Aj mladí sú otrasení z toho, čo sa v tejto krajine deje. Liptovské divadlo tanca dáva priestor ich obavám aj túžbam
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Liptovské divadlo tanca nedávno v Košiciach uviedlo inscenáciu Čakanie…Na?…Keď?! Vznikala v spolupráci s konzervatóriom v Liptovskom Hrádku a ukazuje, čím žijú mladí ľudia a aké témy ich trápia. Pre divadlo nejde o výnimku.
„Človek by si myslel, že ich nezaujíma politika alebo spoločenské témy, ale to nie je pravda,“ hovorí Michaela Košová, ktorá divadlo so zázemím v Liptovskom Mikuláši vedie.
Študentov a študentky neďalekého konzervatória sa snaží prepájať s profesionálmi. „Chceme, aby boli pripravení do veľkého tanečného sveta,“ hovorí Košová.
Paralyzovaná mládež
Scéna tanečnej inscenácie Čakanie…Na?…Keď?! sa začína pohľadom na dve mladé ženy. Pozadie je tmavé a aj ony sú odeté celé v čiernom, preto vidieť len to, ako v stoji uprene na seba pozerajú, akoby patrili k sebe. Jedna si zrazu sadá na stoličku a druhá okolo nej pomaly a nevšímavo prechádza. Posadí sa oproti a opäť na ňu zazrie.
V ústrety napätej situácie zrazu na javisko vstúpi muž a začne fúkať do podivnej trúbky v tvare mušle, ktorá vydáva ešte podivnejší zvuk podobný ručaniu divej zveri.
Udalosť, ktorú inscenácia spracováva, je vražda Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha pred bratislavským podnikom Tepláreň. Hoci padne aj symbolický výstrel, ani jedna z tanečníčok v inscenácii nezomiera, obe vstávajú a ďalej tancujú.
„Myslím si, že tak ako v reálnom živote nechceme, aby
