Ďalšie dôkazy naznačujú, že Mars v minulosti vyzeral viac ako naša Zem
Ako vyzeral Mars v minulosti? Výskumníci v novej štúdii objavili mimoriadne zaujímavú látku. Tá im ukázala, že sa mohol podobať na našu Zem.
Mars mohol pred miliardami rokov vyzerať úplne inak, než vyzerá dnes. Objavuje sa čoraz väčšie množstvo dôkazov, podľa ktorých mala červená planéta podmienky, podobné tým našim.
Ako naša Zem mohol Mars vyzerať niekedy krátko po jeho vzniku, teda pred približne 4,5-miliardami rokov. Výskumníci z laboratória Los Alamos National Laboratory v rámci novej štúdie ukazujú stopy dávnej rieky, delty alebo pobrežia prastarého jazera. Na palube roveru Curiosity sa nachádza vedecký prístroj ChemCam, ktorý vedcom dovolil objaviť vyššie úrovne mangánu v skalách krátera Gale.
Môže to znamenať, že sedimenty objavené v tomto priestore vznikli v rieke, riečnej delte alebo na pobreží jazera.
“Pre oxidy mangánu je pomerne náročné vzniknúť na povrchu Marsu. Nečakali sme preto, že sa nám podarí objaviť tak veľké vzorky. Na Zemi tieto usadeniny vznikajú bežne kvôli prítomnosti kyslíku v atmosfére. Kyslík vytvára život schopný fotosyntézy alebo mikróby,” tvrdí Patrick Gasda, vedúci novej štúdie.
Na Marse zatiaľ podľa našich najlepších poznatkov život neexistuje. Vedci teda nepoznajú procesy, ktoré mohli v dávnej minulosti planéty prispieť ku vzniku kyslíka na planéte. Preto nedokážu ani poriadne vysvetliť, ako sa na planétu dostali oxidy mangánu.
Zloženie marťanských hornín alebo minerálov pomáha vedcom zistiť prístroj ChemCam. Tento prístroj vytvorí na povrchu vzorky laserom plazmu a následne meria jej svetelnú stopu. Ukázalo sa, že sedimenty sú zmesou piesku, bahna a iných materiálov. Piesočné horniny sú pórovitejšie a podzemná voda sa môže cez ne rýchlejšie dostať, než v prípade bahnitých hornín. Výskumníci sa pozreli na spôsoby, akými sa mohol mangán dostať do týchto vzoriek.
Neprehliadnite
Prvá modrá planéta
Na Zemi sa mangán stáva obohateným kvôli kyslíku v atmosfére. Ide o proces, ktorý sa častokrát urýchľuje prítomnosťou mikróbov. Pozemské mikróby dokážu používať veľa oxidačných stavov mangánu ako energiu pre metabolizmus. Ak sa na Marse niekedy nachádzal život, vyššie koncentrácie mangánu pozdĺž pobrežia by predstavovali ideálny energetických zdroj pre organizmy.
“Nový objav nám ukazuje prostredie, ktoré vyzerá prekvapivo pozemsky,” vysvetľuje Nina Lanza, spolautorka štúdie.
Ak na Marse kedysi dávno existoval život, výskumníci nepredpokladajú, že by sa dokázal posunúť od jednoduchých mikróbov k niečomu komplexnejšiemu. Na to nemala planéta dostatok času. Výskumníci ale začínajú teoretizovať o tom, že táto, dnes vyprahnutá planéta, mala obývateľné podmienky oveľa skôr, než ich získala Zem. V tomto prípade mohol byť Mars prvou “modrou” planétou našej sústavy.
Vedci naznačujú, že úplne prvý život v našej sústave mohol vzniknúť najprv na Marse. Nová štúdia tvrdí, že v počiatkoch Marsu planétu bombardovali ľadové asteroidy, ktoré na povrch priniesli vodu a potrebné organické molekuly pre vznik života. Podľa výskumov mala pred 4,5-miliardami rokov planéta toľko vody, že by mohol naprieč celou planétou existovať 300 metrov hlboký oceán.
Komentáre