Carlson s Duginom Na čo sa Tucker nespýtal alebo podivuhodný svet Alexandra Dugina

Na mnohé z nich sa ho totiž Tucker Carlson neopýtal. Bohužiaľ…

Čo sa týka Dugina, okrem toho, že je v Rusku oveľa menej vplyvný než na Západe a dokonca ho už pred rokmi vyhodili z univerzity, a hoci je štýlový a má určitý intelektuálny pôvab, inak zastáva celý rad názorov, z ktorých by sa západní konzervatívci „vyhádzali“, keby ich poznali.

Napríklad hovorí, že je panafrikanista, považuje Rusov za „čestných černochov“ a podporuje čiernych radikálov v Juhoafrickej republike aj inde. 

Je to súčasťou jeho odporu voči Západu, keď podporuje úplne všetky režimy a názorové prúdy, ktoré považuje za „antizápadné“. Pravidelne sa objavuje na akciách s čiernymi rasistami. Keby žil v Amerike, dnes by určite nocoval na kampusoch so študentmi.

Ďalšia vec je, koľko z jeho názorov sú vlastne len „punkové provokácie“. Netreba zabúdať, že politicky začínal v Nacbole (Nacionálne boľševická strana Ruska) spolu so spisovateľom a večným provokatérom Eduardom Limonovom. 

Celá strana bola v zásade punková provokácia kombinujúca nacistické a boľševické symboly a robiaca predovšetkým hurhaj. Dugin aj Limonov v tom čase hlavne chľastali, fetovali a behali nahí po Moskve.

Sem-tam niekam nabehli a hodili molotov a podobne. Boli to nesmierne „cool chlapíci“. Edo si zakladal na tom, že nikdy v živote nepracoval, emigroval na Západ, aby mu škodil (žil na sociálnych dávkach a zakladal komunistické bunky), a napísal knižku o tom, ako sa stal na pár rokov v rámci osobnej revolty homosexuálom a nechal sa análne penetrovať náhodnými černošskými bezdomovcami a prostitútmi. 

Dugin mu zdatne sekundoval, najskôr s ním aj súložil a písal vo svojich článkoch také veci, ako napríklad že sériový vrah Andrej Čikatilo je národný hrdina. Vždy len v snahe vyvolať pobúrenie.

A neboli mladí, boli to vtedy chlapíci po štyridsiatke. Ale úžasne sa štylizovali, v tom čase teda hlavne Limonov, ktorého si rebelujúca mládež dodnes dáva na tričká.

Edo už umrel a tú neskorú štylizáciu nestihol. Za Putina sedel pár rokov vo väzení za svoj údajný plán vyvolať proruský puč v Kazachstane, potom ešte chvíľu bojoval proti Putinovi na demonštráciách, okolo roku 2012 bol jednou z vedúcich postáv hnutia Putin musí odísť, ale po anexii Krymu ho vzal na milosť, povedal, že mu splnil jeho sen (šiel podporiť separatistov do Donbasu a má pekné fotky s Girkinom) a teraz je Rusko konečne v pohode.

Zostarol a staral sa o svoje dve malé deti, ktoré si na staré kolená zaobstaral s jednou krásnou herečkou (ženy ho milovali, aj keď vedeli, že sa s ním nedá žiť a nezaplatí na alimentoch ani rublík). Tá ho raz pristihla, ako hovorí synovi, že každý poriadny chlap by mal poznať väzenie zvnútra. Predstavte si, v akom prostredí musela vyrastať tá malá Duginová.

Alexandr DuginHovoril som s Putinovým Rasputinom

Martin Hanus

No ale Dugin to stihol (je mladší), tak sa štylizoval do polohy mága euroazianizmu, ktorý vyzerá trochu ako pravoslávny pop, trochu ako vodca sekty, a veselo blúzni ďalej v zložitých filozofických pojmoch. 

Áno, s Edkom boli obaja veľmi múdri a sčítaní, takže vie krasorečniť. V Rusku nikoho nezaujíma, tak ho režim necháva na pokoji, navyše keď momentálne rebeluje proti Západu, nekradne v obchodoch a nechodí nahý, ale na Západe ho všetci pokladajú za ktovieako vplyvného intelektuála.

Práve ste boli oboznámení s ruskou alternatívnou kultúrou. Ruský disident Vorotnikov – ktorý v Česku aj so svojou družkou kradol v supermarketoch, nechával sa živiť českými dobrákmi (napríklad Karlom Schwarzenbergom, ktorý ho ubytoval na Orlíku) a na revanš nám tvrdil, že sme americké štetky a Putin je super –, ten bol presne predstaviteľom tohto myšlienkového prúdu.

Aj toto je dôvod, prečo veľa z nich (aj Limonov a Dugin) začalo s „neskorým Putinom“ sympatizovať, hoci ich najskôr zatváral do väzenia: „Ruské vedenie bolo dlho prerastené malomeštiactvom. Teraz sa zdá, že je to preč a že ľuďom sa už moc prejedla. Mali všetko, čo je len možné mať, a zachcelo sa im vstúpiť do dejín, stať sa historickými postavami. To, že si stanovili natoľko vysoký cieľ, je nám blízke.“

Putin už nie je malomeštiak! Už mu nejde o prízemné ciele! Chce byť imperátor a to je cool!

Je to akýsi existenciálny anarchizmus, alebo neviem, ako to opísať, ale je to veľmi ruská vec, respektíve bežní Rusi sa tak, samozrejme, nesprávajú, vždy ide o „zdivočelých“ intelektuálov či umelcov. 

Viem, že to znie šialene, ale skutočne to má v Rusku rozsiahlu kultúrnu tradíciu. Toto sú, mimochodom, zakladatelia tej povestnej „širokej ruskej duše“, to je ich spoločný projekt.

Pôvodný text: Na co se Tucker nezeptal aneb podivuhodný svět Alexandra Dugina. Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.