V prednáškovej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave sa 26. apríla konala prezentácia knižnej tvorby Slovákov v Maďarsku. Podujatie bolo výsledkom spolupráce Neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti SlovakUm, s. r. o., Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) a bratislavskej Univerzitnej knižnice.

Hostí a záujemcov o tvorbu Slovákov v Maďarsku privítala predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková: „Naši priaznivci si pomaly už zvykajú na to, že okrem Bibliotéky, kde sa pravidelne predstavujeme spolu s našimi priateľmi z Vojvodiny a Rumunska, vás navštevujeme aj tu, a prinášame naše najnovšie publikácie, na ktoré chceme upriamiť vašu pozornosť.“

Ľuda pre deti predstavila šéfredaktorka Ľudových novín Eva Fábiánová, ktorá prítomným najprv priblížila príbeh vzniku knihy. Keď týždenník prešiel v roku 2013 na takzvaný magazínový formát, redaktori začali rozmýšľať, ako zaujať najmladších čitateľov, pretože, ako povedala, „jeden z našich prvoradých cieľov je osloviť všetky vekové kategórie, nielen dospelých.“ Vtedy sa zrodil nápad, že počas školského roka sa raz mesačne na stránkach Ľudových novín objaví maskot Ľudo, ktorý má približne 12-13 rokov, jeho starí rodičia žijú na Slovensku a on býva v jednej slovenskej dedine v Maďarsku. Vždy sa prihovára čitateľom listom a v tom liste napíše, aké úlohy pre deti pripravil. Autori sa každý mesiac snažia priblížiť deťom inú tému. „Ľudo sa teší veľkej obľube v radoch našich mladých čitateľov, hlavne v školách,“ pochválila sa šéfredaktorka a dodala, že od pravidelnej rubriky v týždenníku bol už len krôčik k nápadu pozbierať najzaujímavejšie úlohy a vydať ich v knižnej podobe. Čo sa týka vekovej kategórie, úlohy sú pre žiakov prvého stupňa základných škôl. Autori plánujú knihu rozšíriť do všetkých inštitúcií, ktoré vyučujú slovenský jazyk.

Konateľ spoločnosti SlovakUm, s. r. o. Imrich Fuhl predstavil najnovšiu knihu Gregora Papučka Memoáre alias Pamäti rodáka starobylej dedinky Pleš (dnes Mlynky). Autor začal uverejňovať úryvky svojich memoárov v Ľudových novinách, následne ho jeho syn Zlatko Papuček nahovoril, aby ich vydal v knižnej podobe. „Zvykneme Gregora Papučka nazývať svedomím Slovákov v Maďarsku, o ktorom som už pred tridsiatimi rokmi napísal, že keby nebol, museli by sme ho vymyslieť,“ povedal I. Fuhl, ktorý zhrnul celoživotnú tvorbu autora, publicistu, básnika, prekladateľa a neúnavného zberateľa folklóru svojho rodiska.

Predsedníčka CSSM A. Hollerová Račková hovorila o Našom kalendári, ktorý je najstaršie nepretržite vychádzajúce slovenské periodikum v Maďarsku. Štruktúra kalendára je ustálená. Obsahuje kalendárnu časť, vedľa ktorej je vždy jedna tematika, na ktorú sa zameriavajú v danom roku. V úvodníkoch píšu naši prominenti o dôležitých témach slovenskej komunity v Maďarsku. V ďalšej časti sa redaktori venujú rekapitulácii udalostí, nachádzajú sa tam aj články o slovenských školách a inštitúciách a ich činnosti v predchádzajúcom roku. Kalendár je bohato ilustrovaný a zostavujú ho členovia redakcie Ľudových novín. V roku 2024 je kalendárna časť venovaná lokalitám, ktoré majú partnerské vzťahy s obcami a mestami na Slovensku. „Rozhodli sme sa pre túto tému, lebo sme zistili, že takmer každá Slovákmi obývaná obec v Maďarsku má svoje partnerské vzťahy na Slovensku a tieto vzťahy často vychádzajú z rodinných väzieb, ktoré existujú stále medzi repatriantmi do Československa.“ Vyzdvihla partnerské styky medzi VI. obvodom Budapešti a Liptovským Hrádkom. Pani predsedníčka prezradila, že spolupráca vznikla vtedy, keď začali pátrať po stopách významného slovenského politika a staviteľa Jána Nepomuka Bobulu, ktorý dlhé roky žil a pôsobil v hlavnom meste. Bobula sa narodil v Dovalove, čo je v súčasnosti mestská časť spomenutého Liptovského Hrádku. V kalendári osobitne venujú blok dôležitým udalostiam, akou bolo napr. sčítanie obyvateľstva, alebo schválenie zákona o právach národností. Ďalej zachycuje udalosti uplynulého roka vo fotografiách, predstavuje politicko-spoločenské a kultúrne podujatia, ako aj činnosť slovenskej mládeže. Na záver A. Hollerová Račková odporúčala do pozornosti čitateľov dve zaujímavé témy. Rozhovor s riaditeľom Slovenskej ústrednej hvezdárne Mariánom Vidoveneczom, ktorý je potomkom presídlencov a článok s názvom Je čabianska klobása hungarikum od bývalého riaditeľa čabianskej slovenskej školy Jána Chlebnického.

V druhej časti prezentácií predseda ČOS Bence Püski-Liker listoval v ročenke Čabiansky kalendár na rok 2024 a predstavil netradičnú kuchársku knihu Dobrí apeťík! ako aj Čabjanskú podsťenkovú kňižočku.

Ako povedal, Čabiansky kalendár patrí medzi najobľúbenejšie ročenky Slovákov žijúcich na Dolnej zemi. Vznik tohto kalendára siaha do roka 1920, keď po rokoch bojov s uhorskou vrchnosťou evanjelický senior a šéfredaktor ročenky Ľudovít Žigmund Szeberényi dokázal vydať jej prvé číslo. Po prvej svetovej vojne sa Slováci v Maďarsku izolovali od materskej cirkvi a od Slovákov v Rumunsku a Vojvodine. Prvá a dlhé roky jediná dobová publikácia v slovenskom jazyku mala preto v tom čase mimoriadny význam. „Kalendár obsahuje meniny podľa slovenského i maďarského kalendára. Na každý mesiac je aj strana, na ktorú si majiteľ môže zapisovať dôležité udalosti a informácie, takže aj v dnešnej dobe môže slúžiť ako rodinná kronika. Na strane pre zápisky sa pri každom mesiaci nachádzajú vybrané fotografie kútov mesta,“ dodal predseda. V článku Paralela v znamení tridsiatky šéfredaktorka ročenky Hajnalka Krajčovičová poukazuje na významné udalosti, ktoré sa udiali pred tridsiatimi rokmi. Vznik samostatnej Slovenskej republiky priniesol radosť našim v materskej krajine, ale aj Slovákom v Maďarsku. Ďalej nájdeme články, ktoré sa zaoberajú aktualitami a taktiež aj historické štúdie a reportáže.

O kuchárskej knihe B. Püski-Liker prezradil, prečo dostala práve takýto názov. „V starej zbierke dokumentov oblastného domu našli ručne písané recepty v čabianskej slovenčine, z ktorých každý mal na konci napísané: Dobrí apeťík! t. j. Dobrú chuť!“ Vtedy sa Čabania na čele s autorom publikácie Ondrejom Kiszelyom rozhodli, že pozbierajú typické čabianske slovenské recepty. „Je to koprodukcia mladšej a staršej generácie, lebo naše Slovenky nám uvarili jedlá a nadiktovali recepty v čabianskej slovenčine a my sme k tomu napísali krátke príspevky.“ Výsledkom je kreatívna, kvalitná kuchárska kniha, ktorá je zábavná a čitateľná, s nádychom humoru, histórie a tradície. Obsahuje aj informácie, ktoré budú pre mnohých nové, a je to skvelý spôsob, ako ich odovzdať ďalej.

Nakoniec nasledovala prezentácia Čabjanskej podsťenkovej kňižočky. Predseda ČOS vyjadril radosť, že spomenutá publikácia je uvedená práve na Slovenku a zároveň pozval prítomných na domácu prezentáciu, ktorá sa bude konať 20. mája na nádvorí Slovenského oblastného domu v Békešskej Čabe. O knihe prezradil, že spracúva tradičnú slovenskú architektúru a kroj v Békešskej Čabe. „Podstenkové domy sú skutočnou kuriozitou. Mimo Čaby ich možno nájsť len na miestach, kde sa kedysi usadili čabianski Slováci. Sú neoddeliteľnou súčasťou našej minulosti, našej slovenskej kultúry, ale možno aj duše Békešskej Čaby.“ Cieľom knihy je upozorniť na čabianske hodnoty a ich zachovanie.

Po prezentácií nasledovala krátka debata v prednáškovej sále, potom sa účastníci presunuli do vedľajšieho priestoru, kde ich čakala recepcia s pilíšskymi pagáčmi, čabianskou klobásou a maďarským vínom.

(BPL)

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria