Ich románik sa začal pri spoločnom nakrúcaní filmu, tak trochu mimo obrazový rám. Ona – mimoriadne talentovaná kameramanka s ambíciou čoskoro zrealizovať svoj režijný debut Jody Morenová (Emily Blunt), on – prekvapivo pokorný ostrieľaný kaskadér Colt Seavers (Ryan Gosling), čo zbytočne neriskuje kvôli zážitkovému zvýšeniu hladiny adrenalínu v krvi a už pol roka v rôznych krkolomnostiach zaskakuje za hviezdnu primadonu Toma Rydera (Aaron Taylor-Johnson). Jeden nezvládnutý pád zo strechy s nesprávne odhadnutou dĺžkou bezpečnostného lana však ústredný pár od seba na celých osemnásť mesiacov oddelí. Fyzicky sa Colt zrehabilituje pomerne rýchlo. Zlyhanie pri kaskadérskom kúsku, ktorý ho takmer stál život, ale nevníma ako bežnú nehodu pri filmovačke. Je preňho zásadnou chybou vo vzťahu s Jody, z ktorého pozvoľna kvôli vlastnej sebaľútosti vycúval. Momentálne parkuje autá pre jednu populárnu mexickú reštauráciu. Mohol by pokojne pokračovať v nakrúcaní ďalej, argumentuje mu producentka budúceho trháku Metalstorm prešibaná Gail Meyerová (Hannah Waddingham). Vraj je to Jodyna prvá nádejná réžia a rada by s ním nadviazala na niekdajšiu spoluprácu. V skutočnosti však chce, aby jej pomohol nájsť nezvestného Toma Rydera...

Snímka Kaskadér režiséra Davida Leitcha (spolutvorcu prvého Johna Wicka, Atomic Blond: Bez ľútosti, či Bullet Train), niekdajšieho koordinátora kaskadérskych kúskov a dabléra, ktorý neraz za svoju kariéru „zaskakoval“ napríklad za Brada Pitta alebo Matta Damona v ich ikonických rolách, je vynikajúcim, formálne mimoriadne nápaditým žánrovým filmom nakrúteným v prvom rade pre radosť a zároveň tiež láskyplnou poctou (nielen zábavnej, naratívnej) kinematografií vo všeobecnosti. Je mimoriadne šikovný dokonca vo chvíľach svojej úmyselnej zábavnej hlúposti. Poukazuje na všetky tvorivé funkcie pri nakrúcaní, zväčša mylne označované za „technické“, ktoré bežnému divákovi spravidla zostávajú skryté, kým venuje pozornosť detailom tlmočeného príbehu a hlavne hercom dodávajúcim svojím nalešteným produkciám hviezdny lesk. Inšpiráciou pre scenár Drewa Pearcea bol rovnomenný televízny seriál Glena A. Larsona (Knight Rider) vysielaný v piatich sezónach z rokov 1981 – 1986 s Heather Thomas a Leem Majorsom v hlavných úlohách, pričom Lee Majors k nemu naspieval aj titulnú pieseň. (Obaja herci z pôvodného seriálu si v Leitchovom filme „strihnú“ krátke cameá.) Napriek tomu sa dá povedať, že aktualizovaná verzia Kaskadéra si zo seriálu prepožičiava „iba“ pár kľúčových dejových motívov, no funguje si viac-menej po svojom. Dokonca dejové paralely medzi fiktívnym svetom filmu a jeho „realistického“ tvorivého sprostredkovania obohacuje o viacero nových, často prekvapivých významových vrstiev.

Odhiadnuc od seriózneho, umelecky ambiciózneho stvárnenia tematiky filmu o filme v Americkej noci režiséra Françoisa Truffauta z roku 1973 alebo pomerne nedávneho zábavne elegického zmapovania prechodu medzi nemou a zvukovou érou v kontexte kinematografickej histórie Babylon (2022) Damiena Chazellea, je Kaskadér nepriamym následníkom komediálnych takmer superlahôdok ako Život v oblúznení (1995) Toma DiCilla, kde si herec Steve Buscemi vtipne zahral rolu režiséra nízkorozpočtového nezávislého filmu, v ktorom sa kazí všetko, na čo jeho štáb verných smoliarov siahne... Trhák pán Bowfingera (1999) Franka Oza, nechávajúci „chudáka“ Stevea Martina nakrúcať svoj film tajne, výlučne skrytou kamerou, lebo jeho vytúžená hviezda Eddie Murphy mu v ňom odmietol hrať. Či brilantná paródia na vojnové drámy a výpravné hollywoodské dobrodružstvá Tropická búrka (2008) Bena Stillera o rozmaznaných hviezdach, ktorých režisér jednoducho vysadí uprostred nehostinnej vietnamskej džungle, aby zaznamenal ich skutočné, neraz hysterické pocity pri pokuse o návrat späť do bezpečného filmárskeho tábora. Každý jeden zo spomínaných filmov sa hral s iným žánrom, bol preplnený na prasknutie intertextovými, popkultúrnymi odkazmi, zábavne porovnával fikciu s realitou a zároveň im významovo zamieňal ich prvotné úlohy.

Leitchov Kaskadér mnohé spomínané naratívne prvky pripomenie, aby svoju tému doviedol k remeselnej dokonalosti. Kamera Jonathana Selu sa nebojí tvorivo hrať s významovými, výrazovými, či technickými princípmi zaznamenania priestoru, priestorových vzťahov v rámci veľkolepo žánrovo rozmanitej výpravy navrhnutej Davidom Scheunemannom a za pomoci dynamicky jednajúcich postáv, prípadne dôležitých rekvizít, či dekorácií od Christiana Petersena začlenených do nich. Dôležitá je nielen informácia vo vnútri obrazového rámu, ale aj skryté náznaky, či už podľa scenára inscenovaného alebo neinscenovaného „života“ pomimo, ktoré sú kultivovane „dávkované“ vždy v tom najvhodnejšom, dramaturgicky najvďačnejšom momente a hrajú sa s diváckou predstavivosťou. Objektív je tak namierený, ako na realizovaný film vo filme, ktorý neraz ako diváci vidíme už v scénach s dokončenou postprodukciou a nakomplet pridanými trikmi, tak na nemenej vizuálne zaujímavý film o filme s kontrastne odlišnou estetikou. Jeden dlhý, inscenačne náročný záber, keď režisérka Jody diskutuje o pripravovanej scéne s jednotlivými členmi štábu, prichádzajúcimi do záberu aj odchádzajúcimi v premyslených pohybových „choreografiách“ je fascinujúcou ukážkou toho, čo všetko iluzívne a fiktívne vo filme má realistický základ pri nakrúcaní za pomoci často hmatateľných praktických efektov.

Inokedy jednotlivé vrstvy záberu pri komponovaní do hĺbky od seba oddeľujú dva kontrastné žánre – interiér karaoke baru, ako vystrihnutého z romantických komédií, zatiaľ čo na pozadí oknom von v náznakoch preniká k divákovi naháňačka z akčnej krimi aj s dobre načasovaným slapsticky komickým úderom, či následným pádom. Niekedy hrá prim intímna interakcia medzi kameramankou / debutujúcou režisérkou a jej verným kaskadérom v príjemne staromódnom duchu Jody už zavrhnutej Lásky nebeskej (2003) Richarda Curtisa, prípadne Notting Hillu (1999) Rogera Michella, kde sa v tematickom pripodobnení k ústrednej zápletke majiteľ malého kníhkupectva Hugh Grant zamiloval do veľkej hereckej hviezdy Julie Roberts - aj keď si to Colt mýli s Pretty Woman (1990) Garryho Marshalla, filmom, ktorý vlastne zamieňa mužsko-ženské role pri stvárnení podobnej dejovej situácie o tom, ako moderná Popoluška k šťastiu prišla... Tvorivá práca na filme sa môže prelínať s konštruktívnym prístupom v milostnom vzťahu – viď. vtipná snaha opakovane a tak trochu za trest zrealizovať scénu, kde Colt horí, aby bol v následnej prestrelke odvrhnutý výbuchom na tvrdú skalnatú stenu. Jody mu vtedy vysvetľuje charakterové pozadie jeho postavy podrobnejšie, než by si situácia vyžadovala a vo vtipne nepriamom dialógu z neho „doluje“ prvé, skutočne úprimné vysvetlenie k ich prebiehajúcej vzťahovej kríze.

Aby v neskoršej telefonickej diskusií o zvažovanom formálnom prerozdelení obrazu na dve polovice s ukážkou toho, ako by to asi vyzeralo, vychádzali čoraz viac najavo všetky nenápadné podobnosti medzi Jody a Coltom. Inokedy sa pre zmenu stáva stredobodom pozornosti akčná krimi s mierne neonoirovým nádychom nostalgicky sa vracajúca k ére neónového nasvietenia, keď herec ešte nepotreboval tak bojovať o priazeň publika so všetkými tými digitálnymi „omaľovánkami“ pri finalizácií filmu nahrádzajúcimi zelené plátno. Je tu cítiť prvky Miami Vice v seriálovej aj filmovej podobe od Anthonyho Yerkovicha a Michaela Manna, narážky na väčšinu z kaskadérskej kariéry Davida Leitcha, vrátane inšpiratívnych, motivačných replík z Rockyho (1976), Rýchlo a zbesilo (2001) až po Johna Wicka (2014). A svojou šikovnosťou sa to všetko môže smelo porovnávať s inou Goslingovou rolou súkromného detektíva v geniálnych Správnych chlapoch (2016) Shanea Blacka, kde tvoril zábavne sa doberajúci pár v štýle Buddy Movies s Russellom Croweom. Tento raz si nájde parťáka v psom kaskadérovi Jean-Claudeovi, ktorému stačí jeden francúzsky povel a rád sa s chuťou zahryzne protivníkovi do intímnych partií. Mimo akciu upúta aj papagáj kakadu s nacvičeným tancom na duniacu rapovú pieseň...

Taktiež triky nemusia len vzbudzovať ilúziu fiktívnych vedecko-fantastických svetov, zamieňať tváre dablérov za na plagátoch propagované hviezdy, ale aj cez aktuálny motív deep fake deštruktívne sa valiaci sociálnymi sieťami, manipulatívne zasiahnuť do inak nezinscenovaného videa. Kostým mimozemšťana od Sarah Evelyn plynulo prechádza z realizovaného filmu, k scénam z jeho nakrúcania a môže byť aj zámerne rušivým elementom pri „hroziacej“ milostnej scéne, prípadne poslúžiť na zakrytie identity pri najdivokejšej akcií. Medzi realitou a fikciou sa stierajú hranice a zamieňajú si role, a akoby to ešte nestačilo dodatočnú iluzívnosť môžu ešte eskalovať nedobrovoľne skonzumované omamné látky, na ktorých si Tom Ryder Aarona Taylor-Johnsona občas dosť egomaniacky „fičí“. Takže pozor na občasné vidiny jednorožcov a netreba tiež zabudnúť dať si pre istotu chránič na zuby, ak chcete vbehnúť rýchlosť naberajúcemu autu priamo do cesty. Samozrejme, stojí za to pripomenúť si reálne zábery z nakrúcania Kaskadéra v jeho záverečných titulkoch, bez ktorých by komplexnosť celej snímky bola skrátka neúplná - keďže aj predstaviteľ titulnej roly musel nevyhnutne mať v kľúčových krkolomnostiach svojho vlastného, obdivne neohrozeného dabléra.

Aktuálne recenzie o najnovšom filme Davida Leitcha tvrdia, že je šikovnou, ideálne zrealizovanou letnou zábavou, ťažiacou maximum z prekvapivo hladkej kombinácie svojich žánrových, príbehových motívov. Nie je to celkom pravda. Kaskadér vo výsledku predstavuje oveľa viac.

Kaskadér (The Fall Guy), USA, 2024
Dĺžka: 126 minút
Réžia: David Leitch
Scenár: Drew Pearce
Kamera: Jonathan Sela
Hudba: Dominic Lewis
Strih: Elísabet Ronaldsdóttir, Mark P. Stoeckinger
Scénografia: David Scheunemann
Kostýmy: Sarah Evelyn
Produkcia: Ashok Amritraj, Guymon Casady, Ryan Gosling, Kelly McCormick, Walter F. Parkes
Hrajú: Ryan Gosling, Emily Blunt, Aaron Taylor-Johnson, Hannah Waddingham, Winston Duke, Stephanie Hsu, Teresa Palmer, David Collins, Zara Michales, Matuse, Charlotte Wood, Beth Champion, Lee Majors, Heather Thomas, Jason Momoa
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 2. mája 2024
Foto: CiemArt SK