Tí, čo poznajú Elona Muska vedia, že tento svojský vizionár nemá len plné ústa výmyslov. Mnohé zo svojich surealistických vízií dokázal aj zhmotniť a premeniť na peniaze. Keď preto začne rozprávať o novom nápade, ktorý takmer vždy predbehne svoju dobu, všetci zatajujú dych s očakávaním, či sa stane realitou. V roku 2020 začal E. Musk po prvýkrát rozprávať o mozgových implantátoch, ktoré majú z bežného človeka spraviť superčloveka a imobilným pacientom zas zjednodušiť každodenné činnosti, ktoré by inak nemohli vykonávať.
Demonštrácia vkladania čipu do tela vyzerala vtedy strašidelne. Zariadenie najprv do lebky vyvŕta dieru veľkosti dvojeurovej mince, následne pod lebečnú kosť umiestni mikročip s elektródami pripojenými priamo do mozgu a vyvŕtaný otvor uzavrie, aby sa mohla lebka opätovne zrásť. Celú operáciu má vykonať jediný prístroj. “Je to ako hodinky Fitbit s malými drôtikmi vo vašej hlave,” povedal svojho času kontroverzný americký miliardár. Po troch rokoch príprav a presviedčania napokon Neuralink dostala od amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) zelenú. Mohla tak začať s prvou klinickou štúdiou na ľuďoch. Krátko na to našla niekoľko hendikepovaných dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodli zapojiť do pilotnej fázy projektu.
Prvým pacientom, ktorý prešiel dôslednou triážou bol američan Nolan Arbaugh trpiaci kvadruplégiou. Koncom januára napokon podstúpil operáciu, pri ktorej mu bol do mozgu implantovaný mikročip. Po zákroku sa mal N. Arbaugh rýchlo zotavovať, pričom E. Musk uviedol, že všetko vyzerá sľubne a čip má fungovať bez problémov. Nadšenie ale netrvalo dlho a po niekoľkých týždňoch začalo zariadenie vykazovať chyby a obmedzenú funkcionalitu. K mechanickým problémom mohla prispieť samotná konštrukcia.
V implantáte veľkosti mince je umiestnená malá batéria a ďalšia elektronika potrebná na jeho napájanie. K čipu je potom pripojených 64 pružných vlákien, tenších než ľudský vlas, z ktorých každé obsahuje 16 elektród. Vlákna majú siahať až do mozgového tkaniva a identifikovať signály zo skupiny neurónov. Podľa vyjadrenia spoločnosti Neuralink však niektoré z týchto vlákien nezostali na svojom pôvodnom mieste. “Po niekoľkých týždňoch po operácii sa niekoľko vlákien odpojilo od mozgu, čo znížilo celkový počet funkčných elektród. To viedlo k poklesu rýchlosti prenosu dát meraných v bitoch za sekundu,” uviedla spoločnosť. Čím viac bitov je cez elektródy prenesených za sekundu, tým lepšie je možné ovládať napríklad kurzor myši na obrazovke.