Dočítal sa, že môže zomrieť, mal pocit, že jeho telo vybuchne. Od rekordnej bežeckej míle uplynulo 70 rokov
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
🏒 Denník N na MS v hokeji: V dejisku sú reportéri Štefan Bugan a Michal Šášky, s ktorými moderátori Pavol Kliment a Jana Sedláková nahrávajú podcast Bugan a Šášky z MS. Každý deň pripravíme aj newsletter 300 slov z MS, ktorý vychádza aj ako podcast. Po každom slovenskom zápase prinášame Panel expertov. Pozrite si hlavnú stránku MS v hokeji.
V pondelok uplynulo 70 rokov od momentu, ktorý je dodnes považovaný za jeden z najväčších športových míľnikov a ktorého prekonanie neskôr prirovnávali k pristátiu na Mesiaci.
O spomínanej méte sa písalo, že pri jej zdolaní môže človek zomrieť, a pre atlétov bola výzvou celé desaťročia. Až prišiel 6. máj 1954.
Roger Bannister, 25-ročný študent medicíny z Londýna, sa spolu s ďalšími bežcami postavil na škvarovú dráhu v Oxforde a ako prvý človek v dejinách zabehol jednu míľu (1609 metrov) pod štyri minúty.
Pre mnohých je práve tento výkon potvrdením, že aj zdanlivo neprekonateľné bariéry sa dajú zdolať a že ľudské telo dokáže často viac, ako si myslíme.
Aj šéf svetovej atletiky Sebastian Coe v týchto dňoch povedal, že išlo o „najväčší športový výkon za posledných 100 rokov“, a Bannistera označil za veľký zdroj inšpirácie.
Urobil to napriek tomu, že rekord mladého Brita vydržal len 46 dní a jeho bežecká kariéra mala prekvapivý koniec.
Ako vybuchnutá žiarovka
O tom či je človek schopný zabehnúť míľu pod štyri minúty, sa uvažovalo už niekoľko desaťročí pred rekordnými pretekmi a názory odborníkov sa pri tejto otázke líšili.
Viacero z nich bolo skeptických a niektorí lekári vo svojich textoch dokonca predpokladali, že taký náročný výkon ľudské telo nevydrží a športovcovi hrozí, že počas behu alebo po jeho dokončení zomrie.
Roger Bannister bol študentom medicíny a podobné hypotézy dobre poznal. Napriek tomu sa 6. mája 1954 postavil na štart a veril, že o necelé štyri minúty dobehne do cieľa.
Okolo štadióna sa zhromaždili stovky zvedavcov, uprostred sa pohybovali rozhodcovia v upravených oblekoch a so stopkami v rukách. Prítomných neodradili ani tmavé mraky a blížiaca sa búrka, všetci čakali na štartový výstrel. Zaznel o šiestej hodine a partia mladých mužov vyrazila na trať.
Čakala ich jedna míľa, teda 1609 metrov.
Bannister mal rekordný pokus detailne naplánovaný. K prekonaniu štyroch minút mu mala pomôcť
