Sedem inovácií, ktoré chce Vallov špeciálny klimatický tím za šesť rokov presadiť v Bratislave
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Ak by vyšli všetky opatrenia zo stratégie, ktorú pred niekoľkými dňami schválilo bratislavské zastupiteľstvo, citeľne by sa zlepšil najmä komfort ľudí, ktorí ako primárny dopravný prostriedok na pohyb po meste nepoužívajú auto.
Magistrát začína s premenou hlavného mesta tak, aby lepšie zvládalo extrémy spôsobené klimatickou krízou a samo produkovalo menej emisií skleníkových plynov. „Klimatická zmena nie je budúcnosť, je to súčasnosť, ktorú žijeme v hlavnom meste,“ odôvodňuje nutnosť zmien primátor Matúš Vallo.
Príkladom sú mimoriadne intenzívne prehánky a búrky, ktoré Bratislavu čakajú zrejme aj tento rok. Vlani stačil jeden takýto lejak na to, aby sa život v celom meste spomalil, niekde úplne zasekol. Autá stáli v kolónach.
„Mestá sú v takýchto prípadoch prvá zásahová jednotka, na ktorú sa obyvatelia obracajú,“ podotýka Adam Freed z poradenskej skupiny Bloomberg Associates, ktorá bratislavskému magistrátu asistovala pri vypracovaní akčného plánu pre udržateľnú energetiku a klímu.
Zavádzanie opatrení má na magistráte na starosti nový špecializovaný útvar – klimatická kancelária s tromi zamestnancami.
Prečo je to dôležité: Dobrým príkladom je práve doprava v meste. Počet áut v Bratislave sa za dvadsať rokov zdvojnásobil a podľa odhadov bude ešte niekoľko rokov rásť. Iba samotné preusporiadanie ulíc nezabráni tomu, aby sa to prejavilo v čoraz väčších zápchach. To by sa museli búrať domy alebo rušiť chodníky, čo nepripadá do úvahy.
Opatrenia z akčného plánu majú zabezpečiť aspoň to, že trčanie v zápche bude kratšie, ak sa ľudia rozhodnú cestovať inak než autom.
Zmeny sa však nedotknú len mobility; najviac opatrení sa týka výroby tepla a energií, ktoré spotrebujú mesto, firmy a obyvatelia. Výsledkom navrhovaných opatrení má byť aj pokles tvorby emisií skleníkových plynov do roku 2030 o tretinu v porovnaní s dneškom.
V tomto texte vyberáme sedem inovácií z akčného plánu, s opisom toho, ako má pomôcť bežným ľuďom a mestu, ale aj s rizikami, ktoré sú s ich zavedením spojené.
