Autorkou diel využívajúcich rastliny i moderné technológie je francúzsko-americká umelkyňa Chloé Bensahelová. Jej najnovší projekt sa volá The Transplants s odvolaním sa na rastliny v tapisériách. Diela v prírodných farbách s geometrickými motívmi Bensahelová utkala s použitím ľanu, bavlny a hodvábu, ale tiež z vlákien žiab alebo ostružín.
„Sú súčasťou skupiny diel pomenovanej Transplants, ktorú tvorím priebežne. Tapisérie sú utkané z invazívnych rastlín ako sú žihľavy alebo ostružiny, čo sú rastliny privezené počas koloniálnych výprav v 19. storočí,“ vysvetľuje pozadie svojho diela Bensahelová, ktorá často hovorí o svojom rozmanitom pôvode. Tridsiatnička má totiž korene po celom Stredomorí, vrátane Maroka alebo Alžírska.
V múzeu Palais de Tokyo do 30. júna visia tri tapisérie oddelené čiernymi závesmi. Keď ich návštevník pohladí, pod rukami sa mu textília postupne rozžiari a sálou začnú znieť byzantské piesne. Popri rastlinných vláknach sú v tapisérii tiež vodivé medené drôtiky.
Čítajte viac Drôtožrúti a iné čudá. Pozrite sa, čo všetko dokážu slovenskí umelci vytvoriť z drôtu
„Tapiséria je napojená na počítačový systém, ktorý neustále vysiela frekvenciu, ktorá ich prepojí s ľudským telom, ktoré je tiež vodivé, a spúšťa zvukový systém,“ vysvetľuje Bensahelová.
Systém vytvorila v roku 2019, keď počas umeleckej rezidencie v parížskej výrobni gobelínov spoznala inžinierov spoločnosti Google. Sama potom najprv pomocou elektród umiestnených na rastliny zaznamenávala frekvencie, ktoré vysielali, a tie potom pretvorila na zvuky. Neskôr začala na zvukovej časti projektu spolupracovať so zborom La Tempête a americkou skladateľkou Caroline Shawovou.
Svet rastlín vníma umelkyňa ako alegóriu ľudskej spoločnosti, pretože rastliny tiež svojím spôsobom rozprávajú „o migrácii, kultúrnej hybridizácii a odolnosti“. Prostredníctvom tapisérií chce „zhmotniť niečo, čo je neviditeľné“, pretože pri rastlinách podľa Bensahelovej rovnako ako u ľudí „práve dotykom objavíte tajomstvo alebo zašifrovanú správu.“
