Praktické napĺňanie tejto predstavy však narazilo medzi zamestnancami na odpor. V apríli 2018 podpísalo šesťdesiat novinárov otvorený list, v ktorom odmietli tlak manažmentu, aby diskusie umelo vyvažovali osoby, ktoré koketujú s dezinformačnými médiami, absentuje u nich expertíza alebo sa netaja politickými ambíciami. Počas Rezníkovho pôsobenia odišlo alebo bolo odídených viacero významných tvárí RTVS. Zdá sa, že dnes sa situácia opakuje.
Rozhovory s vtedajšími novinármi a manažérmi RTVS, ktoré viedla Marína Urbániková z Masarykovej univerzity, ponúkajú pohľad aj do dnešného boja. Ukazujú, že objektivita a vyváženosť sú hodnoty, ktoré zdieľajú obe strany konfliktu. Len ich interpretujú odlišne. Vtedajší nový manažment vnímal novinárov ako príliš jednostranných, chcel napríklad, aby pri ľavicovom analytikovi dostala priestor aj pravicová perspektíva. A toto podľa manažmentu novinári odmietli, pretože si myslia, že vedia, kde je pravda.
Podľa novinárov je zas takáto predstava objektivity príliš zjednodušujúca a mechanická. Nazývali ju falošnou, formálnou či umelou. Z ich perspektívy od nich nový manažment chcel, aby dávali rovnaký priestor každému názoru bez ohľadu na jeho pravdivosť či relevanciu.
Štúdia zmieňuje dva príklady: vedenie kritizovalo jedného novinára za to, že prezentáciu medzinárodného výskumu ruskej propagandy a tzv. hybridných hrozieb nedoplnil o „druhú stranu“, a od ďalších vedenie chcelo, aby pri pokrývaní protestov po Kuciakovej vražde dali priestor ľuďom, ktorí sa na protestoch nezúčastnili. Novinári to považovali za absurdné a smiali sa na tom.
Je to práve absurdnosť či bláznovstvo, s ktorými sa najčastejšie v diskusii o objektivite a vyváženosti operuje. Za absurdnú sa považuje predstava, že vo férovej diskusii o nacizme by mal dostať päť minút nacista a päť minút žid, a evergreenom na túto tému je diskusia o guľatosti Zeme.
Tieto argumenty sú však do veľkej miery tzv. argumentačným faulom slameným panákom. Ich funkciou je vytlačiť oveľa dôležitejšie témy, ktoré by si zaslúžili, aby v nich „druhá strana“ dostala priestor. Na niektoré som narazil vo vlastnom výskume. Napríklad samotný pojem „hybridná vojna“ podľa renomovaných výskumníkov z Česka umŕtvuje demokratickú diskusiu. Bývalý novinár Tom Nicholson pochopil, že korupcia nie je pre mnohých najdôležitejšou témou a jeden mienkotvorný denník sa pokúsil o zahrnutie pedofilov do diskusie o pedofílii.
Verejný priestor je jednoducho rozmanitý a na každú tému ponúka často viac ako len dva pohľady. Zahrnúť pravicu k ľavici alebo naopak by malo byť v spravodajstve to najmenej. Problémom je, ak novinári nielen že majú predstavu o tom, čo je pravda, ale túto predstavu pretláčajú do správ bez zahrnutia argumentov druhej strany.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.