Mám strach, akú má premiér predstavu o financovaní diaľnic z úspor v druhom pilieri, hovorí ekonóm Mešťan (+ podcast)

Štát by nemal dôchodkovým spoločnostiam v druhom pilieri prikazovať, že majú nakúpiť dlhopisy, ktorými sa budú financovať diaľnice alebo železnice. Malo by to byť na ich rozhodnutí, hovorí dekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici Michal Mešťan.

A aj keby si povedali, že do toho pôjdu, sporiteľ sa môže rozhodnúť inak. “Môže sa napríklad rozhodnúť, že si úspory presunie radšej z dlhopisov do indexového fondu,” hovorí.

Mešťan tiež nesúhlasí s výrokom, že by sporitelia v druhom pilieri, medzi ktorých patrí, financovali americkú ekonomiku. Vraví, že správcovia dôchodkových úspor sa snažia vyberať z celého sveta najzaujímavejšie investície, ktoré prinesú sporiteľom zaujímavý výnos s ohľadom na možné riziká.

Mešťan v rozhovore ešte vraví:

• čo si myslí o zámere vlády vydať sporiace dlhopisy pre ľudí;
• či sa mladým ľuďom oplatí druhý pilier;
• či sa stále obáva toho, že Ficova vláda zníži príspevok v druhom pilieri na nulu;
• aj to, akým spôsobom si zhodnocuje svoje peniaze.

Premiér Robert Fico čoraz častejšie opakuje, že vláda potrebuje mobilizovať peniaze, aj súkromné, ktoré sú uložené v bankách alebo v starobnom dôchodkovom sporení, aby pomohla ekonomike. Vyrušujú vás také vyjadrenia? Rozumiete im?

Ani po týždni a pol nemáme zatiaľ žiadne podrobnosti o tom, ako si to pán premiér predstavuje. Takže aj moje vnútorné strachy utíchli. Ale už aj v minulosti sa vyjadroval k druhému pilieru a vždy sa následne niečo udialo, čo druhý pilier poškodilo. Ako ekonóm nemám problém s tým, keď štát plánuje emitovať dlhopisy, ktoré následne ponúkne na trhu s tým, že peniaze, ktoré získa, použije na budovanie infraštruktúry. No mám strach, ako konkrétne by chcel realizovať to, že dôchodkové správcovské spoločnosti v druhom pilieri budú dlhopisy nakupovať.

Ak to zostane v rovine, že štát vydá dlhopisy a požiada DSS-ky, aby zvážili, či by mohli časť týchto dlhopisov zahrnúť do svojich portfólií, čiže bude to v rovine odporúčania, stojí to za zváženie. Treba však chápať, že DSS-ky sa snažia investovať do takých investičných produktov, ktoré v primeranom pomere výnosu a rizika v dlhšom horizonte dokážu priniesť sporiteľovi primerané zhodnotenie. Keďže nevieme, aké by mali mať dlhopisy parametre, o akých úrokoch premiér uvažuje, nevieme, do akej miery by boli výhodné pre investorov. Ak by sme hovorili o rozsiahlejších projektoch, napríklad diaľniciach, ktoré môžu vyjsť na 1 až 1,5 miliardy eur, a dôchodkové spoločnosti na Slovensku by mali nakúpiť v takom objeme dlhopisy, pre sporiteľov v druhom pilieri by to bolo veľké koncentračné riziko.

Začnime dlhopismi pre ľudí. Vláda uvažuje, že by štát vydal štátne sporiace dlhopisy, čo urobila v minulosti aj česká vláda. Dokáže štát ponúknuť ľuďom také podmienky, aby to bolo obojstranne výhodné?

V krátkodobom horizonte áno. Ak by bol zaujímavý úrok, dlhopisy by im mohli na 1 až 2 roky ponúknuť dobrú možnosť, ako relatívne bezpečne ochrániť svoje peniaze pred infláciou. V kontexte dlhodobého budovania bohatstva však treba chápať, že dlhopisy v dlhodobom horizonte 10, 15 alebo 20 rokov poskytujú investorom výrazne nižší výnos ako akciové investície. Určite to nie je vhodné pre investora napríklad v druhom pilieri, ktorý by sa mal snažiť využiť čas, ktorý má pred sebou, na investovanie do finančných nástrojov, ktoré môžu ponúknuť výrazne vyšší výnos.

Vedel by štát emitovaním takých dlhopisov získať od drobných investorov zaujímavú sumu?

Pri investovaní do dlhopisov je dôležité povedať, na aké dlhé obdobie si chce štát požičať peniaze. Je rozdiel, či na jeden, dva, tri roky, alebo na 30 rokov. Na čím dlhšie niekomu dávate svoje peniaze, tým sú riziká vyššie. Nie preto, že sa bojíme, že by štát mohol o 30 rokov skrachovať, ale je to extrémne dlhá doba, počas ktorej sa vzdávate svojich peňazí, ktoré by ste vedeli využiť niekde inde. Preto som aj rozlišoval, že si viem predstaviť dať do niečoho na pár rokov svoje peniaze, ale na 30 rokov to je už veľký záväzok.

Predpokladám, že by to boli skôr krátkodobé dlhopisy.

Môžeme o tom polemizovať, ale zatiaľ nemáme žiadne podrobnejšie informácie. Ak by sme hovorili o infraštruktúre, tak to nemôžu byť v žiadnom prípade trojročné dlhopisy. Už len keď si zoberieme, ako dlho trvá výstavba diaľnic. Aj keby trvala krátko, tak to neznamená, že bude možné po troch až štyroch rokoch splatiť dlhopisy. Na to by si štát tiež musel požičať. Nie je reč o pár miliónoch, ale rádovo o stovkách až tisíckach miliónov, ktoré by štát potreboval zrejme vybrať, ak hovoríme o dobudovaní diaľničnej infraštruktúry na Slovensku.

O úsporách v druhom pilieri premiér hovorí, že to sú peniaze, ktoré zväčša končia v Spojených štátoch amerických, ale my ich potrebujeme tu doma. Ako tomu rozumiete? Podporujú DSS-ky tým, ako spravujú úspory v druhom pilieri, americkú ekonomiku?

Neviem presne, či majú správcovia napríklad v dlhopisových fondoch nakúpené aj dlhopisy Spojených štátov amerických. Je to dosť pravdepodobné rovnako ako to, že majú aj dlhopisy Slovenskej republiky, Nemecka a tak ďalej. Ak otázka stojí tak, či ľudia, ktorí majú úspory v indexových fondoch, priamo financujú americkú ekonomiku, tak to nie. Keď nejaká americká spoločnosť vstupuje na burzu, robí sa prvotné upísanie akcií. Kupujú ich veľkí inštitucionálni investori, ktorí následne tieto akcie dávajú do podielových fondov alebo ETF fondov, ktoré až potom nakupuje napríklad dôchodková správcovská spoločnosť na Slovensku. Čiže priamo nedáva peniaze tej spoločnosti. Aj keby to tak bolo, dáva ich spoločnosti, ktorá predáva produkty po celom svete a nielen na lokálnom trhu USA. Je to veľmi skreslená predstava, že slovenskí sporitelia v druhom pilieri financujú americkú ekonomiku.

Správcovia dôchodkových úspor štandardne robia to, čo všetky investičné spoločnosti. Snažia sa vybrať si z celého sveta najzaujímavejšie investície, ktoré im prinesú zaujímavý výnos s ohľadom na možné riziká. Ale dovolím si nesúhlasiť s výrokom, že výlučne naši sporitelia v druhom pilieri, teda aj ja by som financoval americkú ekonomiku.

Dôchodkové spoločnosti nakupujú aj slovenské štátne dlhopisy, keďže povinne spravujú dlhopisové fondy. Koľko peňazí približne držia v týchto dlhopisoch?

Keď som si to náhodne pozeral, v najväčšom dlhopisovom dôchodkovom fonde na Slovensku, ktorý má Allianz DSS, tvoria slovenské štátne dlhopisy od 8 do 9,5 percenta. To je okolo 200 miliónov eur, čo nie je zanedbateľná suma. Už teraz by sme mohli povedať, že už aj sporitelia v druhom pilieri financujú fungovanie štátu. Čiže ak štát investuje do rozvojových a infraštruktúrnych projektov, tak ich už financujú.

Pri každej investícii a najmä dlhodobého charakteru platí, že netreba dávať, ľudovo povedané, všetky vajíčka do jedného košíka. Pri investovaní je dôležité vybrať si zaujímavé investičné tituly, ale viacero. Nebolo by vhodné, aby za 5,8 miliardy eur, čo je majetok v dlhopisových dôchodkových fondoch, sme mali nakúpené len slovenské dlhopisy. Nedajbože by nastala situácia ako v Grécku a to by veľmi negatívne ovplyvnilo úspory sporiteľov v druhom pilieri.

Štát vlani zaviedol predvolenú investičnú stratégiu a podľa jej pravidiel presúva úspory niektorých sporiteľov z dlhopisov do akcií. Znamená to, že podiel štátnych dlhopisov v majetku dôchodkových fondov nebude rásť?

Nepoznáme parametre toho, za akých podmienok by mali dôchodkové spoločnosti nakupovať štátne dlhopisy. Ale ako ste povedali, štát konečne začal minulý rok riešiť dlhodobý problém, že ľudia v druhom pilieri, ktorý je primárne formou dlhodobého investovania, mali väčšiu časť úspor v dlhopisových fondoch. Správcovia začali vlani postupne presúvať úspory tých sporiteľov, ktorí si to želali, do indexových fondov. Konečne máme viac investícií v akciách a menej v dlhopisoch. Pokiaľ by prišiel nejaký zásah, ktorý by dôchodkovým spoločnostiam direktívne povedal, že musia investovať do dlhopisov, tak by sa to bilo s touto stratégiou.

Táto téma sa objavuje niekoľko rokov, doteraz sa to vládam nepodarilo urobiť. Keď majú DSS-ky nakupovať špeciálne dlhopisy na infraštruktúrne projekty, chcú mať garantované platby. Čo si o tom myslíte?

V druhom pilieri nepotrebujeme veľmi náročné štrukturálne produkty, ktoré by vyžadovali rozsiahle právne analýzy a záruky. Potrebujeme čo najviac zjednodušiť jeho fungovanie, nechať voľnú ruku správcom. Myslím si, že posledných viac ako desať rokov po zavedení indexových fondov preukazujú, že druhý pilier má význam, len potrebujeme nasmerovať jeho zdroje do rizikovejších aktív, kde je možnosť potenciálne dosiahnuť vyšší výnos.

Čiže malo by to byť na rozhodnutí konkrétnej DSS-ky, či investuje do dlhopisov, ktorými sa má financovať napríklad výstavba nájomných bytov?

Určite áno. Nájomné byty sú zase úplne iný segment ako infraštruktúrne projekty typu diaľnice. Hovorilo sa tu o 25-tisíc nájomných bytoch, ktoré sa mali postaviť. Nemám vedomosť, že by sa nejaké veľké počty postavili. Ale znova, je to veľmi náročný štruktúrovaný produkt. Zdá sa to jednoduché, že vznikne spoločnosť, ktorá by emitovala dlhopisy a niekto ich nakúpi. Lenže to nie je o tom, že tá spoločnosť bude niečo stavať. Bude developovať projekt, bude mať zazmluvnených subdodávateľov, čiže vstupuje do toho viacero strán. To isté je aj pri diaľniciach. Ak by mal niekto do toho investovať, musí si jasne identifikovať všetky parametre produktu. To znamená, aké sú tam termíny, kto je za čo zodpovedný, aké sú tam riziká, a na základe toho vyhodnotiť, akú rizikovú prirážku bude akceptovať.

Otázne je, do akej miery by náklady na výstavbu nájomných bytov boli nižšie. Dá sa to znižovať tým, že by sa znížila DPH na nulu, alebo by tam boli ďalšie stimuly, ktoré by dokázali stlačiť cenu výstavby nižšie, aby aj cena nájmu mohla byť prijateľná pre všetkých. Ale neviem, či by správcovia v druhom pilieri dokázali reflektovať na takéto komplikované produkty. Veľmi dôležité je poriadne si urobiť právnu analýzu, čo nie je jednoduché. Je otázne, či by poplatok, ktorý si berú správcovia v druhom pilieri, stačil na pokrytie nákladov, ktoré by s tým súviseli. Akcie, ktoré sa obchodujú na finančnom trhu, musia spĺňať stanovené štandardy.

Čiže ak nejaké projekty, tak skôr diaľničné?

Nechcem hovoriť za zástupcov druhého piliera. Kľúčová vec je, kto bude emitent. Či štátna Národná diaľničná spoločnosť alebo priamo štát, ktorý povie – chceme z týchto zdrojov emitovať toto portfólio produktov s takými očakávanými úrokovými sadzbami, ktoré sme ochotní akceptovať. DSS-ky alebo podielové fondy na Slovensku alebo banky sa potom rozhodnú, či to pre nich dáva zmysel. Je v záujme asi každého na Slovensku, aby sa tu začali veci hýbať, ale bude záležať na parametroch, ktoré štát nastaví. Aj keby sa dôchodková spoločnosť rozhodla, že do toho ide, stále tu je sporiteľ, ktorý sa môže rozhodnúť. Môže povedať – ja nechcem, aby ste to robili, a úspory z dlhopisov si prenesie do indexového fondu.

Je dôležité potom nastaviť limity, koľko najviac by mohli DSS také dlhopisy nakupovať, aby to riziko bolo rozložené?

Ak by teoreticky štát DSS-kám povedal, že musia nakúpiť dlhopisy od 10 do 40 percent, tak v poriadku. Ale nemôže im povedať, že musia nakúpiť dlhopisy za 3 miliardy eur. Ale znova, ak štát povie, že to má byť od 10 do 30 percent, čo sa môže stať? Sporitelia na Slovensku si môžu povedať, no dobre, ale my s tým nesúhlasíme, môžu zadať príkaz, že chcú svoje úspory presunúť z dlhopisov do indexových fondov. DSS síce naplní kvótu dajme tomu 10 percent, ale nie z miliárd eur, ale zo 100 miliónov.

Oplatí sa mladým ľuďom sporenie v druhom pilieri?

Určite sa oplatí. Je to najlacnejšia forma sporenia si na dôchodok na Slovensku, i keď sa mierne zvýšil manažérsky poplatok za správu úspor, ale zároveň sa zrušil výnosový poplatok. Druhý pilier je stále výrazne lacnejší ako akákoľvek iná forma investovania.

Keď sme sa rozprávali vlani na jeseň, obávali ste sa, že Ficova vláda môže znížiť príspevok do druhého piliera na nulu. Od januára ho znížila z 5,5 percenta na trvalé 4 percentá. Stále máte takú obavu?

Môj pesimizmus sa možno zmiernil, lebo aj nedávne vyjadrenie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša bolo o tom, že vláda v žiadnom prípade nechce zasiahnuť do druhého piliera a vníma ho ako dôležitú súčasť dôchodkového systému na Slovensku. Osobne si myslím, že aj súčasní predstavitelia vlády veľmi významne chápu, aký dôležitý je druhý pilier pre udržateľnosť, i keď zníženie príspevkov tomu nenasvedčuje. Myslím si, že tých 15 miliárd eur v druhom pilieri a 1,8 milióna sporiteľov je dostatočná masa na to, aby nešli až tak ďaleko, že by druhý pilier zrušili.

Či pôjdu s príspevkom na 0 percent? Uvidíme, ako sa budú vyvíjať verejné financie budúci rok. Niekoľko stoviek miliónov získali tým, že znížili príspevok do druhého piliera na súčasné 4 percentá. Ak by sa príspevok znížil na nulu, pre nových ľudí by nemalo žiaden význam byť v druhom pilieri, pretože žiadne peniaze by im tam nešli. Dobrovoľné príspevky nie sú pre ľudí až také atraktívne, pretože nie sú daňovo zvýhodnené. Pre tých, ktorí tam majú peniaze, by bolo najvhodnejšie, aby tam aj zostali, lebo sa budú ďalej zhodnocovať.

O to viac je dôležité, aby si ľudia sporili aj dobrovoľne. Vy si napríklad ako sporíte?

Mám druhý a tretí pilier. Mám tiež úspory v takzvaných fintech spoločnostiach, ktoré ponúkajú investovanie do ETF fondov. Na slovenskom trhu takých známych spoločností nie je veľa, ale mám úspory zhruba v dvoch. Mám vlastný obchodný účet, kde držím nejaké ETF-ká a veľmi malú časť portfólia mám aj v kryptomenách.

Vláda sa chce vrátiť k PPP projektom. Jeden sa má týkať druhej koľaje na vlakovej trati Bratislava – Komárno, ďalší rekonštrukcie a opráv 500 mostov na cestách prvej triedy a diaľniciach. V čom vidíte riziká a prínosy PPP projektov?

Väčšinou sa na to ako ekonómovia pozeráme tak, že pokiaľ súkromník ide niečo robiť, tak na rozdiel od štátu sa na to pozerá so snahou zefektívniť celý proces a tlačiť ho nákladovo nižšie. Stále je to však súkromno-verejné partnerstvo, ktoré je závislé od toho, ako si štát zadefinuje nejaké veci. Otázne je, do akej miery podmienky, ktoré mu ponúkne súkromný partner, budú pre štát výhodné. Čiže je to dobrá cesta, ako dosiahnuť efektívnejšie využitie verejných zdrojov, ale zároveň k tomu ani nemusí dôjsť. Naša skúsenosť s tým nie je úplne najlepšia.