Tajomstvo Ursuly von der Leyenovej Nebola nikdy zvolená ani úspešná, viackrát otočila. A predsa je to Queen of Europe

Chvíľami to pripomínalo korunovačnú omšu, keď najväčšia európska rodina politických strán, liberálno-konzervatívna, čiastočne kresťanskodemokratická EPP, na svojom marcovom kongrese v Bukurešti zvolila predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú za svoju líderku do eurovolieb.

Dôležité členské strany ako francúzski republikáni síce hlasovali proti nej, iní členovia ako rakúski ľudovci nezdvihli ruku ani za volebný manifest EPP, no napokon oslavovali 65-ročnú Nemku, ktorej poniektorí v Bruseli pre jej sklon k svojvôli hovoria „Queen of Europe“. Americký časopis Forbes ju nedávno opäť vyhlásil za „najmocnejšiu ženu sveta“.

Je jednou z najväčších záhad našich čias, ako objektívne neúspešná a dlhodobo neobľúbená politička, ktorá krátko pred eurovoľbami musela pomerne prudko otočiť v troch osobných srdcovkách, mohla zostať v úrade a má dokonca celkom slušné šance, aby na čele eurokomisie získala aj druhý mandát.

V čom je tajomstvo jej kariérneho úspechu?

Skúsime ponúknuť tri možné vysvetlenia. Predtým však ešte treba priblížiť tri agendy, v ktorých von der Leyenová musela počas posledných zopár mesiacov otočiť, aby sa zabránilo volebnému fiasku členských strán EPP vo viacerých krajinách.

Jej tri srdcovky sa volajú: 1. Green Deal, 2. politika vítania v oblasti migrácie, 3. striktná orientácia na liberálnu ľavicu.

1. „European Green Deal“

„Európska zelená dohoda“ je von der Leyenovej dieťa. Najambicióznejšiu politiku na ochranu klímy vyhlásila hneď v prvých mesiacoch vo funkcii v roku 2019. Smelo predpovedala, že Green Deal bude pre Európu „momentom človeka na Mesiaci“.

V kampani sa už vyjadruje veľmi opatrne, ba sucho. Keď socialistický klimajakobín Frans Timmermans uvoľnil post klimakomisára, nahradila ho probiznisovým pravičiarom Wopkem Hoekstrom.

Najpálčivejšou témou je zákaz registrácie nových áut so spaľovacím motorom v EÚ od roku 2035, ktorý sama presadila. Kým vo februári zdôraznila, že tento ambiciózny cieľ sa tak či tak prehodnotí v roku 2026, teraz už naznačuje, že rozhodnutie o postupnom vyradení spaľovacích motorov sa prehodnotí skôr. V marci povedala: „Je to preto, aby sa zabezpečila otvorenosť pre technológie a možnosť výberu pre spotrebiteľov.“ Je to úplne nový tón, o slobodnej voľbe predtým neráčila hovoriť.

Vo volebnom manifeste Európskej ľudovej strany sa uvádza, že „inžinieri, a nie politici, by mali spolu s trhom rozhodovať o najlepšej technológii na dosiahnutie uhlíkovej neutrality“. Kritici aj z radov kresťanskej demokracie v Nemecku nevedeli presadiť vyslovený „zákaz zákazu spaľovákov“, politický vývoj tam však smeruje.

Emisná norma Euro 7 bude miernejšiaOtvára cestu zachovania výroby spaľovákov aj po roku 2035

Erik Potocký

2. Politika vítania migrantov

Osobná priateľka bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej je autentickou predstaviteľkou nemeckej „kultúry vítania“, ktorá sa prejavila v prijatí viac než milióna ľudí z Blízkeho východu v rokoch 2015 – 2016. Kým mnohí politici vtedy vládnucej CDU iba hovorili o „Willkommenskultur“, aby sa zapáčili šéfke, von der Leyenová osobne prijala mladého Sýrčana do veľkého panského domu von der Leyenovcov pri Hannoveri. Sýrčan bol zo zámožnej rodiny a jeho hostiteľka sa neskôr chválila, že mladý muž teraz už sám pomáha utečencom.

Volebný manifest EPP z roka 2024 je ako z iného vesmíru: dokument odporúča najradikálnejšie modely pre zastavenie prílevu migrantov, aké sa v Európe vyskytujú, „rwandský plán“ britskej vlády a „albánsku dohodu“ talianskej vlády.

To, že tri z jej štyroch ciest s Meloniovou sa zameriavali výlučne na obmedzenie migrácie, odráža rastúcu ideologickú symbiózu medzi von der Leyenovou a líderkou národno-konzervatívneho zoskupenia ECR.

Čuduj sa svete, vítačka migrantov von der Leyenová chválila plánované umiestnenie migrantov prichádzajúcich na lodiach v Albánsku ako „nekonvenčné“ myslenie. Nedávno cestovala s postfašistickou talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou do Tuniska, na Lampedusu, do Kyjeva a naposledy do Káhiry, kde hrdo oznámili novú dohodu o sprísnení hraničných kontrol výmenou za finančnú pomoc v hodnote 7,4 miliardy eur.

Skutočnosť, že tri z týchto štyroch ciest sa zameriavali výlučne na obmedzenie migrácie, odráža rastúcu ideologickú symbiózu medzi kresťanskou demokratkou z EPP von der Leyenovej a európskou líderkou národno-konzervatívneho zoskupenia ECR Meloniovou.

3. Striktná orientácia na liberálnu ľavicu

Evanjelička Ursula von der Leyenová sa pohybovala tradične na liberálnom okraji beztak stredovej CDU. Jej rodinnú politiku zvykli kritizovať konzervatívci z vlastnej strany, kým celá ľavica v Spolkovom sneme ju podporila. V roku 2017 bola jednou zo 75 poslancov CDU, ktorá hlasovala za manželstvá osôb rovnakého pohlavia.

Keďže EPP v Bruseli tradične funguje v neformálnej veľkej koalícii s európskymi sociálnymi demokratmi, ku ktorým sa v poslednom období pridružili aj zoskupenia liberálnych a zelených strán, von der Leyenová sa tam hneď cítila ako doma.

Teraz však EPP prvýkrát pripúšťa spoluprácu s ECR, ktorá najmä vďaka výtlaku Meloniovej v Taliansku ráta s dobrým volebným výsledkom. Keď predstaviteľ Zelených Bas Eickhout chcel v nedávnej predvolebnej debate od von der Leyenovej počuť, „že s ECR nebudete spolupracovať“, odpoveď predsedníčky eurokomisie ho zaskočila: „Veľmi to závisí od zloženia parlamentu a od toho, kto patrí do ktorej parlamentnej skupiny.“

Zelený politik, ktorý počítal s prísahou vernosti svojim spásonosným Zeleným, neveriacky vykríkol: „Čo?“ Pre slovenského konzervatívca sa zdá byť prirodzené, že ideologicky vyprázdnená EPP preferuje spoluprácu s výraznejšie konzervatívnou ECR, pre Nemku z liberálneho okraja CDU je to však odvážne prekonanie silného tabu.

A teraz si skúsme povedať, v čom by mohlo byť tajomstvo úspechu tejto výnimočnej kariéry.

A. Presvedčenia

Napriek všetkej svojej pružnosti disponuje hlboko zakorenenými presvedčeniami, ktoré ju poháňajú vpred.

Skeptici, samozrejme, budú vždy tvrdiť, že jej ide len o moc a peniaze a o zisky zaoceánskych zbrojárov, výstižný príklad pre nejaké hodnotové zakotvenie však, paradoxne, nájdeme v jej najväčšej kauze v bruselskom úrade: vyštudovaná lekárka osobne vyrokovala so šéfom farmakorporátu Pfizer Albertom Bourlom nákup 1,8 miliárd dávok látky Comirnaty – šéfka Komisie teda zaistila každému obyvateľovi EÚ po štyroch vpichoch.

Keďže dohodu s Bourlom pravdepodobne uzavrela prostredníctvom SMS korešpondencie, vznikli tlaky na zverejnenie týchto esemesiek. Von der Leyenová však nezverejnila nič.

Autor sa pred dva a pol rokmi zaoberal fámou, ktorá sa rozšírila na konšpiračnej scéne: manžel predsedníčky Heiko von der Leyen údajne robí priamo alebo nepriamo pre Pfizer. Inak si konšpirátori nevedeli vysvetliť, že európske inštitúcie, a obzvlášť predsedníčka Komisie, tak nápadne uprednostnili mRNA vakcínu od Pfizeru.

Nedali sa nájsť žiadne dôkazy o tom, že Heiko von der Leyen udržiava obchodné vzťahy s Pfizerom alebo s mohučským partnerom Pfizeru BioNTech, ktorý vakcínu vyvinul. Našla sa však informácia, že manžel pracuje ako „medicínsky riaditeľ“ v malej farmafirme, ktorá vyvíja bunkové a génové terapie s názvami ako z dystopických filmov – jedna terapia sa napríklad volá „Tissue Genesis Icellator“.

Nevedno, prečo v iných armádach sveta nikomu nenapadlo, že sa treba starať aj o komfort tehotných tankistiek, v každom prípade dnešná militantná podporovateľka Ukrajiny významne prispela k žalostnému stavu, v ktorom sa Bundeswehr nachádza.

Ani v názve firmičky nemôže chýbať odkaz na Genesis, volá sa Orgenesis. Ťažiskom aktivít spoločnosti, ako aj neporovnateľne väčšieho BioNTechu je práve snaha o využitie mRNA technológie na liečenie rakoviny.

A tu sa treba pozrieť do detstva manželky. Tá totiž často rozpráva, ako ju rakovina osobne poznačila. Maličká Ursula mala päť bratov a túžila po sestre. Vysnívanú sestru v duchu pokrstila na meno Rosa, preto jej v rodine dlho hovorili „Ružička“.

Potom sa stalo toto: vytúžená sestra sa konečne narodila, zomrela však vo veku 11 rokov na rakovinu lymfatických žliaz. Práve zdrvená Ursula ju opatrovala a potom stála – takto to chcel obyčaj – pri tele svojej mŕtvej sestry. Keď v roku 2019 nastúpila v Bruseli, s odkazom na nebohú sestru vyhlásila, že jej Komisia chce „prevziať vedenie v boji proti rakovine“.

Niekomu sa to bude páčiť a niekomu nie, von der Leyenová však zrejme úprimne verí, že biotechnologický pokrok môže zachrániť životy chorých detí, ako bola jej oplakaná sestrička Eva-Benita. Aby sme to povedali menej vznešene: ak vo vzťahu k Pfizeru zlyhala alebo dokonca podľahla korupcii, tak to robila z presvedčenia.

Mať pevné presvedčenie, to je v politike tvrdá valuta. Podľa všetkého sa za predražený nákup absurdného množstva mRNA vakcín ani nehanbí. Veď to myslela dobre.

B. Vyhýbanie sa voľbám

Ustavične sa vyhýba takým otravným veciam, ako sú demokratické voľby.

Veľmi priezračný je spôsob, akým sa v roku 2019 vtedajšia nemecká ministerka obrany stala predsedníčkou Európskej komisie – z ničoho nič. Nikdy do eurovolieb nekandidovala, nikto s ňou v Bruseli nerátal.

Vtedajší „spitzenkandidat“ EPP Manfred Weber bol nepriechodný, tak ju francúzsky prezident Emmanuel Macron – spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom – vytiahol z klobúka. Macron ju poznal a nebolo na škodu, že rozpráva po francúzsky na úrovni materskej reči.

Neexistencia zvolenia, to je stálica v jej kariére. Nikdy nebola líderkou nejakej kandidátky, nikdy sa v žiadnej kampani neosvedčila. Keďže sa to v Nemecku tak patrí, musela zopárkrát aj kandidovať vo svojom domácom volebnom obvode Hannover II. Zakaždým – v rokoch 2009, 2013 aj 2017 – ju súperi z SPD porazili. Vo vlastnej strane ju nikdy nemali radi. Ako podpredsedníčka CDU na snemoch pravidelne získavala najnižší počet hlasov zo všetkých podpredsedov – 70,5 % (2014), 72,4 % (2016) a 57,47 % (2018).

Vo chvíli, keď ju hlavy štátov EÚ lanárili do Bruselu, bola vtedy 60-ročná fakticky politickou mŕtvolou. Síce pôsobila ako ministerka v každej Merkelovej vláde, najprv ako ministerka rodiny, potom ako ministerka práce, naposledy na obrane.

S jej pôsobením v úrade vrchnej veliteľky nemeckej armády sa spája kauza so zmeškaním výroby bojového vozidla pechoty Puma. V tomto tanku boli predpísané také prísne hodnoty jemného prachu, aby v ňom mohli slúžiť aj tehotné vojačky.

Nevedno, prečo v iných armádach sveta nikomu nenapadlo, že sa treba starať aj o komfort tehotných tankistiek, v každom prípade dnešná militantná podporovateľka Ukrajiny významne prispela k žalostnému stavu, v ktorom sa Bundeswehr nachádza.

Vo vedení rezortu obrany aplikovala tú istú pracovnú metódu ako v svojej bruselskej očkovacej politike: keďže vojakom neverila, minula vraj 100 až 150 miliónov eur ročne za externé poradenské služby – teda viac ako v tých rokoch minuli všetky ostatné ministerstvá dohromady. Keď vyšetrovatelia zaklopali, všetky podozrivé SMS správy na služobnom mobile boli zmazané.

Jej politický talent nikdy nespočíval v presvedčení voličských más alebo podriadených, ale v budovaní silných vzťahov s mocnými. Táborová poslušnosť bola pritom druhoradá: v terajšej kampani ju nejakým spôsobom podporujú liberál Macron a sociálny demokrat Olaf Scholz, má dôverný vzťah s americkým prezidentom Joeom Bidenom a v roku 2021 sa prihlásila k „Veľkému resetu“ zakladateľa Svetového ekonomického fóra (WEF) Klausa Schwaba.

Jej politický talent nikdy nespočíval v presvedčení voličských más alebo podriadených, ale v budovaní silných vzťahov s mocnými. Táborová poslušnosť bola pritom druhoradá.

Narážajúc na davoského gurua, ktorému do roku 2019 robila členku správnej rady WEF, povedala: „Dámy a páni, potreba globálnej spolupráce a zrýchlenie zmien budú hnacou silou Veľkého resetu. A ja to považujem za bezprecedentnú príležitosť.“

Je príznačné, že sama v júnových voľbách do europarlamentu ani nekandiduje. Vraj chce v kampani fungovať – môžete sa v tichosti chichotať – ako volebný ťahúň.

Ukazuje sa, že európska politika je jej šitá na mieru. Von der Leyenová ide tak v šľapajach zakladateľa európskeho projektu Georgea Monneta. Ten bol výrobcom koňaku, ktorý dosiahol politickú moc bez toho, aby aspoň raz v živote musel kandidovať vo voľbách.

C. Sebavedomá profesionalita starej aj novej šľachty

Koná so sebavedomou profesionalitou šľachty, lebo patrí k starej aj novej šľachte.

Spomínali sme už veľký nenápadný panský dom pri Hannoveri, v ktorom manželia von der Leyenovci – pôvodne so svojimi siedmimi deťmi – bývajú. Bol to majetok významného politika CDU Ernsta Albrechta, premiéra spolkovej krajiny Dolné Sasko v rokoch 1976 – 1990. Tiež mnohodetný Albrecht bol Ursulin otec.

Presťahovala sa do panského domu, aby sa mohla starať o svojho vtedy už dementného otca. Odvtedy tam žije pár, ktorý nikdy nebol objektom pre bulvárnu tlač. Dokonalý, až desivo dokonalý pár. Zvlášť Ursula sa od otca naučila sebaovládaniu a komunikácii. Hovorí vždy sústredene a kalkulovane, je neustále v strehu. Politika je tiež remeslo, ktoré sa prenáša z rodičov na deti.

V dome sa nachádza nádherná bibliotéka starého pána Albrechta, ku ktorej sa pridružili olejomaľby portrétov predkov z rodu von der Leyenových. Tí sú totiž na rozdiel od Albrechtovcov starou šľachtou: baróni von der Leyenovci sú z rodu, ktorý kedysi rozprávkovo zbohatol na tkaní hodvábu. Všimol si ich dokonca Karl Marx, ktorý označil krefeldské povstanie von der Leyenových tkáčov hodvábu za „prvé robotnícke povstanie v nemeckých dejinách“.

Ursula Albrechtová je zase z novej eurošľachty: jej otec bol nadšeným úradníkom európskej byrokracie od samého začiatku, v Bruseli to dotiahol na generálneho riaditeľa. Dnešná predsedníčka bruselskej komisie sa preto narodila v Bruseli, vyrastala v začínajúcej eurobubline a chodila do „Európskej školy číslo 1“.

Je príkladom toho, že eurokracia sa už stihla reprodukovať. Nepotrebuje žiadne školenie, je v bruselských kuloároch doma, má to v krvi. Má odjakživa náskok.

Samozrejme, je to iba pokus vysvetliť, prečo sa politička, ktorá širokým masám voličov nemá veľmi čo ponúknuť, ocitla na čele Európskej únie.

Asi nevieme všetko o „tajomných silách v pozadí“. V každom prípade to vyzerá, že Queen of Europe ešte zostane s nami.