Propalestínske protesty na univerzitách Školili ich radikálne ľavicové a islamistické skupiny, pomaly sa rozširujú aj do Európy

Na západných univerzitách sa už niekoľko týždňov šíria masové protesty študentov proti vojne v Gaze, ktoré mnohokrát prerastajú do otvorenej konfrontácie s políciou a ničenia historických budov. Zábery ukazujú rozložené stany a barikády v kampusoch a študentov kričiacich propalestínske heslá.

V mnohom protesty pripomínajú rok 1968, keď sa na Západe študenti masovo búrili, ešte však nedosahujú takú veľkosť. Protesty sa zatiaľ vo výraznej miere koncentrujú v Spojených štátoch, ale postupne sa začínajú objavovať aj v západnej Európe, predovšetkým vo Francúzsku a v Nemecku.

Protestujúci študenti síce vyhlasujú, že im ide primárne o prímerie v Gaze, ako je však zrejmé z viacerých univerzít, od začiatku sú prejavy odporu spojené aj s radikálnou ľavicou a islamizmom.

Protesty v univerzitných kampusoch naprieč USA

Boje medzi políciou a demonštrantmi

Všetko sa začalo 17. apríla na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, kde študenti odštartovali nový typ protestu – rozložili si stany na jej pozemku a žiadali od univerzity prerušenie spolupráce s izraelskými univerzitami, zrušenie investícií v Izraeli a odsúdenie izraelskej vojenskej akcie v Pásme Gazy. 

Tento protest sa začal v rovnaký deň, keď rektorka univerzity Minouche Shafiková svedčila o antisemitizme v akademickom prostredí pred komisiou Kongresu, rovnako ako rektorky Harvardu, Pensylvánskej univerzity a MIT ešte v decembri.

Shafiková sa na druhý deň rozhodla jasne zasiahnuť a policajti okrem vypratania stanov v kampuse zatkli viac ako sto demonštrujúcich študentov vrátane dcéry propalestínskej kongresmanky Ilhan Omarovej. Táto reakcia okamžite vyvolala tvrdý odpor medzi propalestínskymi študentmi a protesty sa rozhoreli po celých Spojených štátoch. 

Podľa analýzy denníka Washington Post za posledné dva týždne už polícia v USA zatkla viac ako 1200 demonštrantov a celkovo došlo k viac ako 400 protestom, čo predstavuje až pätinu všetkých demonštrácií od októbrového útoku Hamasu na Izrael.

Mnohé zásahy policajtov boli tvrdé s použitím slzného plynu. Výraznú pozornosť si vyslúžil zákrok polície na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, kde sa strhli boje medzi kempujúcimi študentmi v stanoch a proizraelskými študentmi. Tieto dve skupiny sa začali biť palicami na území univerzity a polícia pri zásahu zatkla niekoľko stoviek ľudí. Zábery z tejto udalosti nepripomínali jednu z najvyspelejších krajín sveta, ale boje medzi znepriatelenými stranami v tretích krajinách.

Bitky v kampuse Kalifornskej univerzity v Los Angeles

Situácia sa postupne natoľko vyostrila, že mnohé univerzity museli zrušiť prezenčné hodiny a všetko sa na najbližšie týždne presúva do online prostredia.

Študenti, ktorí nemajú s protestmi nič spoločné, to vnímajú negatívne. Jeden rok na Kolumbijskej univerzite totiž stojí približne 60- až 70-tisíc dolárov a online výuka bez prístupu do knižníc určite nepridáva k pozitívnemu pocitu dobre minutých peňazí.

Mnohé univerzity zároveň museli pristúpiť k zrušeniu ceremónií odovzdávania diplomov, ktoré majú v USA dlhú tradíciu a univerzity na ne zväčša pozývajú významných rečníkov.

Žiadajú neinvestovať do izraelských aktív

Problémom protestov je, že nie je jasné, kedy by boli demonštrujúci študenti spokojní. Asi ich najdôležitejšou požiadavkou totiž je, aby sa finančné investície univerzít presmerovali z izraelských firiem alebo firiem profitujúcich z konfliktu do iných aktív.

Ako však ukazujú viaceré analýzy, samotní študenti nemajú šancu vedieť, koľko ich univerzita investuje do izraelských aktív, pretože tieto informácie zostávajú zväčša dôverné.

Navyše známe prípady takýchto investícií sa týkajú nesmierne malých súm. Napríklad fond UTIMCO, ktorý je spoločným fondom Texaskej univerzity a Univerzity Texas A&M, má investície v hodnote 55 miliárd dolárov. Väčšinu z nich, ktoré boli denominované v izraelskej mene šekel, už z obchodných dôvodov predal medzi rokmi 2022 a 2023, mali pritom hodnotu sotva 7,6 milióna dolárov.

Otázky otvárajú aj firmy ako McDonald’s či KFC, do ktorých univerzitné fondy rady investujú a ktoré podnikajú v Izraeli. Mnohé univerzity okrem toho vyhlásili, že školné, ktoré platia študenti, sa nevyužíva na investície, na tento účel slúžia dary a samotné predošlé zisky z investovania. Žiadny protestujúci študent teda priamo neprispieva akejkoľvek firme pôsobiacej v Izraeli.

Školení radikálnymi Čiernymi pantermi

Ako naznačujú viaceré správy, protestujúci študenti a hnutia, ktoré za nimi stoja, sú v úzkom kontakte s radikálnou ľavicou. Denník Wall Street Journal dokumentuje niekoľkomesačné tréningy pre demonštrantov, ktoré organizovali extrémistické skupiny ako Čierni panteri a ktoré predchádzali začiatku protestov.

Navyše demonštranti používajú heslá ako „My sme Hamas“ a aj preto sa židovskí študenti už necítia na univerzitách bezpečne. Na Kolumbijskej univerzite viali vlajky vyzývajúce na intifádu a viacerí židovskí profesori a študenti boli blokovaní pri vstupe na územie univerzity.

Okrem toho sa dokázateľne na univerzitnom území v posledných dňoch nachádzali ľudia spojení so Samim Al-Arianom, ktorý bol pred niekoľkými rokmi usvedčený z napomáhania teroristickej organizácii Palestínsky islamský džihád.

Tajuplná generácia ZMá strach z jedálnych lístkov, ale pokojne rozbíja okná na elitnej univerzite s arafatkou na hlave

Martin Leidenfrost

Ohrozenie jednoty Demokratickej strany

Bidena dostáva súčasná situácia do ťažkej polohy. Jadro jeho voličov, teda tí, ktorí momentálne protestujú, sa mu obracia chrbtom a je pravdepodobné, že mnohí mladí ľudia si v tohtoročných prezidentských voľbách radšej vyberú tretieho kandidáta v podobe černošského ľavičiara Cornella Westa alebo zelenej političky Jill Steinovej. 

Na druhej strane väčšina Američanov (47 %) je proti týmto protestom, zatiaľ čo iba 28 percent ich podporuje. Biden sa teda snaží nájsť strednú cestu, keď odsudzuje násilnosti a vandalizmus, ale podporuje právo študentov na protest. 

Aj tento zmierlivý postoj však ohrozuje jednotu Demokratickej strany, keďže progresívni politici ako Alexandria Ocasiová-Cortezová vyjadrujú podporu aj tým študentom, ktorí boli zapojení do vandalizmu. Títo politici neváhajú Bidena čoraz viac verejne kritizovať.

Rozšírenie protestov do Európy

Protesty sú v Európe zatiaľ veľmi obmedzené, ale začínajú naberať na intenzite predovšetkým vo Francúzsku, ktoré má najväčšiu moslimskú populáciu spomedzi všetkých krajín EÚ. 

Ide zatiaľ predovšetkým o dve univerzity, Sorbonu a Sciences Po v Paríži, kde sa protesty so stanmi naplno rozbehli, ďalšie univerzity sa však môžu čoskoro pridať.

Na Sciences Po už druhý týždeň musí dennodenne zasahovať proti demonštrantom polícia. Protestujúci študenti totiž najprv obsadili jednu z budov, postupne sa však dostali aj do ďalších a zabraňujú tak riadnemu chodu školy.

Navyše ich aktivita vyrušuje prebiehajúce skúškové obdobie, mnohé skúšky museli byť presunuté, čo, samozrejme, nesmierne predražuje štúdium predovšetkým pre medzinárodných študentov.

Spory na francúzskej vysokej škole SciencesPoPropalestínski študenti obsadili prednáškovú halu, politici varujú pred spájaním ľavice a islamizmu

Ján Cipár 

Protesty vo Francúzsku sú ešte ľahšie spojiteľné s radikálnou ľavicou ako tie v Spojených štátoch. Jediní politici, ktorí vystúpili pred Sciences Po, boli poslanci krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko vedení Jeanom-Lucom Mélenchonom. Ten vyzval študentov, aby ďalej pokračovali a narúšali chod školy, za čo si vyslúžil búrlivý potlesk. 

Prakticky celý zvyšok politickej scény vrátane socialistov však toto narúšanie odsúdil.

Súčasné udalosti otvárajú zaujímavú otázku, ktorú nadhodil vo svojej nedávnej eseji Rod Dreher. V roku 1968 sa v Paríži počas ľavicových študentských protestov nachádzal aj mladý Roger Scruton. Práve táto skúsenosť obrovského ničenia a vzbury, ako neskôr sám povedal, z neho spravila konzervatívca a jedného z najpoprednejších konzervatívnych filozofov. Dreher sa v svojej eseji pýta: „Vytvorí chaos na (univerzitách) v roku 2024 nových Scrutonov?“