Putujúca maternica a príliš vzrušené vaječníky. Ako medicína mytologizovala ženy a aké mýty v nej pretrvávajú dodnes
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Elinor Cleghornová je sama „nezdravou ženou“. S bolesťami a ďalšími ťažko vysvetliteľnými symptómami sa stretávala roky, lekári ju však dlho posielali domov s konštatovaním, že príznaky vyplývajú z jej emocionálneho stavu. Na to, že v skutočnosti ide o autoimunitné ochorenie, prišli až po ôsmich rokoch.
Mýtus, že ženská bolesť je často nereálna, emocionálna či hormonálna, sa pre spisovateľku a výskumníčku stal jedným z kľúčových motívov na skúmanie histórie toho, ako západná medicína nazerala a nazerá na ženy.
Vo svojej knihe opisuje historické domnienky o putujúcej maternici, ktorá dokáže tlačiť na srdce; o príliš vzrušených vaječníkoch, ktoré môžu poškodiť reprodukčné zdravie ženy; a aj o domnelej chorobe menom „hystéria“, ktorá ovplyvňuje ženské správanie.
Zároveň však Cleghornová dodáva, že hoci podobné dobové presvedčenia znejú absurdne, je dôležité uvedomiť si, že ich pozostatky zostávajú aj v dnešnej medicíne.
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
- prečo je medicína nielen vedeckou, ale aj spoločenskou disciplínou;
- čo všetko podľa dobových lekárov dokázala spôsobiť maternica;
- prečo podľa lekárov v 19. storočí nebolo zdraviu prospešné, aby ženy čítali romány, hrali karty alebo jazdili na koni;
- prečo západná medicína historicky nevnímala ženy ako spoľahlivé pri informovaní o ich vlastnom zdraví
- a aké domnienky a mýty pretrvávajú aj v dnešnej medicíne.
Vaša kniha sa volá „Nezdravé ženy: Chybná diagnóza a mýtus vo svete vytvorenom mužmi“. Aký je váš „obľúbený“ mýtus o ženách z histórie medicíny?
Nie som si istá, či by som ho nazvala práve „obľúbeným“. K napísaniu knihy ma však inšpiroval tento mýtus: Keď žena povie, že pociťuje bolesť, táto bolesť je vraj spôsobená skôr tým, čo sa odohráva v jej hlave, než že by bola prejavom niečoho, čo sa naozaj deje v jej tele.
To v tejto oblasti považujem za akýsi základný mýtus – a vieme, že pretrváva aj v našej dnešnej kultúre. Často ide o prvú reakciu, ktorej sa žena dočká, keď za lekárom príde so symptómami, ktoré nedokážeme okamžite pripísať konkrétnej chorobe, infekcii alebo zraneniu.
Keď existuje okolo ženského tela istá záhada, štandardom je, že to pripíšeme jej emocionálnemu či duševnému stavu.
Sama o sebe v knihe hovoríte ako o „nezdravej žene“ – opisujete v nej okrem iného aj vlastnú skúsenosť s tým, ako lekárom roky trvalo, než vám diagnostikovali autoimunitné ochorenie lupus. S týmto mýtom ste sa vtedy osobne stretli?
Áno. Bolesťou a inými neobvyklými symptómami som trpela osem rokov, ich pôvod som sa snažila pochopiť väčšinu svojich dvadsiatych rokov.
A zakaždým, keď som počas tohto obdobia prišla k lekárovi, zaznel z jeho strany komentár: „Tú bolesť si vytvárate sama. Za tieto symptómy môže váš emocionálny stav.“ Nikdy mi nevzali krv. Nikdy ma neposlali k špecialistom. Vždy to bolo niečo na spôsob: Bežte preč a najprv si
