že Ježiš hovorí niečo ako: „Hej, hej, hej, neplačte, to dievča neumrelo, iba spí.“ No ľudia sa mu smejú a hovoria: „Ježiš, my vieme, čo znamená zomrieť, a vieme, ako to vyzerá, keď je niekto mŕtvy.“

Ježiš však išiel v pokoji, prichádzal s vierou. Rovnako ako žena, ktorá prichádzala za Ježišom s vierou a dostala pokoj. On teraz prichádza, aby dal pokoj celému tomuto domu. 

Dávnejšie som čítal jeden príbeh – skutočnú situáciu, ktorá nastala v roku 2005 v najnižšie položenom mieste v USA – Death Valley. Mŕtve údolie. Toto miesto je známe tým, že tam nič nerastie. Svojím spôsobom tam nie je život. Ale v roku 2005 sa stalo niečo zvláštne. 

Odrazu tam vyrástla obrovská plejáda pestrofarebných rastlín. Celé sa to stalo preto, že v zime v roku 2004 tam spadlo asi 18 centimetrov zrážok v krátkom čase za sebou. A najprv sa nič nestalo. Ale tieto zrážky postupom času pod zemou, tam, kde to nikto nevidel, začali prinášať život. 

Preto tam na jar roku 2005 vykvitlo niečo krásne. Dalo by sa povedať, že toto údolie vôbec nebolo mŕtve, iba spalo. No odrazu sme videli, že vôbec nie je mŕtve.

Niektoré veci v našom živote sú presne takéto. Nie sú mŕtve. Nie sú stratené. Nie sú beznádejné, aj keď všetci okolo hovoria: „My vieme, čo znamená, že dievča zomrelo.“ Ale Ježiš prichádza a hovorí: „Iba spí,“ a prináša život, prináša akoby živú vodu ako tento dážď v tom údolí. 

Uprostred toho všetkého je však kľúčovým atribútom pokoj. V pokoji kráčal, pokoj daroval tejto žene, pokoj priniesol do celej tejto komunity, ktorá prežívala smrť Jairovej dcéry, a v pokoji a s vierou prináša vzkriesenie dievčaťa.

Skúsme aj my takto dôverovať Ježišovi v akýchkoľvek situáciách svojho života. Nájdime jednu konkrétnu oblasť, ktorá je zdanlivo mŕtva a potrebuje uzdravenie a pokoj. A prichádzajme za Ježišom v modlitbe s týmto postojom viery. 

On dáva život, on dáva pokoj a uzdravenie. Nebuďme len tí, čo sa tlačia v dave, niekde povedľa neho. Buďme tí, ktorí cieľavedome prichádzajú, aby sa ho dotkli a aby mohli s ním žiť naplno.