Zmenil ho osudový moment. Nelsona Mandelu nezlomilo ani 27 rokov väzenia a napokon prepísal históriu

Už počas svojho života sa stal ikonou boja proti rasizmu. Za úsilie skoncovať s apartheidom strávil Nelson Mandela vo väzení 27 rokov. Na slobodu sa dostal až v roku 1990. O štyri roky neskôr ho parlament zvolil za prvého černošského prezidenta v histórii Juhoafrickej republiky (JAR). Od zloženia prezidentskej prísahy Nelsona Mandelu uplynie dnes (10. mája) 30 rokov.

Prvé zatknutie

Nelson Mandela, vlastným menom Nelson Rolihlahla Mandela, sa narodil 18. júla 1918 v dedine Mvezo v provincii Východné Kapsko v Juhoafrickej republike. Už ako študent University of Fort Hare v meste Alice sa zapojil do politickej činnosti proti režimu bielej menšiny, ktorá potláčala politické, sociálne a ekonomické práva čiernej väčšiny.

Ako 26-ročný sa stal členom strany Africký národný kongres (African National Congress - ANC), ktorá bojovala proti rasovej segregácii. Začiatkom decembra 1956 Mandelu zatkli a obvinili z vlastizrady. Po dlhotrvajúcom procese ho však napokon v marci 1961 oslobodili spolu s ďalšími troma desiatkami obvinených.

Boj proti apartheidu

Nelson Mandela bol spočiatku presvedčený o potrebe nenásilného odporu proti vládnej politike apartheidu. Zlom nastal 21. marca 1960, keď v mestečku Sharpeville policajti zastrelili 69 demonštrantov. „Štát nám nedáva inú možnosť, než sa vydať cestou násilia. Je nesprávne a nemorálne vystavovať našich ľudí ozbrojeným útokom od štátu, keď im nevieme ponúknuť alternatívu,“ vyhlásil na schôdzi ANC.