50 odtieňov slovenského „švarc systému“. Kde môžu naraziť úrady a kde podnikatelia
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autorka je zakladajúca partnerka poradenskej firmy BMB Partners TAXAND, daňová poradkyňa a audítorka
Analytici ministerstva financií oslávili tohtoročný sviatok práce zverejnením štúdie o fiktívnych živnostníkoch. Ich celkový počet na Slovensku odhadli na 100-tisíc a upozornili, že podiel živnostníkov s jedným dominantným klientom je najvyšší z krajín EÚ.
Ministerský Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) za najväčšie problémy považuje obchádzanie Zákonníka práce, krivenie konkurenčného prostredia a daňovo-odvodové úniky v rozmedzí 177 až 251 miliónov ročne.
Podnikateľov a zamestnávateľov však trápia úplne iné výzvy – najmä nedostatok zamestnancov a neúmerne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Spomínaná štúdia s ironickým názvom Hľadáme spoľahlivého zamestnanca. Podmienka: na živnosť rieši tieto výzvy len okrajovo. Veľkú pozornosť nevenuje ani samotnej legislatíve a judikatúre, teda rozsudkom, ktoré už v tejto oblasti vyniesli slovenské súdy. Pritom práve tieto výzvy môžu byť v praxi kľúčové. Poďme však postupne.
Ako vznikol švarc systém
Najznámejším zamestnávateľom fiktívnych živnostníkov sa v našom regióne stal český stavebný podnikateľ Miroslav Švarc, ktorý od roku 1990 prosperoval aj vďaka daňovo-odvodovým úsporám cez „inovatívne zamestnávanie“ osôb na živnosť.
Onedlho mal vynálezca švarc systému spor
