Zo sveta pravoslávia Ekumenický patriarchát odmieta srbský tomos o autokefálii pre severomacedónsku cirkev

Vysoký predstaviteľ Konštantínopolského ekumenického patriarchátu, imbrosský metropolita Kyrillos (Dragunis), ostro odmietol udelenie autokefálie Macedónskej pravoslávnej cirkvi – Ochridskému arcibiskupstvu Srbskou pravoslávnou cirkvou.

V interview so severomacedónskym médiom 360 stepeni metropolita Kyrillos vyhlásil, že výlučne Konštantínopolský ekumenický patriarchát má právo udeliť autokefáliu inej cirkvi. Imbrosský metropolita je presvedčený, že Srbská pravoslávna cirkev je manipulovaná Ruskou pravoslávnou cirkvou.

Až v roku 2022 sa Srbská pravoslávna cirkev zmierila s Macedónskou pravoslávnou cirkvou – Ochridským arcibiskupstvom, ktoré sa v roku 1967 odtrhlo od Srbskej pravoslávnej cirkvi a jednostranne sa vyhlásilo za autokefálne, takže celé desaťročia nepožívalo uznanie zo strany okolitých autokefálnych pravoslávnych cirkví.  

V júni 2022 Srbská pravoslávna cirkev odovzdala Macedónskej pravoslávnej cirkvi – Ochridskému arcibiskupstvu tomos o autokefálii. Odvtedy mnohé autokefálne pravoslávne cirkvi obnovili vzťahy s touto cirkvou či dokonca uznali jej autokefáliu.

Medzi Macedónskou pravoslávnou cirkvou – Ochridským arcibiskupstvom a Gréckou pravoslávnou cirkvou existuje napätie pre jej názov, ktorý je rovnomenný s významným gréckym regiónom. Sporným bodom s Konštantínopolským ekumenickým patriarchátom je otázka, kto je príslušný pre severomacedónskych veriacich v diaspóre.

Metropolita Kyrillos v interview zdôraznil, že všetkým miestnym pravoslávnym cirkvám s výnimkou štyroch starobylých patriarchátov (Rím, Alexandria, Antiochia a Jeruzalem) udelil autokefáliu Konštantínopolský ekumenický patriarchát.

Aj Ochridské arcibiskupstvo sa obrátilo so žiadosťou o pomoc na Konštantínopolský ekumenický patriarchát. Konštantínopol sa roky snažil o riešenie, no jeho úsilie stroskotávalo na Srbskej pravoslávnej cirkvi.

Srbskou pravoslávnou cirkvou vydaný tomos o autokefálii je podľa názoru metropolitu Kyrilla „provokácia“ a „hanebnosť“. Srbská pravoslávna cirkev pristúpila k tomuto kroku až vtedy, keď sa začala meniť situácia Macedónskej pravoslávnej cirkvi – Ochridského arcibiskupstva.

Podľa Kyrillových slov sa Srbská pravoslávna cirkev pridala k Ruskej pravoslávnej cirkvi, prijala jej stanovisko, urobila zo seba jej „orgán“ a dopustila sa tohto „veľkého priestupku“. Metropolita považuje srbský tomos za bezvýznamný, sfalšovaný, okrem Ruskej pravoslávnej cirkvi ho nikto neuznal.

Metropolita Kyrillos kritizoval aj spôsob, akým došlo k zmiereniu medzi Srbskou pravoslávnou cirkvou a Macedónskou pravoslávnou cirkvou – Ochridským arcibiskupstvom. K dohode dospeli na tajnom stretnutí v Niši za chrbtom Konštantínopolského ekumenického patriarchátu a na príkaz Ruskej pravoslávnej cirkvi a toto je „nečestná práca“.

Konštantínopol prijal Macedónsku pravoslávnu cirkev – Ochridské arcibiskupstvo späť do eucharistického spoločenstva.

Podľa Kyrillových slov Konštantínopolský ekumenický patriarchát bol na ceste k vyriešeniu tohto problému, keď Ruská pravoslávna cirkev dostala strach, že stratí aj túto krajinu, keďže konečným cieľom je Severnému Macedónsku vnútiť Rusko. A tak Ruská pravoslávna cirkev „rýchlo-rýchlo“ primala Srbskú pravoslávnu cirkev k tomu, že udelila „pseudotomos“, ale toto nepomohlo nikomu a len urobilo z Macedónskej pravoslávnej cirkvi poddanú Srbskej pravoslávnej cirkvi.

Pýtajúci sa novinár v interview s metropolitom Kyrillom upozornil na fakt, že niektorí severomacedónski biskupi verejne označili podmienky Konštantínopolského ekumenického patriarchátu udelenia autokefálie za „nesplniteľné“. Toto metropolita Kyrillos označil za „lži“. Vyslovil poľutovanie nad tým, že Macedónska pravoslávna cirkev – Ochridské arcibiskupstvo je v súčasnej situácii „metropóliou Srbskej pravoslávnej cirkvi“.

Na otázku, aká je hlavná podmienka pre tomos o autokefálii zo strany Konštantínopolského ekumenického patriarchátu, metropolita Kyrillos odpovedal, že treba začať od otázky uznania Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Najskôr by sa mala uznať 15. a až následne 16. miestna pravoslávna cirkev.

Metropolita Kyrillos sa 8. apríla stretol v Skopje s arcibiskupom Stefanom (Veljanovským), hlavou Macedónskej pravoslávnej cirkvi – Ochridského arcibiskupstva. Na tomto stretnutí sa zúčastnil aj metropolita Gréckej pravoslávnej cirkvi Damaskinos (Kazanakis) a tajomník Posvätného synodu Macedónskej pravoslávnej cirkvi – Ochridského arcibiskupstva. 

Obsah rozhovorov nebol zverejnený. Kyrillos a Damaskinos strávili niekoľko dní v Severnom Macedónsku ako hostia Macedónskej pravoslávnej cirkvi – Ochridského arcibiskupstva.

V interview s macedónskou tlačovou agentúrou Meta sa novinár Marjan Nikolovski vyjadril podobne ako metropolita Kyrillos o vplyve Ruskej pravoslávnej cirkvi v Severnom Macedónsku. Záujem Ruska o Balkán je nepopierateľný, ale keďže Rusko má v Severnom Macedónsku malý politický, ekonomický i mediálny vplyv, využíva na tento účel svoju cirkev.

Aj Nikolovski si myslí, že Srbská pravoslávna cirkev zmenila svoju stratégiu voči Macedónskej pravoslávnej cirkvi – Ochridskému arcibiskupstvo až pod vplyvom Ruskej pravoslávnej cirkvi, keď Konštantínopolský ekumenický patriarchát začal vyvíjať väčšie úsilie pri hľadaní riešenia tejto balkánskej cirkevnej otázky.

Podľa Nikolovského uznanie Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny zo strany Macedónskej pravoslávnej cirkvi – Ochridského arcibiskupstva zohrá ústrednú úlohu pri prípadnom budúcom uznaní severomacedónskej autokefálie zo strany Konštantínopolu.

Moskovský patriarchát ako teroristický?

Estónsky minister vnútra Lauri Läänemets chce navrhnúť parlamentu, aby zaradil Moskovský patriarchát ako „teroristický“ a „svojou činnosťou podporujúci terorizmus“.

Na základe posudkov ministerstva vnútra a polície minister vnútra vraj nemá „inú možnosť“ než prerušiť väzby medzi Estónskou pravoslávnou cirkvou Moskovského patriarchátu a Ruskou pravoslávnou cirkvou.

Ako minister vnútra môže navrhnúť súdu, aby zakázal činnosť tejto náboženskej komunity. To sa však v praxi nijako „nedotkne jej príslušníkov“, prisľúbil Läänemets a dodal, že nedôjde k zatváraniu chrámov, ale len sa preruší spojenie s Moskvou.

Läänemets zdôvodnil svoj plán tým, že „Moskovský patriarchát dnes podlieha Vladimirovi Putinovi“ a estónsky parlament už vyhlásil Rusko za teroristický štát. Ruský patriarcha a patriarchát sa svojou rétorikou o svätej vojne ani v najmenšom nelíšia od islamistických teroristov. Posolstvo patriarchu Kirilla je príliš silné na to, aby nepreniklo k veriacim v estónskych cirkevných obciach, obáva sa Läänemets.

Zo sveta pravosláviaMetropolita pred svojím núteným odchodom z Estónska ešte vysvätil nového biskupa

Ján Krupa

Iniciatívu estónskeho ministra vnútra spustil najnovší dokument Svetového koncilu ruského ľudu, v ktorom sa ruská útočná vojna proti Ukrajine označuje ako „svätá vojna“. Estónske ministerstvo vnútra si pre tento dokument predvolalo na objasnenie biskupov Estónskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu.

Nebolo to prvý raz. Estónske štátne orgány nedôverujú tejto cirkvi pre jej väzby s Ruskou pravoslávnou cirkvou. Vo februári tohto roka z bezpečnostných dôvodov nebolo predĺžené povolenie na pobyt tallinnskému metropolitovi Jevgenijovi (Rešetnikovovi), takže musel opustiť krajinu.

Existujúce napätie podnietilo Estónsku pravoslávnu cirkev Moskovského patriarchátu k tomu, že 9. apríla v súvislosti s „krízovou situáciou medzi cirkvou a štátom“ vysvetlila svoj postoj. Estónska pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu je „dejinne a kánonicky“ spojená s Ruskou pravoslávnou cirkvou. Tvrdí sa, že je priamo podriadená Ruskej pravoslávnej cirkvi a nesie zodpovednosť za jej konanie. To však nie je pravda, „Estónska pravoslávna cirkev nenesie a nemôže niesť zodpovednosť za slová patriarchu“.

Estónska pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu zdôraznila, že jej spojenie s Ruskou pravoslávnou cirkvou je kánonickým spojením medzi štruktúrami na rôznych úrovniach. „Patriarchovia sa menia, ale kánonické väzby zostávajú. Ľudia v cirkvi môžu robiť chyby“, nie je však možné meniť svoju cirkevnú príslušnosť pre každú ľudskú chybu.

Estónska pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu následne vyhlásila, že ako autonómna cirkev „nemá vo svojej moci“ prerušiť kánonické väzby s Moskovským patriarchátom. A okrem toho Ruská pravoslávna cirkev „na cirkevnej úrovni neprijala nič, čo by nás nútilo prerušiť s ňou kánonické väzby“. Keďže Svetový koncil ruského ľudu nie je cirkevnou štruktúrou, jeho dokument nemôže byť dôvodom na prerušenie cirkevných väzieb.

Estónska pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu zároveň obhajovala prax modlitieb za Ruskú pravoslávnu cirkev a jej patriarchu. Ide o prosby adresované Bohu, aby viedol dotyčných – či už cirkevných predstaviteľov, alebo svetských hodnostárov – k rozpoznaniu pravdy a primeranému konaniu. Modlitba neznamená, že sa schvaľuje konanie dotyčnej osoby.

Estónska pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu považuje za nepravdepodobné zlúčenie s Estónskou apoštolskou pravoslávnou cirkvou, ktorá podlieha Konštantínopolskému ekumenickému patriarchátu, pretože nedôvera je príliš veľká.

V súvislosti s obavami o bezpečnosť Estónska pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu opäť zdôraznila, že ona a jej veriaci sa cítia súčasťou estónskej spoločnosti. Nechápe, prečo sa ju snažia odtiaľ vytlačiť. Vedenie cirkvi ani duchovenstvo nevyzýva na konflikt, opak však platí o estónskych médiách a štátnych orgánoch. Zasahovaním proti tejto cirkvi estónsky štát zasahuje aj proti jednej časti svojho obyvateľstva a jeho náboženskej slobode.

Zo sveta pravosláviaSvetový koncil ruského ľudu hovorí o vojne proti Západu, ktorý „prepadol satanizmu“

Ján KrupaNOEK

Hneď po zverejnení dokumentu Svetového koncilu ruského ľudu Estónska pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu vyhlásila, že jej hlava sa už prinajmenšom šesť rokov nezúčastňuje na zasadnutiach tejto organizácie. Metropolita Jevgenij sa nezúčastnil ani na predmetnom zasadnutí a ani nie je členom Svetového koncilu ruského ľudu.

Krátko nato sa Estónska pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu vyjadrila aj k obsahu samotného dokumentu, ktorý nesie názov Súčasnosť a budúcnosť ruského sveta. Svätý synod poukázal na veľký ohlas, ktorý tento dokument vyvolal v Estónsku, a deklaroval pochopenie pre „znepokojenie spoločnosti“.

Svetový koncil ruského ľudu je „civilná organizácia inej krajiny“. Jeho uznesenia nemajú „žiadnu záväznosť pre Estónsku pravoslávnu cirkev Moskovského patriarchátu“ aj napriek účasti zástupcov Ruskej pravoslávnej cirkvi, pretože Estónska pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu je autonómna.

Táto cirkev odmieta dokument tohto zhromaždenia, lebo „nezodpovedá duchu evanjeliového učenia“. Veriaci Estónskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu sú súčasťou estónskej spoločnosti a milujú a rešpektujú kultúru, zvyky a tradície svojej krajiny. „Idea ruského sveta nahrádza evanjeliové učenie a my ako kresťania to nemôžeme akceptovať,“ pokračoval Svätý synod.

Estónska pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu každý deň hlása pokoj a jednotu, preto sa na jej bohoslužbách môžu zúčastňovať ľudia rôznych národností a s rôznymi názormi. V závere Svätý synod vyzval svojich veriacich, aby sa modlili za mier a „bezpečnosť všetkých obyvateľov nášho nezávislého Estónska“.

Tlačový hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa nechcel vyjadriť k plánu estónskeho ministra vnútra. Ministrove vyjadrenia podľa Peskova „sotva patria medzi tie najinteligentnejšie“. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyhlásila, že boli prítomné všetky známky „duševnej indispozície“. A navyše Läänemetove vyjadrenia boli podľa nej nelogické. Spýtala sa, či pápež František rokuje s teroristami.