Na oplátku sa škola dočkala previerok od úradov, pokút, nedostala akreditáciu a jej zakladateľa Sergeja Černyšova úrady označili hanlivou nálepkou „zahraničný agent“, uviedol server BBC News na svojom ruskojazyčnom webe. Škola prestane fungovať na konci školského roka, povedal portálu pedagóg a historik Černyšov.
Novokolledž, existujúci päť rokov, bola jediná vyššia odborná škola v Rusku, ktorá fungovala podľa západného modelu, keď si študenti sami vyberajú predmety a určujú rozvrh.
Študenti sa tešili tvorivej slobode a hodiny boli skôr debatami ako prednáškami, uviedla BBC. Po vypuknutí vojny Černyšov „s nevídanou otvorenosťou“ odmietal novinky vnucované z Moskvy, ako rituálne vztyčovanie štátnej vlajky každý pondelok, vymývanie mozgov vojnovou propagandou či jednotnú učebnicu dejín. Nebál sa svoje názory hlasno vyjadriť, zatiaľ čo väčšina učiteľov a riaditeľov škôl radšej mlčala.
Čítajte viac „Ukrajina je neonacistický štát“, budú sa učiť ruskí stredoškoláci z novej učebnice
Skôr než udanie a šikanovanie úradov viedlo k uzavretiu školy nespokojnosť a sklamanie. „Myslel som si, že v odľahlom regióne vytvoríme vzdelávanie podľa najmodernejších svetových štandardov a že to ľudia potrebujú. Ale ukázalo sa, že väčšina z nich to nepotrebuje, a tak vychádzame v ústrety želaniam pracujúcich,“ ironicky vysvetlil. „Slobodná, nezávislá škola potrebuje slobodných, nezávislých ľudí. Ale byť slobodný a nezávislý v terajšom Rusku je ťažké,“ dodal.
Tvrdil, že bol odhodlaný postaviť sa tlaku úradov, ale mnoho pedagógov a študentov nebolo ochotných bojovať. V reakcii na tlak úradov začali pedagógovia školu opúšťať. Študentom sa zase nepozdávalo, že na záver štúdia nedostanú diplom. Asi tretina prestala platiť školné s vysvetlením, že škola nemá štátnu akreditáciu.
Čítajte viac Po triednickej hodine pre ruských školákov ani umrieť nemá byť strašné
„Boli ľudia, ktorí hovorili, že nás podporujú, ale ukázalo sa, že diplom je pre nich dôležitejší. Všetko sa zvrhlo v nekonečné hašterenie a ukázalo sa, že hodnoty málokoho zaujímajú,“ povedal a dodal, že práve táto nespokojnosť vo vnútri školy viedla k rozhodnutie ju zavrieť.
Jurij Lobanov, ktorý Černyšova po označení za „cudzieho agenta“ vystriedal vo funkcii riaditeľa školy, vidí v postojoch študentov závan nových časov: „Menia sa ich priority. Zdá sa im, že štát (v terajšej podobe) je tu vážne nadlho, a tomu sa musia prispôsobiť.“ Rozhodnutie uzavrieť školu považuje za lekciu študentom, že „existujú veľmi škodlivé kompromisy“, znamenajúce „cestu k úpadku“.
Tiež Černyšov sa domnieva, že nie je možné „sa len trošku skloniť pred režimom“, keď pomery mu pripomínajú „neskorý Sovietsky zväz“. „Priemerný vek učiteľa v Rusku je 50 rokov, teda vyrástli za (sovietskeho vodcu Leonida) Brežneva, kedy sa naučili, že doma hovoríš jedno, v práci druhé a pri šplhaní po kariérnom rebríčku tretie. A táto generácia teraz vychováva naše deti.“
Černyšov sa aj s rodinou presťahoval do Mníchova. „Nie som revolucionár. Myslel som na normálnu kariéru v normálnej krajine, a preto sme tu.“
Čítajte viac Kremeľ prekonal boľševikov. Chápadlá ruskej ideológie siahajú už do škôlok