Prepúšťanie štátnych zamestnancov Ficov drastický nápad nevidia reálne ani ministerstvá. Chýba skutočný plán

Pre štát pracuje viac ako 450-tisíc ľudí a na ich platy ide ročne viac ako deväť miliárd eur. 

Ak by sme tieto počty znížili o 30 percent, ako sa už viackrát vyjadril premiér Robert Fico, štát by ušetril takmer tri miliardy. To je obrovské číslo, ktoré by hneď vyriešilo všetky problémy verejných financií.

Nie je to však také jednoduché.

Fico totiž hovoril iba o ústrednej verejnej správe, kde pracuje okolo 235-tisíc ľudí. Od toho treba odpočítať aj učiteľov či zdravotníkov a konečné číslo je teda výrazne nižšie.

Minister vnútra Matej Šutaj Eštok sa v jednej politickej diskusii vyjadril, že by malo ísť iba o „bratislavských úradníkov“, ktorí sedia na ministerstvách.

V Bratislave je najnižšia nezamestnanosť  a vyhodiť tisícky ľudí by tak podľa neho nespôsobilo žiadny problém.

Lenže ak naozaj má ísť iba o úradníkov z hlavného mesta, reálna úspora po znižovaní stavov bude ešte nižšia.

Ako sa ukazuje po komunikácii s ministerstvami aj s bývalými ministrami, aj toto znižovanie bude zložité. A výsledný efekt diskutabilný.

Fico sa síce vyjadril, že si myslí, „že tridsaťpercentný rez by absolútne nebol viditeľný“, ale ministerstvá majú iný názor a poukazujú na reálne ťažkosti, ktoré by takéto neadresné škrtanie prinieslo.

Ministerstvá už prepúšťali

To, že ide o problematický nápad, nepriamo pripustil aj minister financií Ladislav Kamenický, ktorý má štátne šetrenie na starosti.

Na otázku, či vidí ako reálne prepustiť 30 percent ľudí zo svojho ministerstva, odpovedal, že by bol rád, „aby to bolo toľko, ale my sa, samozrejme, musíme pozrieť na procesy“.

Aj on si teda uvedomuje, že sa nedá len tak zbaviť tretiny zamestnancov, a tak radšej poukázal na iné ministerstvá. „Vidím priestor a vidím ministerstvá, ktoré nabrali ľudí, ktorí sa priživovali, nabrali dohodárov,“ povedal po rokovaní vlády.

O ktoré úrady ide? Ťažko povedať.

Napríklad ministerstvo zahraničných vecí Postoj informovalo, že k znižovaniu počtu zamestnancov už pristúpili v minulom roku a počet dohodárov znížili o polovicu zo 68 na 29.

A ešte dodávajú, že sú oblasti, kde budú musieť počet zamestnancov navýšiť. „Prehodnocujeme sieť zastupiteľských úradov a najmä musíme zvýšiť počet ekonomických diplomatov, keďže táto oblasť patrí medzi naše priority a v uplynulých rokoch bola personálne poddimenzovaná,“ uviedlo ministerstvo.

Jedno kolo prepúšťania má za sebou aj ministerstvo práce, ktoré patrí počtom zamestnancov k tým najväčším. Počet riadnych zamestnancov znížili o sto, odišlo aj ďalších sto dohodárov.

K prepúšťaniu pristúpilo už aj ministerstvo školstva, ale zároveň nabralo nových ľudí a ešte vlani požiadalo ministerstvo financií o navýšenie počtu kmeňových zamestnancov.

Toto ministerstvo pre Postoj uviedlo, že po nástupe nového vedenia prebehla analýza procesov rezortu. A z nej vyplynulo, že ministerstvo školstva je dlhodobo personálne poddimenzované, čo spôsobovalo meškanie vo viacerých úlohách. 

Prepustiť tretinu zamestnancov tak rezort považuje v podstate za nemožné: „Ministerstvo školstva je pripravené na vecnú diskusiu a pomoc pri racionalizácii, ale aj pre opakované výzvy zamestnávateľov o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a systémové problémy si nemôžeme dovoliť znížiť stavy v týchto oblastiach.“

Podobne to vidia aj na ministerstve dopravy, kde aktuálne pracuje 560 zamestnancov. Ako pre Postoj napísala hovorkyňa Petra Poláčiková, „zníženie počtu zamestnancov o 30 percent by bolo z pohľadu zabezpečenia priorít, ako aj ostatných kompetencií rezortu problematické“.

Komplexná analýza za dva týždne?

Ministerstvá zhodne uvádzajú, že úlohu, ktorú im zadala vláda, si splnili. Do konca apríla mali totiž priniesť návrhy, ako by mohli zrealizovať „racionalizáciu stavu štátnozamestnaneckých pomerov“.

Na splnenie tejto úlohy tak mali iba dva týždne, čo samo osebe vypovedá o tom, akú dôležitosť tomu vláda prikladá.

Ak by totiž naozaj existoval zámer výraznejšie znížiť počty zamestnancov vo verejnej správe, nezaobišlo by sa to bez hlbšej analýzy, ktorá sa nedá urobiť za 15 dní.

Zníženie počtu zamestnancov na ministerstvách navrhovala aj Ódorova vláda v rámci svojich návrhov na ozdravenie verejných financií.

V analýze vtedy uvažovali o 10-percentnom znížení, ale analytici Inštitútu finančnej politiky poukazovali na to, že by išlo o náročný proces, ktorý by si vyžiadal audity a tie by trvali celý rok 2024 a ešte aj časť roka 2025.

O tom, aký presný čas by si príprava vyžiadala, môžeme diskutovať. Ale jedno je jasné – 15 dní je príliš krátky čas.

Znížiť počty zamestnancov sa nedá len tak, niekto musí prevziať agendu, ktorú mali na starosti, prípadne túto agendu zrušiť. Práve to by mohla byť cesta aj podľa bývalého ministra práce Milana Krajniaka.

„Myslím si, že ak chce štát šetriť personálne náklady, tak by mal najmä v súvislosti s euroagendou odbúravať agendu, ktorú ľudia musia riešiť. Často ide o zbytočnú administratívu,“ hovorí pre Postoj.

Vo všeobecnosti však 30-percentné prepúšťanie považuje za „úplne nereálne“. 

Hlavným dôvodom je to, že veľká časť agendy, ktorú spravujú ľudia na ministerstve práce, súvisí s eurofondmi. No a každý europrojekt musí mať určitý počet ľudí, ktorí peniaze rozdeľujú a kontrolujú.

Na prepúšťanie treba peniaze

Práve v oblasti eurofondov pritom ministerstvá bojujú s nedostatkom pracovníkov, čo spomaľuje procesy a prerozdeľovanie peňazí. Prepúšťanie bez štrukturálnej zmeny, ktorá by odľahčila agendu, je iba ťažko predstaviteľné. 

Aj bývalý minister školstva a poslanec za KDH Ján Horecký kritizuje nápad plošného znižovania zamestnancov. „Plošné opatrenia takéhoto typu sú, s prepáčením, hlúpe. Jednoducho rezorty na tom nie sú rovnako, nemajú rovnomerne rozdelené úlohy,“ upozorňuje.

Ilustruje to na prípade rezortu školstva, ktorý istý čas riadil. 

Ministerstvo pripravuje veľkú reformu, kvôli ktorej mu bol aj výrazne navýšený rozpočet. „Už keď som to pripravoval, tak tam chýbali ľudia, neboli obsadené systémové miesta a nebolo úplne jednoduché tých odborníkov v nestabilnej dobe získať,“ spomína.

Ak by malo teraz zrazu odísť 30 percent ľudí, bolo  by to podľa neho pre rezort zničujúce.

Ako hovorí Krajniak, za jeho pôsobenia pristúpili k 10-percentnému prepúšťaniu, ale už aj to bol problém a museli prepúšťať iba postupne.

V prvom roku sa to pre vysoké odstupné finančne ani neoplatilo a ani nemohli prepustiť toľko ľudí, koľko chceli. „Museli sme to robiť podľa toho, ako sme mali peniaze, aby sme to vôbec mohli urobiť. Takže som veľmi skeptický, či je toto cesta, ktorou štát vie získať viac peňazí,“ hovorí Krajniak.

Znižovať počet verejných zamestnancov pritom vôbec nie je zlý nápad a ekonómovia ho vo všeobecnosti považujú za jednu z najlepších ciest na konsolidáciu verejných financií.

Štát tak totiž šetrí na sebe, zefektívňuje procesy a nemusí ísť do nepopulárnych opatrení, akými je napríklad zvyšovanie daní.

Na to, aby sa znižovanie počtu zamestnancov udialo rozumne, je však potrebná komplexná práca, hĺbková analýza a príprava.

Chystaná vlna prepúšťania však zatiaľ vyzerá skôr živelná a určite je v tom aj veľa populizmu.

Ale možno predpokladať, že dlhodobé výsledky táto záležitosť zrejme neprinesie.