Progresívna ľavica Michal Šimečka to chce hrať na stred, no parlamentné návrhy PS svedčia o inom

Ak by mal pozorovateľ usudzovať podľa sobotného snemu Progresívneho Slovenska v Košiciach, mohol by nadobudnúť dojem, že hnutie pod vedením staronového predsedu Michala Šimečku si to cieľavedome namierilo do politického stredu.

Progresívci chcú byť viac prítomní v regiónoch. Aj Košice si vraj vybrali ako miesto konania snemu, aby neboli pokladaní za výlučne „bratislavskú stranu“.

Michal Šimečka rečnil o tom, že PS teraz musí prevziať akoby „konzervatívnu rolu“. Vidí ju v obrane existujúcich inštitúcií, hodnôt a pravidiel demokratickej spoločnosti, ktoré sú ohrozované súčasnou vládnou koalíciou.

Naznačil dokonca ochotu ustúpiť z niektorých programových bodov v mene záchrany demokratického a európskeho Slovenska. „Musíme byť veľkorysí voči našim partnerom aj za cenu, že občas budeme nepopulárni v našom vlastnom okolí,“ vyhlásil Šimečka.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že obrat k politickému stredu podčiarkujú aj personálne výmeny, ktoré priniesol košický snem progresívcov.

PS má päť pozícií pre podpredsedov (a podpredsedníčky!). Z tých doterajších zostávajú na svojich postoch Tomáš Valášek a Michal Truban, kým Irenu Bihariovú a Luciu Plavákovú nahradili Zora Jaurová a Simona Petrík.

Europoslanec Martin Hojsík, ktorý bol tiež doposiaľ podpredsedom, na Facebooku dopredu oznámil, že sa nebude znova uchádzať o túto pozíciu. Nahradil ho Ivan Štefunko.

Odchod známych mien spojených s aktivistickou ľavicovo-progresívnou či ľavicovo-zelenou agendou z podpredsedníckych postov by sa dal vykladať ako súčasť snahy o stredovejší imidž. No podľa informácií Postoja zo zákulisia PS tieto výmeny neboli dôsledkom nejakého cieleného ideologického obratu, ale skôr výsledkom personálnej dynamiky vnútri hnutia.

Navyše, tri návrhy poslankýň PS v parlamente naznačujú, že vypätý ľavicovo-progresívny aktivizmus je aj napriek slovným deklaráciám predsedu nažive a dobre sa mu darí.

Ďalší náhubkový zákon

Po prvé, vidieť to na návrhu novely Trestného zákona, s ktorou prišli Beáta Jurík, Simona Petrík, Lucia Plaváková a Zuzana Števulová. Okrem novej skutkovej podstaty sexuálneho obťažovania poslankyne navrhujú aj ďalšie zúženie slobody prejavu.

Osobitný motív z nenávisti pri trestnom čine hanobenia rasy, národa a presvedčenia a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti navrhujú doplniť o „sexuálnu orientáciu“, „pohlavie“ a „rodovú identitu“.

Odhliadnime teraz od debaty, či vôbec mať v zákone takzvané nenávistné verbálne trestné činy namierené proti abstraktným skupinám vzhľadom na ich vágnosť, zneužiteľnosť a pochybnú efektívnosť pri potieraní „nenávisti“ v spoločnosti.

Napríklad „rodová identita“ je vnútorné, subjektívne presvedčenie o vlastnom rode, respektíve pohlaví, bez ohľadu na biologickú realitu. Ide o hlboko problematický koncept, ktorý v Spojených štátoch v súčasnosti vyvoláva debaty okolo prípadov (pozri TU a TU), keď ženy nachádzajú v ženských šatniach či sprchách mužov s mužskými genitáliami, ktorí tvrdia, že sa pokladajú za ženy.

Ak sa ženy na tieto situácie sťažujú, môžu čeliť v USA akurát ostrakizácii a kritike od progresívnych aktivistov na sociálnych sieťach alebo im súkromná firma prevádzkujúca posilňovne a hrdiaca sa svojou progresívnosťou zruší členstvo. V slovenských podmienkach však zavedenie rodovej identity do Trestného zákona vytvára možnosť priamo kriminalizovať ľudí, ktorým sa takýto vývoj nepáči. Ide o snahu presadzovať ideologickú progresívnu agendu za asistencie policajných obuškov.

Zaujímavosťou je, že o tomto návrhu debatujeme v čase, keď na jednej strane v Spojenom kráľovstve došlo k zverejneniu prelomovej a veľmi kritickej správy o transgenderizme, kým na druhej strane v Škótsku sa zdvihol masový odpor verejnosti (vrátane napríklad spisovateľky J. K. Rowlingovej) proti tamojšiemu zákonu proti nenávistným prejavom, ktorý taktiež zaviedol transrodovú identitu medzi chránené charakteristiky.

Viac byrokracie v mene rodovej rovnosti

Progresívne Slovensko má vo vedení viacerých podnikateľov a verbálne sa hlási k znižovaniu administratívnej záťaže podnikania. No v rozpore s týmto cieľom je návrh poslankýň Petrík a Jurík, ktorým chcú novelizovať antidiskriminačný zákon.

Štátne podniky, úrady, ale aj väčší súkromní zamestnávatelia by mali každý rok vypracovať a zverejniť (prípadne ministerstvu práce zaslať) správu o podieloch zamestnaných mužov a žien a ich platovom odmeňovaní podľa pohlavia. Zistený stav v prípade, že sa oproti predchádzajúcemu roku zhoršil, má zamestnávateľ „podrobne zdôvodniť“ a prísť s návrhmi na zníženie rozdielov pri odmeňovaní. To všetko pod hrozbou päťtisíceurovej pokuty.

Predkladateľky v dôvodovej správe argumentujú pretrvávaním rozdielov v odmeňovaní medzi mužmi a ženami. Príčiny vidia v „sklenených stropoch“, stereotypoch či diskriminácii. Nepripúšťajú však, že by tieto rozdiely mohli byť dôsledkom napríklad rozdielnych slobodných volieb povolania medzi mužmi a ženami či jednoduchej biologickej skutočnosti, že na rozdiel od muža môže pracovnú kariéru ženy niekoľkokrát za život prerušiť tehotenstvo.

V každom prípade, veľkí súkromní zamestnávatelia sa Progresívnemu Slovensku poďakujú za ďalšiu administratívnu povinnosť. A aj na strane verejných inštitúcií si nová povinnosť vyžiada vynaloženie dodatočných človekohodín, ktoré bude musieť zaplatiť daňový poplatník.

Meno a priezviská

Návrh novely zákona o mene a priezvisku je už len takou čerešničkou na torte. Okrem iného tu ide o (nechajme prehovoriť samotné predkladateľky v dôvodovej správe):

„Možnosť zvoliť si spoločné priezvisko zložené z obidvoch priezvisk osôb uzatvárajúcich manželstvo pre obidve osoby uzatvárajúce manželstvo. Podľa súčasnej právnej úpravy snúbenci môžu vyhlásiť, že priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom a jeden z nich si zároveň ponechá svoje doterajšie priezvisko. To znamená, že v prípade, ak manželstvo uzatvára napríklad Peter Drábik a Soňa Lehotská, tak podľa súčasnej právnej úpravy môžu mať po uzatvorení manželstva priezviská Drábik a Drábik-Lehotská, pričom ich deti môžu mať priezvisko Drábik/Drábiková. Podľa navrhovanej úpravy by sa manželia mohli volať Peter Drábik Lehotský a Soňa Drábik Lehotská a ich deti by mohli mať spoločné priezvisko Drábik Lehotský/Drábik Lehotská.“

Pre niektoré reálne ľudské situácie môže naozaj ísť o riešenie. Napokon, ide len o možnosť, nie o povinnosť. Napriek tomu sa natíska otázka, ako sa bude kreovať priezvisko vnúčat dvoch takýchto párov, ktorých deti sa zoberú. A či predkladateľky z PS nemotivoval viac ako snaha riešiť rôzne okolnosti ľudských osudov skôr ideologický boj proti „patriarchátu“, ktorého prejavom je, že mužské priezvisko u nás tradične prechádza aj na manželku a ich spoločné deti.